Eva Green je trošku špecifický prípad. Bez mejkapu a hviezdneho outfitu priam obyčajná tuctovka. A predsa pôsobí na mužov ako magnet, vyžaruje z nej niečo, čo slávny Bernardo Bertolucci opísal slovami „necudná krása“.

Za všetko môže genetická výbava

Faktom však je, že keď máte v rodine toľko hercov ako Eva Green, tak by to bol zázrak, keby ste sa aj vy nedostali na filmové plátno. Evina matka Marlène Jobert, francúzska herečka s alžírskymi koreňmi, hrala vo filmoch Jeana- Luca Godarda a Clauda Chabrola, no krátko po narodení dcér (Eva má ešte o pár minút mladšiu sestru Joy) odložila hereckú kariéru do komory a presedlala na písanie kníh pre deti. To však nič nemení na skutočnosti, že Eva sa spolu s matkou a sestrou ocitla na titulnej strane Paris Match už ako dvojmesačná! Aj keď skutočná sláva ju mala dohoniť až o niekoľko rokov neskôr. Ešte sme však neskončili s výpočtom hereckého zastúpenia v Evinej rodine. Jej teta Marika Green bola herečkou (ako pikantériu treba spomenúť, že hrala vo filme Emanuelle), sesternica Elsa Lunghini je herečkou a speváčkou a druhá sesternica Joséphine Jobert je rovnako „šmrncnutá” herectvom i speváckym nadaním. Dokonca aj Evin otec, zubár Walter Green, pôvodom zo Švédska, sa dal nahovoriť na účinkovanie vo filme Au hasard Balthazar. Bola to jeho filmová premiéra, no zároveň aj derniéra. Eva vlastne nemala na výber. Jej genetická výbava bola hladná po herectve.

Šialená, šialená, šialená

A hlad rástol spolu s Evou. Pomaličky, potichučky, celkom nenápadne. Koniec koncov, rodená Parížanka nemala dôvod sa nikam ponáhľať. O financie sa vďaka bohatému rodinnému zázemiu nemusela zaujímať a do šiestej triedy základnej školy bola bezstarostným dievčatkom. Potom však nastal zlom a ona sa rozhodla neponechať v živote nič na náhodu. Vstávala skoro ráno, učila sa ostošesť, začala chodiť na hodiny klavíra, počas víkendov si našla brigádu. Ako tínedžerka si vlastne vôbec neužívala, nebola súčasťou žiadnej partie, jediné, na čom jej záležalo, boli dobré známky. „Bola to moja posadnutosť. Šialená, šialená, šialená.“ Predtým než sa definitívne rozhodla pre herectvo, snívala o povolaní egyptologičky. Vášeň pre pyramídy ju chytila počas prvej návštevy Louvru a dva alebo tri roky trávila budúca herečka štúdiom hieroglyfov. Niekde vo vnútri už vtedy nosila túžbu vystúpiť na pódium. Dodnes však tvrdí, že v tomto rozhodnutí nebol žiadny vplyv rodiny, ale film s Isabelle Adjani v hlavnej úlohe. Eva sa však neodvážila vysloviť svoj sen nahlas, lebo jej chýbalo potrebné sebavedomie. Krátko pred maturitou rodičom znenazdajky oznámila, že chce byť režisérkou. Všetci si mysleli, že sa zbláznila, ale otec s mamou ju podporili a poslali na stáž do Anglicka. Sen o režisérskej stoličke však čoskoro stroskotal na Evinom nedostatočnom sebavedomí. „Nebola som si istá, či by som niekedy dokázala riadiť hercov, dosť som o sebe pochybovala. Nakoniec som sa matke zdôverila s mojou tajnou túžbou stať sa herečkou.“ Marlène Jobert bola z tejto správy trochu vydesená. Poznala svoju dcéru, vedela, že je veľmi citlivá a neistá a pochybovala o tom, či je herecká brandža pre ňu to pravé orechové. Napokon sa však rozhodla podporiť ju a pomôcť jej.

