Buďte pripravené, že cesta do tohto najjužnejšieho kúta Európy sa nezaobíde bez kombinácie rôznych dopravných prostriedkov a prestupov.

Najideálnejšie je cestovať lietadlom na Maltu a odtiaľ hodinu 40-ročným autobusom naprieč celým ostrovom k trajektu. Potom ešte necelá polhodinka plavby na Gozo a tu ešte rachotiacim autobusom na konkrétne miesto, kam máte namierené. Staré autobusy sú pozostatkom z čias, keď bola Malta britskou kolóniou. Každý je majetkom daného vodiča, a podľa toho tieto stroje aj vyzerajú. Vyfintené, vymaľované do pestrých farieb, vpredu väčšinou obrázky svätých, prípadne prezidenta alebo vlastnej rodiny.

Na zastavenie sa zvoní špagátom natiahnutým pod stropom, lavice sú tvrdé, cesty kľukaté. Klimatizácia nepotrebná, keďže sú pootvárané všetky okná a podaktoré autobusy nemajú ani len dvere. Na krátke trasy zábavný, lacný a spoľahlivý dopravný prostriedok, na dlhšie mierne otravný. Autobusári vyžadujú ostrieľanú turistickú povahu a neradi vydávajú drobné. Hlavne cudzincom.

Staručké maltské autobusy sú kapitola sama osebe.

Toto nastavenie, bohužiaľ, platí aj inde. Kiosky s jedlom, ktoré nemajú uvedené ceny, účtujú zvyčajne turistom omnoho vyššiu sumu ako domácim. V takom prípade postačí ísť podľa osvedčeného manuálu – nakupovať na miestach, ktoré sú jasne označené, a obzrieť si ceny. A ak vám budú chcieť predať vodu napríklad za euro päťdesiat, stačí povedať, že dáte maximálne euro.

Jednoducho, vyjednávanie tu patrí k životu a naplno sa v ňom prejavuje arabský naturel Malťanov. Aj keď si to neradi pripúšťajú a označenie Arab berú ako najťažšiu urážku, arabský vplyv je tu citeľný. Od architektúry a množstva mačiek na dlažbe až po samotný jazyk. Malti, teda maltčina, je jediný arabský jazyk, v ktorom sa píše latinkou. Je zmesou severoafrických arabských dialektov. Ak nemali na niečo v arabčine slovo, požičali si ho z taliančiny alebo francúzštiny. V príkrom kontraste s arabským naladením krajiny je fakt, že Malta je najstaršie miesto na svete, ktoré vyznáva kresťanstvo. Korene náboženstva na týchto ostrovoch siahajú až do roku 60 po Kristovi, keď na Malte stroskotal svätý Pavol.

Žena v tradičnom oblečení pred typickým maltským rybárskym člnom.

V tvárach Goziťanov vidno ich predkov z Fenície. Ženy majú výrazne krojené tmavé oči, niektoré zasa pripomínajú Elizabeth Taylor z jej slávneho filmu Kleopatra.

Svätých tu možno naozaj stretnúť na každom kroku. Sú na domoch, v kaplnkách aj v monumentálnych kostoloch. Popri popisných číslach má každý dom svoje vlastné meno, plus ochrancu zhora. Najobľúbenejšia je Panna Mária. Meno býva doplnené malým reliéfom daného svätca, prípadne horiacou sviecou.

Náboženstvo sa však prejavuje aj omnoho hlbšie, napríklad maltský právny systém nepozná rozvod. V médiách síce ustavične prebieha debata o jeho povolení, ale ešte stále to nevyzerá, že by sa niečo malo zmeniť. Obrázky svätých sme ponachádzali aj na netradičných miestach. Domáca, ktorá nám prenajímala byt, nimi mala zaprataný celý tachometer na najnovšom terénnom aute. Videla maximálne na ručičku palivomera! Ostatné údaje sú na Malte prakticky nepotrebné.

Cesty sú podľa najnovšieho prieskumu horšie ako v Zimbabwe, takže sa aj tak nedá jazdiť rýchlejšie ako štyridsiatkou. Dopravných značiek je tu tiež poskromne, čiže nerátajte s požičovňami nejakých bicyklov a skútrov, diery a záplaty na cestách sú niekedy príliš veľa aj pre auto. Napriek mikroveľkosti ostrova (7 km na šírku a 14 km na dĺžku!) sme si však auto požičali. Už len preto, lebo ceny za prenájom sú priaznivé, premávka malá, a tak jazdenie vľavo nie je problém. Odporúčame auto s automatom, najlepšie malé, pretože uličky sú úzke a parkovanie niekedy krkolomné. Nebuďte prekvapené, keď stretnete niekde škodovky. Na Goze to môže byť dokonca aj rozpadávajúci sa policajný Forman.

Hoci sa dá autobusom dostať všade, na najzaujímavejšie mieste sa skrátka jazdí autom. Toto nie je klasická plážová destinácia, na celom Goze je hádam len osem miest na kúpanie, z toho len dve pieskové pláže. Najkrajšia pláž je San Blas na severe. Popri políčkach s figami a obrovskými kaktusmi sa zvažuje veľmi strmá cestička k malej skalnej pláži so sýtočerveným pieskom. Teda, len niekedy.

