Som stuhnutá na koženkovej sedačke v taxíku, kde si zapnutím pása narobím viac hanby ako osohu. Vnímam pachy ulíc. Od sladkastých čajov, omamných vodných fajok až po mäso visiace v tridsaťstupňových večerných teplotách pred reštauráciami. Cítim kanály, špinu, haldy odpadkov. A ak si dá taxikár konečne ruky na volant, možno sa nadýchnem aj Sakaly, centra egyptskej Hurghady.

Neodvážim sa prehovoriť. Sem-tam ma strhnú výkriky vodiča na okoloidúcich šoférov. Opakuje tie isté arabské slová, domýšľam si ich vulgárny význam. Besnie na ceste bez pravidiel. Na ceste, kde by sa celý (ne)existujúci poriadok rozpadol zlyhaním trúby. Tú-tú-tú-tú, počujeme ešte aj pri zaspávaní. „Schumacher!“ zvrieskne znenazdajky a dupne na plyn. Snažím sa bez slov vysvetliť žalúdku, nech to vydrží. Teraz je našou misiou: prežiť!

Čaro egyptských ciest sme spoznali už v Káhire. Autá miešajúce sa s ľuďmi, somármi, kozami, mobilnými tržnicami. Hurghada je však špička ľadovca. Taxíky prechádzajúce cez obrubníky, vztýčené prostredníky sprevádzané vreskotom šoféra, dohadovanie sa spôsobom, ktorý nám pripomína ostrú hádku. Všetko v spojení s jemnou orientálnou hudbou, ktorá podčiarkuje absurdnosť situácie. Červené svietiace písmená na asi päťposchodovej budove Kleopatra bazar ma uisťujú, že sme v cieli.

Trasieme sa a vystupujeme na pevnú zem. Naivne si myslíme, že Abu Ashara je obchodný dom európskeho typu. S ním má však spoločné akurát fixné ceny. Tie isté gýčové suveníry ako v celom Egypte, pohľadnice, magnetky, otvárajúce sa zlaté sošky v tvare sliepky, peňaženky a bundy z hadej alebo krokodílej kože, „zlaté“ prstene za pätnásť dolárov. Odchádzame. S čipsami v taške, pretože na tých sa hádam nedá pokaziť nič. Omyl, dá sa! Ak si vyberiete príchuť čili-citrón, bude vám pri spomienke na ne dvíhať žalúdok ešte dlho. Medzi nami, rozmočené ich nechceli ani rybičky!

Vtiahne nás rušný nočný život Hurghady, nášho útočiska počas dvanástich dovolenkových dní. Tej Hurghady, ktorej uličky, tajomstvá a nátura domácich sú šokom. Šokom pre Európanov. Cesty a chodníky pripomínajúce smetisko. Masy odpadkov, vreciek, zvyškov jedla pri ceste, pod nohami. Vyrušíme aj potkana. Je jedno, že sme v centre, tu šéfuje on. V tme noci zbadáme ženu. Skrčená pod nahnitou strechou pýta peniaze. Vystiera jednu ruku, v tej druhej drží krehké bábätko. Maličké spí. Netuší, že sa stáva súčasťou otrasného biznisu. O chvíľu vidíme ďalšiu matku... s ďalším bábätkom. Už nás to nezaráža.

Všadeprítomný pach biedy v lesku bazárov, obchodných centier, kaviarničiek, diskoték. Na každom kroku (kroku, nie rohu!) neodbytní zvolávači s opaskami, hodinkami, perlami, čajmi, tabakom, papyrusom. Áno, už len na vaše lacné atrapy sme čakali, zasmejem sa. Aj tak mi nerozumejú. Je medzi nami priveľká priepasť, jazyková, kultúrna. Tí aktívnejší sa nevzdávajú a pýtajú sa, odkiaľ som. „Slovakia!“

Pristavím sa, ale ani to nie je pravidlom. Poznajú iba dve slovenské frázy – „ahoj“ a „ako sa máš“. Keď niečo potrebujem, plynule prejdem na angličtinu, ktorú tu na vysokej úrovni ovládajú už školáci. Ale keď nemám náladu na vyjednávanie a ich svojský biznis (soška v hodnote päť eur za „vynikajúcu“ štvornásobnú cenu), pokrčím plecami a tvárim sa, že nerozumiem. A tak sa naša biedna konverzácia končí otázkou, ako sa mám. Žiadnej inej odpovedi ako „dobre“ pre zmenu nerozumejú oni.