Po stáži v Írsku chodila Eva ešte rok do americkej školy vo Francúzsku, absolvovala 3-ročné štúdium herectva na parížskej škole Saint Paul Drama School a napokon dobrúsila nedostatky na 10-týždňovom kurze v Londýne na Weber Douglas Academy of dramatic Art. Do Paríža sa vrátila už ako herečka, ktorá čakala na svoju prvú veľkú príležitosť. Netrvalo dlho, kým sa jej detské predstavy začali meniť na skutočnosť. Začala v divadle, kde zaujala dvomi hrami: Jalousie en Trois Fax a Turcaret. Za prvú získala dokonca nomináciu na Les Moliéres (najdôležitejšie divadelné ocenenia vo Francúzsku) v kategórii Révélation Théâtrale Féminine (najlepší ženský talent). A odtiaľ bol už len krôčik k talianskemu režisérovi Bernardovi Bertoluccimu, ktorý objavil Evu aj pre filmové plátna a v priebehu pár hodín z nej spravil sexuálny symbol. Film The Dreamers s kontroverznými, úplne obnaženými sexuálnymi scénami bol riskantným debutom pre začínajúcu hviezdičku, no ako sa ukázalo, v tomto prípade sa šokovať oplatilo. „Na začiatku som mala obavy, ale teraz som za túto extrémnu úlohu vďačná – aj keď bolo veľmi ťažké hrať celkom nahá.“ Ostychu sa našťastie Eva zbavila a na rozdiel od Romy Schneider netrpela po premiére filmu žiadnymi depresiami. „Áno, v súkromí som veľmi hanblivá osoba, ale toto bol Bertolucci. Videla som jeho Posledné tango v Paríži a podľa mňa to nie je pornografický, vulgárny ani inak nevhodný film. Verila som mu. Je to majster lásky a erotiky, čo je dobre, pri ňom som prestala myslieť na seba. Cítila som sa ako nadrogovaná alebo ako v anestézii, človek to musí dokázať. Musíte nechať odísť vlastné ja a na všetko zabudnúť. Zabudnúť na zvuky, ľudí a všetko ostatné.“ Tieto umelecké reči však nepresvedčili konzervatívnych amerických cenzorov a kritikov, ktorí označili Bertolucciho Dreamers za zvrhlý film a podstatnú časť šteklivých scén vystrihli. Eva na margo toho povedala: „Muselo to byť pre Američanov veľmi šokujúce, ale nerozumiem, prečo sú takí šialení. Nechápem, prečo ich poburujú nahí ľudia na plátne, keď obrazy zabíjania dieťaťa považujú za normálne. Sú príliš veľkí puritáni, príliš úzkoprsí.“ Nech už to berieme z akejkoľvek stránky, isté je jedno. Pornografická nahota Eve Green pomohla dostať sa do povedomia filmovej i diváckej verejnosti.

Z kráľovstva do Hollywoodu

Mladučká herečka očakávala od spolupráce s Bertoluccim čokoľvek, no ani vo sne vraj netušila, čo bude po filme Dreamers nasledovať. Ponuka od Giorgia Armaniho stať sa tvárou jeho kolekcie na jeseň/zimu 2004 sa nedala odmietnuť rovnako ako úloha po boku Romaina Durisa v historickom filme Arsène Lupin - Zlodej gentleman. Najdôležitejšou a najväčšou výzvou však bol projekt v réžii slávneho Ridleyho Scotta po boku krásavca Orlanda Blooma. Keď sa Eva stretla so Scottom po prvýkrát, povedal jej, že vyzerá omnoho mladšie než na plátne. Predpokladala teda, že jej šance sú minimálne. On ju však obsadil a pred novinármi vyhlásil, že slečna Green je síce mladá, ale má starú dušu. Zaujímavá filozofická myšlienka, pomyslela si Eva, a bola nadšená. „Odrazu stáli kúsok odo mňa obrovské herecké mená, takmer som omdlela,“ spomína Green. Napokon však „odpadávali“ všetci z nej. Ako kráľovná Sybilla bola neuveriteľne krásna a tajomná a film Kráľovstvo nebeské zožal úspechy v Európe i v USA. A meno Evy Green sa dostalo až do Hollywoodu. Už nebola len neznámou Francúzkou, ale herečkou, o ktorú sa išli producenti pobiť. A ona si mohla vyberať. Kým úlohu ďalšej femme fatale vo filme Čierna Dahlia prenechala Hilary Swank, možnosť stať sa ďalším Bondovým dievčaťom paradoxne prijala.

Story okolo toho, ako sa stala z Evy Green nová hrdinka Bondovho filmu, je celkom zábavná. „Zavolali mi, aby som prišla na konkurz do Londýna, ale ja som odmietla. Povedala by som, že úloha Bondovho dievčaťa je pre herečku nebezpečná. Neviem, čo sa potom stalo, asi na tú úlohu nikoho nenašli a poslali mi scenár. Odišla som do Prahy, kde som robila kamerové skúšky, s ktorými, samozrejme, neboli celkom spokojní. A potom som bola v New Yorku a oni mi zavolali a spýtali sa: ‚Môžete prísť hneď teraz do Prahy a absolvovať to ešte raz? Vaša angličtina nie je celkom dokonalá a bla, bla, bla´. Zrazu som musela s Danielom (Craigom, pozn. red.) absolvovať kostýmové skúšky, podpísať predbežný kontrakt, o týždeň som tú rolu dostala a letela som priamo na Bahamy. Bol to celkom blázinec.” Napriek tomu, že Evu nikdy nelákala úloha pekného dievčaťa v bikinách, napokon všetko dopadlo dobre a ona zožala za svoj herecký výkon v Casino Royal celé priehrštie pozitívnych reakcií (okrem iných aj cenu BAFTA Rising Star Award a Empire Award za Najväčší ženský talent). Ak doposiaľ niekto nepoznal jej meno, vďaka Bondovi sa to zmenilo. Eva sa stala herečkou medzinárodného formátu. Na vrchole sa však rozhodne byť necítila. Ako tvrdí: „Stále je ešte veľa toho, čo musím dokázať. Neukázala som, čo všetko vo mne je.“ Najbližšie ju uvidíme v slovenských kinách pred Vianocami vo fantazijnom filme Zlatý kompas, kde bude hrať postavu čarodejnice. Mimochodom, medzi účinkujúcimi je aj Daniel Craig, no na rozdiel od Casino Royal s Evou žiadny milostný príbeh tentoraz neprežijú.