Keď sa moru uráči „naviezť” tam piesok zo susednej a omnoho väčšej Ramla Bay. Inokedy si ho vezme späť a zostanú len okrúhle balvany. Aj zvyšok plávania sa na Goze odohráva pri skalách a útesoch. Sú na nich osadené rebríky, ktorými sa dá dostať do vody. Ale akej vody?! Nádhernej a priezračnej. Ostrov je doslova rajom na potápanie a šnorchlovanie. Sem-tam sú vlny väčšie, ale všetky miesta na bezpečné kúpanie sú označené žltými a oranžovými bójkami. Väčšinou sú tu aj kiosky s jedlom, verejné toalety len niekde.

Toto nie je klasická plážová destinácia, na celom Goze je hádam len osem miest na kúpanie, z toho iba dve pieskové pláže.

Ak vás Gozo láka, tak ho rozhodne pokorte na vlastnú päsť a bez cestovnej kancelárie. Vyhnite sa turistickému Marsalfornu a zvoľte si radšej pekný byt s výhľadom na more, napríklad v Xlendi. Za prijateľné sumy nájdete dosť bytov na internete, a keď už budete na mieste, možno objavíte niečo ešte romantickejšie. Ak ste väčšia partia, stálo by za to popremýšľať aj o peknej kamennej vilke s bazénom.

Na Goze je horúco. Prvé tri dni takmer neznesiteľne. Potom si človek zvykne a zvládne to aj s obyčajným ventilátorom. Je dobré prispôsobiť sa rytmu miesta a počas najväčšej horúčavy zostať doma alebo v tieni. Pod stromami ho však nehľadajte, lebo stromy tu takmer nie sú. Iba vyprahnutá piesčitá pôda, kde-tu obrastená kríkmi. Napriek tomu je menší z maltských ostrovov oproti hlavnému ostrovu považovaný za zelenú záhradu, s vyslovene vidieckym nádychom. Nečakajte drahé štvrte ani obchody ako vo Vallette. Sú tu iba jednoduché domy, všetky vystavané z pieskovcových neomietnutých kvádrov.

V hlavnom meste Victoria (po domácky Rabat) sú len dva malé nákupné domy, zvyšok sú úzke uličky, vybudované okolo námestí, ktorým tróni kostol. Na jednom takomto námestí, v odľahlej dedinke, sme natrafili na úžasnú reštauráciu Tatita’s. Predstavte si zopár stolov, šikovných čašníkov, tlmené svetlá a hviezdne nebo nad vami. K atmosfére Felliniho filmu chýbali už len talianske šlágre.

Gozo má veľa spoločného s talianskym vidiekom, aj vďaka jedlu, dezertom a kávičke. Miestni pestujú kapary, rajčiny i malé cukiny, z kravského a ovčieho mlieka zasa pripravujú syry. Ricottu nájdete napríklad v taštičkách pastizzi z lístkového cesta, obľúbenom raňajkovom jedle. Predávajú sa aj s hrachovou plnkou. K pastizzi neodmysliteľne patrí káva a noviny. Na obed sa oplatí ochutnať čerstvú rybu, večer môžete skúsiť zajaca na víne (fenek) alebo domáce ravjul, čiže ravioly. Na pláž sa budú hodiť mandľové sušienky macaroons. A nezabudnite na zmrzlinu, od Talianov sa ju naučili naozaj veľmi dobre.

Na ostrove je množstvo strážnych veží, jaskýň a úkrytov v piesočných dunách.

Ak sa vyberiete na Gozo v septembri, pripravte sa na početné a hlučné festy. Takmer týždeň pred samotnou parádou začnú trieskať delobuchy. Presnejšie, salvy ako z dela. Párkrát za deň. Celý hurhaj je predzvesťou samotnej festy, keď domáci vyzdobia kostol aj svoju dedinu. Sprievod s početnou kapelou a kňazom vynesie von sochu patróna, aby s ňou prešiel celú obec. Divadlo je sprevádzané hudbou a modlitbami. Veľkým finále celej festy je ohňostroj. Pripravuje ho rovnaký človek, ktorý celý týždeň imitoval zvukové efekty vojnového filmu. Svetlice a petardy pripevní na stojatú konštrukciu a kolesá, ktoré spoločne tvoria obrazec.

„Ohňostrojca“ však musí preukázať značnú kreativitu, v opačnom prípade riskuje hanbu pred celou dedinou. Malta je totiž ohňostrojmi preslávená. Mimo sezóny delobuchov má Gozo svoj pomalý rytmus, a tak budete mať čas spomaliť. Kto hľadá históriu, pamiatky a architektúru, ten si príde na svoje na hlavnom ostrove Malta. Čo-to sa dá nájsť aj na Goze, ale popravde, toto je skôr ostrov na kompletný „reset“ a oddych. S absolútne jednoduchým a základným receptom – slnkom a morom. Ideálne obdobie je september a vyhraďte si aspoň tri týždne. More je akurát vyhriate, dažďa málo, ceny už trochu nižšie a letenky tiež. A ak vo vás drieme chuť pričuchnúť k sedliackemu spôsobu života na ostrove, skúste Nadáciu Ager. Venuje sa agroturizmu, organizuje exkurzie na farmy, školu prípravy miestneho syra alebo kurzy varenia domácich jedál.

Na Malte sa pripravte na zábavné autobusy

Výber pre vás

Na Malte sa pripravte na zábavné autobusy

Súvisiace články

Tunisko nezávislými očami: Ešteže som bola na Sahare

Kolíska Mayov Salvador: Každý kameň tu má svoj príbeh

Výber pre vás