Ak sa však tvárite milo, prístupne a nebodaj nákupuchtivo, ste vhodnou obeťou. Vtiahnu vás do prvého bazára a začne sa to. Budú vám hovoriť, že práve ich šperky sú z čistého zlata, že ich okuliare sú najkvalitnejšie, ich opasky najpevnejšie, ich šíša najomamnejšia. Že vám dajú extra zľavu pre váš červený spálený nos či pre alabastrovú pleť. Ak nezaberá, sľubujú, že všetko dostanete zadarmo. Stačí vstúpiť do ich zázračného sveta. Ale ak prijmete ich „darčeky“, už sa ich nezbavíte a nakoniec budete musieť otvoriť mešec.

S egyptskými librami, dolármi či eurami. Treba zvážiť, čím platíte. Cenťáky zväčša neberú a zaokrúhľujú rovno na celé eurá či doláre. Nie je nezvyčajná ani rovnaká cena v spomínaných menách (päť eur alebo päť dolárov), čím by ste na eurách podstatne prerobili. Prachy sa točia aj na toaletách. Napríklad v Káhire zaplatíte za použitie jednu egyptskú libru (v prepočte pár centov) a ak nemáte, tak celý dolár alebo celé euro!

A keď po tomto drahom obchode uvidíte špinavý záchod, zatopenú podlahu, umazané umývadlá a cítite... pach (k ničomu prirovnateľný), radšej by ste v momente zahli za najbližší strom. Zarážajúca je aj náhrada za toaletný papier, ktorého sa dočkáte iba výnimočne. Pri mise vás čaká sprcha, ktorou sa máte „očistiť“. Wau! Kto je ďaleko za opicami? My s papierom alebo oni s vodou?

Z myšlienok nás vytrhne hlas tmavého muža, ktorý nás ťahá k vodnej fajke. Tá nesmie chýbať v žiadnej dobrej kaviarničke. My však cúvame. Zo strachu pred ozrutnými chlapmi, pripomínajúcimi mafiánov. Ešte počujeme lacné komplimenty, ktoré by aj vám po určitom čase začali rozťahovať kútiky úst. Za pár minút z vás urobia bohyňu! Je jedno, v akom veku.

A nie je nezvyčajné, ak sa na rovinu vyznajú z ich lásky k vám a z túžby mať s vami dieťa! Egyptskí muži sú tak trošku blázni. Áno, blázni! O domácich ženách hovoria ako o chladných, neprístupných a pre obriezku v detstve aj veľmi nahnevaných na celý svet. Milujú turistky, pretože sú usmievavé, zhovorčivé a pustia ich do svojej blízkosti. Je však nebezpečné povedať, že nemáte manžela. Budú vo vás vidieť ľahkú korisť na bozky a sex.

Po týždni som zmenila taktiku a na svoje vzťahy hovorila „fifty-fifty“. Niektorí pochopili, iní sa pýtali ďalej. Či mám niekoho na Slovensku alebo v Egypte, či som tu bola s niekým na byte, a podobné hlúposti... Egypťanov a ich návrhov sa tak ľahko nezbavíte. Nevysvetlíte im svoje zásady, že ich nepoznáte, neviete nič o ich charaktere. „Make relax, baby!“ Odbijú vás naučenou frázou, že sa máte uvoľniť. Že nie ste na Slovensku, ale v Egypte.

