<strong>Nech sa páči, máme pre vás miesta, kde je v cene ubytovania zarátaná aj slušná porcia paranormálnych javov.</strong>

Luxusný štvorhviezdičkový Hotel del Coronado, kde rada prespávala aj Marilyn Monroe či Charlie Chaplin, je považovaný za jedno z desiatich top ubytovacích zariadení na svete, a tak nečudo, že ani duchom sa odtiaľ nechce odchádzať. Respektíve duchovi, pretože v hoteli doteraz zaznamenali iba sólovú prítomnosť istej Kate Morgan, ktorá však dokáže strašiť aj za troch. Kate sa tu ubytovala ešte v roku 1892, ako veľmi chorá žena, trpiaca rakovinou žalúdka. Personálu neustále opakovala, že čaká na manžela, ktorý jej mal priniesť lieky. Ten však do hotela nikdy nedorazil a jeho zúfalá manželka sa jedného krásneho dňa rozhodla zobrať osud do vlastných rúk a so všetkým skoncovať. Zamestnanci ju objavili na schodoch vedúcich k pláži s vystreleným mozgom a všetko nasvedčovalo tomu, že išlo o samovraždu. Teda až na drobný detail, v ktorom sa nikomu nechcelo vŕtať. Guľka, ktorú našli v jej hlave, sa s kalibrom zbrane nezhodovala ani omylom. Miestne autority tento fakt úspešne odignorovali, no podľa toho, čo rozprávajú desiatky očitých svedkov, Kate nenašla pokoj dodnes. V izbe 304 (dnes 3 327), kde sa kedysi ubytovala, sa vraj samy zapínajú a vypínajú svetlá, vzduchom samovoľne lietajú rôzne predmety a teplota je omnoho nižšia ako v iných izbách. Niektorí dokonca prisahajú, že ju videli kráčať po chodbách hotela v tých istých čiernych šatách, v ktorých zomrela. S Kate si síce bežne chodia „pokecať“ rozliční telepati a médiá, ale tajomstvo jej smrti sa zatiaľ nepodarilo odhaliť nikomu. Možno práve preto je v Hoteli del Coronado už viac ako sto rokov nie práve najobľúbenejším štamgastom.

Ak je niekomu duševné zdravie milé, vyhne sa hotelu, ktorý sa pýši titulom „najstrašidelnejší hotel v Amerike“, veľkým oblúkom. Je to síce nepochopiteľné, no stále sa nájde dosť takých, ktorí sa iba pre vyššiu hladinu adrenalínu ubytujú priamo na najhrôzostrašnejšom mieste hotela (a logicky aj celej Ameriky) – v izbe č. 218. Iba na ilustráciu, ako by sa vám páčila predstava vysokého vzhľadného muža, ktorý sa vás hlbokým hlasom opýta, či čakáte na neho, a kým sa zmôžete na odpoveď, rozplynie sa priamo pred vašimi očami vo vzduchu? Alebo čo takto írsky tesár menom Michael, ktorý vypadol cez okno pri stavbe hotela a dodnes sa vyžíva v nočnom splachovaní toaliet, klopkaní na steny a vystrkovaní rúk cez zrkadlo v kúpeľni? Stále nič? V tom prípade máme pre vás ženu v izbe č. 418, ktorá sa hosťom a hotelovému personálu predstavuje ako onkologická pacientka doktora Bakera. Doktor Baker totiž kedysi v tridsiatych rokoch minulého storočia priestory hotela používal ako akési experimentálne sanatórium, sľubujúce zázračnú kúru pre pacientov s rakovinou. Ak šípite zradu, šípite dobre. Doktor Baker bol iba bohapustým podvodníkom a mnoho ťažko chorých ľudí našlo vďaka nemu na týchto miestach smrť, pretože sa im nedostalo potrebnej starostlivosti. Nuž a niektorí z týchto nešťastníkov tu doteraz zostali...

Ostrich Inn (Colnbrook, Veľká Británia)

Nie sme si isté, či budete po prečítaní tohto príbehu ešte niekedy ochotné prenocovať v nejakom ubytovacom zariadení. V sedemnástom storočí bol hotel Ostrich Inn mimoriadne obľúbeným miestom pre cestovateľov. Ich striedanie bolo až také veľké, že si nikto nevšimol viac ako šesťdesiat ľudí, ktorí vošli dnu, no nikdy viac nevyšli von. Vynaliezaví a zároveň sporovliví majitelia totiž nainštalovali tajné padacie dvere pod posteľou v izbe, ktorú prezentovali ako najlepšiu v hoteli. No a tá izba sa nachádzala priamo nad kuchyňou s obrovským hrncom, v ktorom neustále vrela voda. Pre istotu. Veď čo keby sa práve ubytovalo nejaké dobré mäsko? Nič netušiaci hostia si lahodnú „bravčovinku“ nevedeli vynachváliť a nikomu neprišlo divné, že krčmárova žena nosí stále nové a nové šperky. Úbohé obete tejto masakry pochopiteľne pokoj doteraz nenašli a v Ostrich Inn stále strašia tým najklasickejším spôsobom (rozumej čudné zvuky, samovoľné vypínanie a zapínanie svetiel, tajomné tiene a pod.). Pravdepodobne preto, aby neprestali upozorňovať na neuveriteľnú ľudskú ignoranciu.

