„Myslíš si, že ťa mám ešte rada?“ zaskočila ho otázkou, len čo vošiel.

Nekričala, nemala hysterickú náladu. Skôr to Edovi pripomínalo mentorský tón, skrývajúci jedovatú premisu.

Kompletne sa spotil a žmúril do bytu. Videl Ireninu siluetu, počul jej hlas, no nič viac. Stála oproti oknu. Svetlo spoza jej chrbta mu bránilo všimnúť si jej prvú slzu stekajúcu po líci.

Zrazu sa mu chodba zúžila do neveľkého priezoru.

Snoval scenáre od zabudnutého šeku až po katastrofické odhalenie mimomanželských úletov. Nevedel, čo má v rukách, a to ho miatlo zo všetkého najviac. Predpokladal, že niekde za chrbtom Irena stíska usvedčujúci dôkaz, čím zaklincuje všetky jeho klamstvá. Mlčal. Vzhľadom na situáciu by cítil úzkosť aj v letiskovom hangári, nieto v chodbičke s dĺžkou niečo vyše metra. „Čo ak nohavičky vymenila za mäsiarky nôž?“ Nedokázal rozmýšľať triezvo a zacítil, čo znamená pocit pustiť do gatí pred rozzúrenou ženskou.

„Si hajzel, vieš to?“ Farbu hlasu zmenila zo zastretého altu o niekoľko oktáv vyššie, čím dostával nechcenú rezonanciu hystérie.

Problém sa nedal nijako prehliadnuť. Edo v pude sebazáchovy privrel dvere, aby Irenine vzlyky neprenikli až k zvedavým susedom. Nemusí predsa celý vchod vedieť, že Edovi sa to teraz neprepečie.

Zo spleti spomienok narýchlo vyratúval, ktorá známosť mohla zavesiť Irene na nos, že s ním zdieľala 17 centimetrov tela, kúsok hranej lásky a orgazmus. „Musíte zatĺkať, reagovať pokojne, nič nepriznať a v najhoršom situáciu zvaliť na číre kamarátstvo.“ Tak to čítal v Príručke prichytených mužov. „Ak má však partnerka rukolapný dôkaz, ste stratený. Tvrdiť, že ho vidíte po prvýkrát, vám nezožerie a pravdepodobne máte už dávno zabalené kufre,“ písalo sa o pár odsekov ďalej. Naprázdno prehltol a samého ho udivilo, ako rýchlo dokáže pracovať ľudský mozog v krízových situáciách.

Irena sa mierne chvela na celom tele. Vôbec si necítila ruky ani nohy. Akoby sa mala skutočne zmeniť na kus ľadu, ktorý ležiaval vedľa Eda v posteli už celé mesiace. Nechápala, ako jej to mohlo napadnúť, ale nakoniec si uvedomila aj svoj mikroskopický podiel viny na kolapse ich vzťahu. Hrdlom jej stekali horúce sliny a nedokázala prekonať obavy, že to celé nevyjde. A pritom to plánovala celý týždeň. Edo si to predsa zaslúži.

Keď ráno Edo odchádzal, bolo všetko v poriadku. Na cestu do práce mu Irena vtisla do rúk chlieb so salámou, pomaranč a bozk na líce. Už o necelých deväť hodín stála v chodbe ich bytu s otázkou, či si myslí, že ho má rada. A navyše mu tým posrala celý piatok! Blúdil po všemožných spojeniach vo svojom mozgu a hľadal medzierky, ktorými by sa mohla dozvedieť o Kvete, Jarmile alebo jednoducho tej štetke Lucii, ktorej platil pajku mesačne len za to, že ho vyšľahala bičom až k orgazmu.

„Iren? Stalo sa niečo?“ nadhodil najnevinnejším tónom, aký dostal z hrdla.

Všetko odtajiť je záchrana, a keď bude najhoršie, tak so sebou sekne. Pekne dostane infarkt. Nechýbalo mu veľa, možno ešte pár rýchlejších tepov srdca. Krvný tlak mu napínal cievy a vedel, že keby chcel, mohol by sa zvaliť s infarktom medzi dvere alebo aspoň dostať ľahkú porážku. Irena sa nad ním zľutuje, príde ho pozrieť do nemocnice, odpustí mu

To bol Edov rýchly plán B, aj keď sa mu predstava zvyšku života v telesnej schránke, ktorej sa viac nepostaví a z kútika úst jej bude prsnatá sestrička nanajvýš utierať sliny, vôbec nepozdávala.