Na mieste, kde vám muži znesú aj modré z neba, budú vám k raňajkám nosiť kvietky, obdivovať vašu krásu, riskovať, že ich s vami uvidí hotelová ochranka. Budú vás čakať pod oknom, spievať vám do uška, chytia vás za ruku, aby vás neprešiel prvý taxík. Budú vám platiť drinky a smiať sa, ak účet uhradíte vy. Veď sú predsa muži, v arabskom svete páni! Urobia pre vás naozaj všetko, pôjdu vám kúpiť hoci tabletky, keď sa zvíjate v kŕčoch, dohliadnu na vás za každých okolností. S jediným úmyslom. Áno, také jednoduché to je.

A je naozaj nad ľudské sily im to vyhovoriť. Treba sa pripraviť na dlhé hodiny vysvetľovania alebo ich jednoducho ignorovať. Sú na to zvyknutí a postupne sa vzdajú. Naučte sa dostatočné množstvo argumentov v anglickom, nemeckom či ruskom jazyku. Napríklad „No, I don´t want sex with you!“ („Nie, nechcem s tebou sex!“) vám určite stačiť nebude. Pozrú sa na vás nádhernými tmavými očami, v ktorých môžete zazrieť aj slzy. Opýtajú sa, či ich nemilujete, či vás nepriťahujú, v čom je vlastne problém. Sebavedome vás uistia, že sa vám to bude páčiť, že ste nič také ešte nezažili, a pospomínajú aj bývalé spokojné milenky. Fakticky!

Tí odvážnejší (alebo primitívnejší?) dokonca začnú ospevovať svoje posteľové kreácie a hoci aj na ulici sa chytať v oblasti s podozrivo napnutou rifľovinou. Práve na ich ruky si dávajte najväčší pozor! Či je deň, alebo noc, či sú okolo ľudia, alebo ste úplne sami, či súhlasíte, alebo nie... Budú sa vás chcieť dotýkať po celom tele, prepletať si vaše vlasy pomedzi prsty, ovoniavať vás, prepaľovať pohľadom skrývajúcim jasný zámer. Pozvú vás do svojho bytu, ak im zaťukáte na čelo, ukážu na more, na púšť, a ak ani to nezaúčinkuje, budú vás chcieť odvliecť aspoň do najbližšej rozpadnutej budovy (a tých je v Hurghade neúrekom!).

Východiskom je nekonečné odmietanie, odstrkovanie, vyhováranie sa. Ak ste s nimi na prechádzke, vždy sledujte cestu. Možno budete potrebovať rýchlo uniknúť. Krásnych mužov je tu naozaj veľmi veľa, o tom potom. Preto si treba dávať pozor aj na podvedomé reakcie... S troškou zveličenia je nebezpečné sa aj usmievať. Muži v hotelových komplexoch to vnímajú ako jasný signál. Prečo však nespomínam egyptské ženy? Lebo ich v spoločnosti vidieť len veľmi málo.

V jedálni sú obklopené množstvom detí, so šatkou na hlave, sem-tam úplne zahalené v tmavej burke. Čo je trošku paradoxné, muži im znášajú všakovaké jedlá na stôl, kým v bielych rodinách je to väčšinou naopak. Chlap rozvalený v kresle a jedlo nosí žena. Arabky nenájdete pracovať. Na recepcii, v reštaurácii, na záchodoch, v obchodoch, na pláži, všade makajú len a len muži. Nižší, vyšší, viac či menej pekní, väčšinou usmievaví, čierni či tmavohnedí... muži! O ženách sme sa s nimi veľa rozprávali. V angličtine to zabralo veľmi veľa času, ale niet čo ľutovať.

Napríklad Koreshy. Na pláži vydáva osušky za plat približne 100 dolárov mesačne. Práca, peniaze, auto, nič pre neho nie je dôležité. Dôležitá je iba láska. Ukazuje prstom na nebo, až potom hovorí o láske k žene. Na prvý pohľad romantika ako v Šeherezáde, ale... Keď sa dostávame k otázke sexu, hudie už známu pesničku. Dokonca súhlasí so zabitím ženy, ak by mala styk pred svadbou. Odôvodňuje to počatím dieťaťa a zbytočnosťou takej pošpinenej ženy.