Niektorí ľudia vravia, že človek nemôže byť zároveň šťastný v súkromí a spokojný aj v práci. Eva je však živým príkladom toho, že keď sa chce, tak ide všetko. Napriek tomu, že o svojom ľúbostnom živote nehovorí rada – vzácny prípad medzi herečkami – v jej živote figurujú dve mená mužov. Jej prvým oficiálnym priateľom bol o 10 rokov starší francúzsky herec Yann Claassen, s ktorým Green randila viac než štyri roky. Presná príčina rozchodu síce nikdy v médiách neodznela, no je jasné, že pre ego muža nebolo veľmi príjemné byť stále v jej tieni. Počas nakrúcania Kráľovstva nebeského sa Eva zblížila s novozélandským hercom Martonom Csokasom, ktorý hral vo filme jej manžela a je (rovnako ako Claassen) od Evy starší. Jediné vyhlásenie, ktoré o ňom novinárom poskytla, bolo, keď povedala, že je to skvelý chlap, ktorý na ňu nežiarli a má rovnaké plány a nádeje. Vyzerá to tak, že je s ním naozaj šťastná. Pretože, ako povedala v ktoromsi z rozhovorov, „dokonalý muž je taký, ktorý je schopný porozumieť žene a počúvať ju“. Na manželstvo ani rodinu sa však Eva zatiaľ necíti. „Ja sama som ešte dieťa.“

Nie je si vedomá svojej krásy

Momentálne býva Eva striedavo v londýnskom Primrose Hill, kde žije v byte so svojím priateľom, a v Paríži, kde má stále rodinu a priateľov. Ak nie je na pľaci, stará sa o kuchyňu (veľmi rada a veľa varí, ale aj je) alebo chodí na prechádzky, do múzea či jednoducho odpočíva. „Najradšej mám čas okolo šiestej hodiny popoludní. Ľudia mi už nevolajú kvôli práci, a tak mám voľno iba pre seba. Oddychujem pri hudbe, víne a dobrom jedle. Na diskotéke ma určite nestretnete.“ A ako sa stará o svoje sexi telo? Veľa vraj necvičí, ale má osobného trénera, ktorý dohliada na to, aby jeho zverenkyňa aspoň trikrát týždenne na sebe pracovala. Cvičí pilates a pravidelne behá so svojím štvornohým miláčikom, teriérom Griffinom. Skutočnosť, že sú jej krivky trošku oblejšie, než sme zvyknutí u modeliek, jej vôbec neprekáža. Prečo by aj mala? Muži ju obdivujú takú, aká je. Mimochodom, je milé, že Eva sa tvári, akoby si nebola vedomá svojej krásy. Možno je to jej ostýchavosťou, pozostatkom z obdobia puberty. „Vtedy som vôbec nerandila ani ma to nezaujímalo. Bola som ako stará dievka, veľmi vážna. Mala som problémy s dokončovaním viet a vyjadrovaním pocitov.“ A dnes? Vďaka herectvu našla spôsob, ako sa prejaviť a nehanbiť sa za to. Cíti sa istejšia. No čo sa týka vyjadrenia svojej zvodnosti, je to s ňou stále „na jedno kopyto“. „Neviem, čo vyžarujem. Sexi? Naozaj neviem, čo to znamená, je to slovo... Ľudia si o mne myslia, že som sebavedomá, čo ma vždy prekvapí, pretože sa cítim presne naopak, neistá. ... V láske môžem vzbudzovať dojem, že mám toho za sebou veľa, čo len tak mimochodom nie je pravda, a vzápätí sa správam ako tínedžer.“ Tvrdí však, že najpríťažlivejšie sa cíti, keď po nej túži muž, ktorého miluje, v prvej fáze vzťahu. A ktorá žena nie?

Vzhľadom na to, že mužské časopisy sa predháňajú v tom, ktorý zaplatí Eve vyššiu sumu za nafotenie obnažených aktov, je zvláštne, že si je Eva taká neistá svojou krásou. Časopis Maxim ju dokonca minulý rok zaradil na 16. priečku najsexi žien sveta. A je celý rad ďalších dôkazov, ktoré by ju mali utvrdiť, že je krásna. Okrem už spomínanej reklamnej kampane pre Armaniho bola Eva Green aj tvárou parfumu Attraction od Lancôme, je jednou z múz svojho obľúbeného dizajnéra Jeana Paula Gaultiera a nedávno sa stala novou tvárou parfumu Midnight Poison od Diora. S hlavným návrhárom Johnom Gallianom sú si vraj veľmi blízki. „Hanbliví ľudia si navzájom rozumejú.“ To dievča je vážne neuveriteľné...

Eva Green: Necudne krásna a hanblivá

Výber pre vás