Stáli oproti sebe. Irena vedela, že Edo tuší, že vie. A ona vedela. Nemohla tu stáť v tých lodičkách celú večnosť. Navyše ju príšerne pálili spodky nôh. Pozerala sa mu do očí a za každú cenu chcela udržať tento vzťah pri živote. Vyžadoval už pekných pár mesiacov intenzívnu resuscitáciu. Nemala na výber. Musela konať.

Irene sa zrútil svet, keď omylom nazrela do Edovho mailboxu a prečítala si celé vlákno mailov, ktoré si vymieňal s Luciou. „Ide len o sex, nie si prvá, kašli na to a ži si po svojom,“ radila jej o dva dni Magda pri káve. Ale ona predsa chce, musí, skúsi, veď aj tá druhá má len jednu škáročku a dve kozy. Vravievala si Irena.

Magda ju nakoniec vzala do drogérie, do sexshopu, galantérie, obuvi a textilu. Už si presne nepamätala, či v takomto poradí, ale svoje srdce zverila Magde, ktorá desať rokov písala stĺpček v ženskom časopise. Z pochopiteľných príčin. Za ten čas sa na ňu možno niečo nalepilo. Nie je žiadna psychologička ani žurnalistka. Matka v domácnosti. Po večeroch jej pílili uši tri deti a v poradí druhý manžel, ktorý jej už tiež príliš nevyhovoval. Ale vedela mužom pozdvihnúť ego, potenciu, vydobyť si postavenie, nestať sa slúžkou, a keď to Irena každý mesiac čítala, fakt mala pocit, že Magda sa vyzná a bola hrdá, že sedeli spolu v lavici. Hoci keď prišla k nej na návštevu a Magda jej otvorila v zástere obháňajúc syna Filipa, ktorý naháňal ratlíka Rexa po byte, trochu zapochybovala, či je na správnej adrese. Ale vyberať si veľmi nemohla.

Zavolala. Dohodli sa na štvrtok a telefonát jej vlial trochu úľavy do života. Chmáry dňa sa stiahli a opäť mohla dýchať. Aspoň načas.

Irena si vôbec nebola istá tým, čo robí. Práve dávala vzťahu umelé dýchanie a vtedy človeka málokedy zaujíma, či zatláča do hrudnej kosti v správnom smere. Keď doniesla domov putá s náramkami obalenými ružovým plyšom, vybrala podväzkové pančucháče a korzet z latexu, rozložila úlovok za niekoľko tisíc na posteľ a cítila sa ako prvotriedna štetka. Ona, ktorá o panenstvo prišla po dvadsiatke, drží v rukách šatky, putá a premýšľa, ktorou stranou sa do toho nemožného korzetu vlieza.

„Hlavne to urob nenápadne a musí ho to šokovať, tak to bude mať najlepší efekt. Viem, čo hovorím,“ povedala jej Magda, keď ju posielala domov s čiernou nepriehľadnou igelitkou. Cestou sa červenala, ale to nič nemenilo na skutočnosti, že o dva dni bude stáť v župane zakrývajúcom jej nové háby, opretá o zárubňu vo vysokých opätkoch a hľadieť Edovi do spotenej tváre. Cítila kúsok viny, hanbu aj pochybnosti, ale odhodlanie bolo silnejšie.

Edo sa snažil prehĺtať napätie, čo sa mu cez hrču v hrdle vôbec nedarilo.

„Nedotýkaj sa ma!“ zvreskla hystericky a schmatla ho za kravatu, skôr ako sa rukou prepracoval k jej vlasom.

„Čo, do pekla, sa stalo?“ V Edovi sa napriek strachu rodila zúrivosť.

