Sú ženy, a je ich dosť, ktoré vešajú bielizeň len podľa veľkosti a farieb, inak by mali pokazený deň. Každý z nás má nejakú drobnú úchylku, len ju tají. Načo sú dobré? Spestrujú život! Spomínate si na český kultový film Knoflíkáři? V ňom sú také bizarné úchylky, že si poviete, či je to vôbec možné. Elegán, ktorý má neprekonateľné potešenie, keď zubnou protézou medzi svalmi zadku odštipuje gombíky z čalúnených pohoviek. Seriózny otec rodiny po večeroch štartuje malé lietadielko, lieta po byte a strieľa. Chlapík, ktorého pre neschopnosť prepustili zo železnice, si pravidelne líha na koľajnice, zbiera sliny a vždy presne trafí na osmičku idúcej lokomotívy. Niektoré sú vymyslené, niektoré však celkom reálne. Koľko takých bizarných úchyliek medzi nami naozaj existuje, to sa nikto nikdy nedozvie. Odborná literatúra ich opíše len v prípade, že sa nimi lekári zaoberajú. Má ich určite aj váš šéf, profesorka dejepisu, politik, ktorého ste volili. Svoje tajomstvá si starostlivo chránia. Nevnímajú ich totiž ako problém. Podľa klinického psychológa Martina Milera to tak naozaj môže byť. Každý človek má určitú úchylku či „podivnôstku“, určitú špecifickú vlastnosť, ktorá je iba jeho. No a čo? Spestrujú nám život, robia nás jedinečnými. Suchári a nudní ľudia žiadne čudné zlozvyky nemajú. Každý z nás je tak troška nenormálny, no a? Kto je vlastne celkom v norme? Odlíšiť, čo je normalita a čo už odchýlka, je podľa odborníkov na dušu veľmi ťažké. „Hoci sa môže zdať, že odpoveď na otázku, čo je normálne, nemôže byť zložitá, predsa len je to inak. Hlavne v oblasti duševných fenoménov. Čo je vlastne otázka o normalite? Nie je náhodou otázkou o kvalite? Teda otázkou, čo je dobré a čo nie. Vtedy sa celá optika zmení, nie je dôležité, čo robí väčšina. Dôležité je to, čo je správne. A čo je teda správne, zdravé? Správne je, ak človek dokáže uplatňovať seba v živote a vo svete takým spôsobom, ktorý prináša životu, svetu a jemu samému pokoj, radosť a lásku,“ hovorí psychológ. Úchylky, ktoré nás vytáčajú Pre niektoré sa však partneri takmer povraždia. Aj vás vytáča zaužívaný rituál vyjedania krému zo sušienok vašich detí a pravidelnosť, s akou manžel premeriava pravítkom vzdialenosti medzi uterákmi? Dráždi vás spôsob krájania masla, smer, ktorým partner odvíja toaletný papier, či chladnokrvnosť, s akou svokra zarovnáva strapce na vašom koberci? Nuž, rodina je naozaj tým neuralgickým bodom, kde sa naše malé úchylky môžu premeniť na poriadny konflikt a prerásť do parádnej manželskej alebo rodinnej hádky. Ale len v prípade, ak si ich už nedokážeme tolerovať. <img src=" https://img.lesk.cas.sk/157483.jpg " border="0" alt="Zvláštne domáce rituály sú zábavné a deťom dávajú pocit zázemia a istoty." hspace="4" vspace="4" align="left" /> Bláznivá rodinná bageta V sobotu skoro ráno, keď sa rodičom chce najviac spať, zakričí 5-ročná Justína: Raňajkové menu! Jej mladší brat Roman zrúkne: Ide sa! Vtedy sa zobudí otec, prevalí sa na brucho a zahlási: Bageta! Roman sa hodí na otca a zavolá: Šalát! A potom Justína: Syr! Nie, dnes šunka, ozve sa mama, ktorá sa zobudila. Chvíľku sa bláznia, váľajú po posteli a tešia sa na raňajky. Uškrniete sa? Smiešne? Bláznivé? Nuž, takéto a podobné rituály stmeľujú rodiny, vytvárajú ich spoločnú históriu, deťom dávajú pocit zázemia a istoty. Nezbavujte sa podobných úchyliek, nehanbite sa za ne. Veď existujú omnoho absurdnejšie, ako sú tie vaše... Nehanbite sa za ne