Čo myslíte, čo sa stane, keď bývalú nemocnicu, v ktorej trpeli a zomierali ľudia, prestavajú na hotel? Nuž, určite nič dobré, a to je presne prípad južanského hotela Provincial Hotel v americkom meste New Orleans, ktorý počas občianskej vojny Severu proti Juhu slúžil ako nemocnica. Množstvo vojakov, ktorí tu zomreli, dodnes neopustilo múry hotela a všakovakými spôsobmi znepríjemňuje život hosťom. Úplne najhrôzostrašnejšie veci však stvára jeden duch, ktorý objavil čaro country hudby a neznesie, ak niekto počúva niečo iné. Skrátka a dobre, na istých miestach v hoteli sa rádio, odhliadnuc od toho, čo ste si na ňom práve naladili, okamžite preladí na nejakú country stanicu. Ak sa rozhodnete silou-mocou obhájiť svoj hudobný vkus aj pred samotným záhrobím a stanicu opäť preladíte, duch sa vraj zhmotní a jednoducho vás od rádia odoženie. My to vidíme takto. Stráviť noc v hoteli, kde straší, je odvážne, ale stráviť noc v hoteli, kde môžete počúvať iba country, je hotová skúška ohňom.

Prípad Lizzie Borden z roku 1982 je čosi ako prípad O.J. Simpsona. Všetci verili, že to spravili, ale usvedčiť sa nepodarilo ani jedného. Konkrétne Lizzie bola obvinená z vraždy svojho otca a nevlastnej matky. Sekerou, prosím pekne. Aj napriek tomu, že to nemohol spraviť nikto iný, nepodarilo sa jej to dokázať. Veď kto by uveril, že taká krehká, pôvabná a zásadová mladá žena by bola schopná čohosi takého? Lizzie si v dome hrôzy spokojne nažívala až do svojej smrti v roku 1927. Zažila homosexuálnu aféru s herečkou Nancy O´Neill (a práve možné odhalenie jej orientácie bolo vraj motívom oboch vrážd) a nikdy nevyzerala, že by ju nejako zvlášť hrýzlo svedomie. Po jej smrti začalo zopár podnikavcov apartmány v dome prenajímať a postupne sa z neho stal hotel typu Bed &amp; Breakfast. Ak túžite nevyspať sa doružova, ale došediva, stačí stráviť jednu noc v izbe, kde sa odohrali vraždy. V dome sa ozývajú kroky, ženský plač a iné neidentifikovateľné zvuky. Dvere sa samy zatvárajú a niektorí hostia videli siluetu ženy vo viktoriánskych šatách, ako utiera prach a stelie postele. Zopár vyvolených sa dokonca zobudilo uprostred noci na to, ako ich táto žena prikrýva a balí do deky. O Lizzie Borden vzniklo niekoľko kníh a filmov, no asi najznámejším kultúrnym artefaktom inšpirovaným týmto prípadom je riekanka, ktorú poznajú všetky americké deti naspamäť ešte aj dnes.

Fairmont Banff Springs Hotel (Alberta, Kanada)

Niekto svoju prácu tak veľmi miluje, že nie je ochotný odísť do dôchodku ani po smrti. Ako nosič batožiny Sam, ktorý sa na svojom poslednom pôsobisku v hoteli Fairmont Banff Springs dodnes rád poneviera a spôsobuje hosťom infarkty tým, že im odnesie batožinu, odomkne izbu, nepýta prepitné a následne sa rozplynie. Ďalší duchovia však už takí nápomocní nie sú. V roku 1932 tu počas svojej vlastnej svadby zahynula nevesta, keď sa jej svadobné šaty chytili od horiacej sviečky a ona sa v panike skotúľala dole schodmi. Dnes ju možno vídať, ako si sama spokojne tancuje v jedálni, zatiaľ čo v panike sú iba hoteloví hostia. Najvyčerpávajúcejšia duchárska aktivita sa však koncentruje na ôsmom poschodí, kde v izbe 873 zavraždili celú rodinu vrátane malého dievčatka, ktorého krvavé odtlačky prstov sa vraj zo zrkadla v kúpeľni nikdy nepodarilo zmyť. Hotelový manažment sa rozhodol izbu zamurovať a personál dostal inštrukcie popierať jej existenciu, čo však nezabránilo mnohým hláseniam o zvláštnych zvukoch vychádzajúcich práve z miest, kde sa izba 873 kedysi nachádzala.

V roku 2002 sa tu konala svadba Paula McCartneyho s hysterickou, no charizmatickou zlatokopkou Heather Mills, to však nie je ani zďaleka tá najstrašnejšia vec, ktorú tieto múry zažili. V zámku slúžiacom ako hotel, kde si zakladajú na dôslednom odrezaní hostí od civilizácie (v celom komplexe nenájdete telefóny, televízory, rádiá, a už vôbec internetové prípojky), straší už niekoľká generácia členov rodinného klanu Leslieovcov s tristoročnou tradíciou. Jeden z najčerstvejších prírastkov, mladý Shane Leslie, ktorý zahynul v druhej svetovej vojne, sa napríklad rád zamyslene pozerá do diaľky ponad jazero, ďalších členov rodiny zas videli, ako si v izbách čítajú listy, alebo sa iba tak bezcieľne ponevierajú po hoteli. A akoby nestačili samotní Leslieovci, strašiť musí ešte aj pes Punch, ktorý bol kedysi zvieracím miláčikom niektorého z rodinných príslušníkov.

Duchárske hotely vo svete: Báť sa je také vzrušujúce!

Výber pre vás

Duchárske hotely vo svete: Báť sa je také vzrušujúce!

Súvisiace články

Záhada púšte v Nazce: Čo znamenajú tajomné obrazce?

Felukou po Níle: Málokto verí, že v ňom tečie čistá voda

Výber pre vás