Na zdržanlivosť mužov však môžeme zabudnúť. Tam pravidlá neexistujú. „Tradition, tradition!“ („Tradícia! Tradícia!“) opakuje, keď vidí moje zdesenie. Toľká zásadovosť! A to ma na druhý deň bez povolenia pobozká na ústa, keď sa opaľujem a nevidím ho!!! Potom mi už klasicky vyznáva lásku, ospevuje moje telo a pýta sa na život na Slovensku. Aj na sexuálny, a to do úplných podrobností. Odkedy sa môže, ako často, s koľkými. Smiech však neviem zadržať, keď začne hovoriť o mojich chodidlách. Áno, chodidlách!

Pri výške 181 cm mám nohu veľkosti 41, čo má u nich špeciálny význam. Ak má žena veľkú nohu, je „dobrá mašina“. Vraciame sa však späť k otázke dohadovania svadby u nich. Všetko je na mužovi, žena nemôže nič, už vonkoncom si vyberať manžela. To on si volí svoju nastávajúcu a ak jej rodičia súhlasia, je ruka v rukáve. Čo si myslí nevesta, nevedno. Ďalší domáci, Mostafa, pochádzajúci z Luxoru, nás oslovuje hneď v prvý deň pobytu. Vytiahne profesionálny foťák a po cvaknutí mi ukazuje, aká som krásna a fotogenická. Vie robiť biznis.

Ak chceme umelecké zábery z pláže, lepšieho ako Mostafu nenájdeme. Fotka za tri doláre ma však nezaujíma. Vysoký muž s charizmou, príjemný a komunikatívny spoločník. Tak to je on. Celú si ma prezerá. Jednoduchou angličtinou mi vyčíta, že stále nosím dioptrické okuliare, vraj chce vidieť moje krásne oči (pritom on sám sa bez čiernych slnečných ani nepohne). Slniečko, more a muž, čo ospevuje vaše telo. Raj? Nie, iba Hurghada.

O chvíľu ide rovno na vec: Či mám muža, záväzky, či sa nechcem stretnúť, že ma chce bozkávať. „Think about it!“ („Premýšľaj o tom!“) hovorí na rozlúčku. Jasné. Zato čašník Otafy to má premyslené. Od začiatku ma láme. Kvietkami, odkazmi a milými slovami. Pýta sa ma na minimálnu mzdu na Slovensku. Odpovedám, že je to okolo tristo eur. Celkom vážne mi predstavuje svoj plán: Dva mesiace odrobím, čím získam dostatok peňazí na ďalšiu cestu do Egypta. Stretneme sa, dva týždne strávime v posteli, budeme mať bábätko a on sa so mnou vráti na Slovensko.

No udržali by ste smiech? Mne to nešlo, ale jemu sa kútiky úst ani trošku nezdvihli. Ktovie, či by som sa páčila jeho rodičom a desiatim súrodencom... Viem, mohla som spomenúť pyramídy, Káhiru, Utópiu, cestu loďou alebo milión ďalších vecí. Ale o tom ste už isto počuli. Všetko bolo úžasné a nezabudnuteľné. Najlepšie sa však dá predstaviť život v dovolenkových destináciách cez ľudí a ich konanie.

A o tom som chcela. O domácich ľuďoch, ženách a hlavne mužoch. Pretože ich neskutočná túžba po bielych turistkách ma zarazila najviac. Aj keď som o nej veľa počula, poznáte to: Neuveríte, kým... sa vás nedotkne žiadostivá čierna ruka!

Egypt zvyšuje sebavedomie: Muži vás budú zbožňovať!

Výber pre vás

Egypt zvyšuje sebavedomie: Muži vás budú zbožňovať!

Súvisiace články

Koľko ešte vydrží? Borneo je stále ostrov plný tajomstiev

Duchárske hotely vo svete: Báť sa je také vzrušujúce!

Výber pre vás