Ťahala ho za kravatu smerom k spálni. Zbavil sa zablatených topánok práve včas, aby hlinu nepreniesol na biely tkaný koberec. Irenin náhly záchvat násilia ho úplne vyšachoval zo zdravého uvažovania. Kravata mu značne uberala kyslík a ak chcel so sebou seknúť, asi bola najvhodnejšia chvíľa. Dokonca by to mohol zviesť na pokus o vraždu, ak by naškrabal peniaze na prefíkaného právnika. Ťahala ho ako na popravu a čakal prvotriedny dôkaz. Oči mu od prekvapenia zaiskrili, keď zbadal pár pút na bielej plachte. Boli tam aj po druhom Edovom zažmurkaní a ostali aj vtedy, keď sa mu zacvakli nad zápästiami. Akoby mu známy zvuk rozjasnil zrak, všimol si aj Irenine čierne podväzkové silonky a špicaté ihličky na nohách. Nehrala sa s ním. Nevydala ani hlások, len mu priškripla náramky tak pevne, až zvýskol. Irena zhodila župan a prvýkrát ju uvidel v korzete. Pripomínala mu Luciu, ale predsa k nej cítil stále oveľa viac náklonnosti. Začínal byť vzrušený a Irena si to všimla. Spod nohavíc sa mu črtala jasná erekcia a začínal prudko dýchať.

„Mlč, ty hajzel!“ Vykríkla mu do tváre, zatiaľ čo rozkročená sedela nad jeho vzmáhajúcim sa penisom. Pre dôraznosť situácie mu uštedrila facku. Sama bola prekvapená, ako dokonale sadla. Edo prudko trhol putami. Najradšej by jej to hneď vrátil, no to mu Irena už stihla rozopnúť rázporok a vytiahnuť tvrdý penis. Táto hra sa mu začínala páčiť.

Edo ju nevidel takto vystrájať ani raz v živote. Jazdila na ňom s nevýslovným potešením, až kým sa ju nerozhodol obšťastniť dávkou svojho semena.

Irena sa bez slova natiahla na nočný stolík za miniatúrnym kľúčikom a pohárom minerálky. Zvlažila si suché hrdlo a otočila zámkou. Edo vyvliekol ruky z náramkov a pozrel sa na začervenanú pokožku. Jemne si pošúchal zápästia a vyčkal, kým Irena vráti pohár na stôl.

Mlčky pozeral na strop, keď ním zrazu začalo opäť mykať. Bolo to od smiechu. Najprv soptil ako parný hrniec a potom sa pustil do hlasného rehotu. Penis mu medzi nohami ovisol a Irena si všimla, ako neškodne a zraniteľne zrazu pôsobí. Edo sa len smial, zvalil sa na brucho a utieral si kútiky očí.

„Skoro si ma fakt dostala. Fakt dostala.“ Zopakoval dôrazne, keď z neho opadol prvotný ošiaľ smiechu. Podoprel si hlavu o vankúš a obrátil sa k Irene. „Bola si fakt presvedčivá.“ Neveriacky pokrútil hlavou, keď to vravel. Irena sa na neho ani nepozrela. Ležala na chrbte a hľadela na stropný luster.

Nasledoval ju a plynule dýchal vedľa nej. Cítila sa ako chudera, ale hlavne, že to zabralo. Zajtra musí zavolať Magde a poďakovať. Mala pocit, že Edo už dávno zabudol na Luciu. Tú cundru z chaty, ktorej platil mizerných päťdesiat eur za to, že ho riadne vyfliaskala. Bol predsa jej muž, premietali sa jej v hlave myšlienky v úzkych spojitostiach medzi Edom, Magdou, Luciou a ich budúcnosťou.

Edov dych sa vracal do normálu, keď si spomenul, že už mal byť dávno niekde inde. Rýchlo nahmatal v dokrkvaných nohaviciach mobil a pozrel sa na displej. Bolo päť preč. Otočil sa k Irene chrbtom a narýchlo vyťukal Lucii esemesku: „Prepac, nestiham, co povies zajtra na spanking?“ Ani si poriadne nestihol natiahnuť nohavice, keď zapípala správa. „Sedi vec. O siedmej u mna ty gumkac. Ten dnesok si odpykas!“ A Edo cítil, ako mu opäť naviera erekcia. Irena už tiež niečo horlivo ťukala do telefónu. Bola sama so sebou spokojná.

„Na chvíľku si ešte ľahnem a užijem si pohodový piatok,“ hovoril si v duchu Edo. Keď Irena začula jeho chrápanie, položila mobil s rozpísanou esemeskou na nočný stolík a prehodila cez Eda paplón. Konečne si mohla obliecť svoje obľúbené tepláky.

Marek Mittaš: Medzi nami

Výber pre vás