Odpovedá klinický psychológ a psychoterapeut Mgr. Martin Miler Všetci sme občas so svojimi zvláštnymi rituálmi tak trocha nenormálni. Ako to vidíte z vášho pohľadu psychológa v praxi? – Veď to nás práve robí jedinečnými, nie sme predsa klony, ktoré by boli identické. Život miluje pestrosť. To, že sme rozdielni a tak trochu nenormálni, nám dáva väčšiu flexibilitu a dynamiku. Keby sme nemali žiadne úchylky a všetci by sme boli úplne normálni, kam by ľudstvo dospelo? Pre niektoré sa však partneri takmer povraždia. Čo s tým? Vyčítať? Alebo si ich povoliť recipročne: ty máš takú, ja budem mať hentakú...? A čo tak milovať svojho partnera práve preto, že je taký? Nie je to tak, že práve to ho robí jedinečným? Ak budeme skúmať svoje vnútro, zistíme, že ani my nie sme bez chyby. To, nakoľko ja dokážem akceptovať toho druhého aj s jeho odlišnosťami, často závisí od toho, nakoľko dokážem akceptovať a mať rád samého seba.

Ako spoznáme, dokedy je určitá úchylka pre spolužitie užitočná a kedy už môže ísť o problém? Neustále šikanovanie, či sú zarovnané uteráky, môže znamenať aj perfekcionizmus hraničiaci s týraním... A– Samozrejme, keď sa veci preklopia do patológie, vtedy už nejde o to, či tolerovať to, čo sa deje. Chorobný stav neprináša nič dobré tomu, kto ním trpí, ale ani jeho okoliu. V takom prípade treba vyhľadať odbornú pomoc. Tým, že budeme trpezlivo znášať svoje alebo partnerove chorobné prejavy, nikomu nepomôžeme, skôr naopak. Čím viac sa určitý vzorec správania opakuje, tým viac sa fixuje a následne ťažšie odstraňuje. To, či je niečo už choré, sa niekedy ťažko rozlišuje, ale aj v takom prípade sa dá zájsť za odborníkom a poradiť sa.

Akú máte úchylku vy? Čím leziete na nervy svojej manželke? – Jedna moja „úchylka“ spočíva v tom, že sa mi páčia pekné, oblé ženské zadky. Ale tá je už kompenzovaná, keďže najkrajší zadok má moja manželka. A ďalšou úchylkou je, že sa manželke rád pletiem do varenia. Ochutnávam, ochucujem, pridávam a uberám plyn, miešam. Manželka to nemá rada, ale ja sa toho neviem zbaviť. A ona mi to zasa vracia, keď si naložím jedlo. Hoci vie, že sa o jedlo nerád delím, rada mi z neho odjedá.

OMRVINKOVÁ To je taká, keď príde svokra k vám na návštevu, premeria byt neúprosným pohľadom a potom zozbiera všetky omrvinky z koberca. Táto úchylka sa dosť často dedí. Prejaví sa vtedy, keď vy prídete k niekomu na návštevu a začnete zbierať omrvinky... LENTILKOVÁ Lentilky sa zoradia podľa farieb, rozdelia na kôpky v párnom počte, ak je nepárny, hneď sa tá navyše zje. Samozrejme, nie bežným spôsobom, ale tak, že lentilku ocmúľate, až stratí farbu, opatrne oddelíte od seba škrupinky, vydlabete čokoládovú náplň a až potom zjete zvyšok. ŠTIPCOVÁ ALIAS BIELIZŇOVÁ Napríklad vešiate bielizeň podľa jej veľkosti od najväčšej po najmenšiu, ponožky musia byť, samozrejme, spárované vedľa seba. Dokonalý variant vyžaduje na modré tričko modré štipce, na biele uteráky len biele a pod. Sofistikovanejšia verzia: Zohľadňujete aj vek a pohlavie. Najskôr zavesíte spárované ponožky detí, potom vaše a potom manželove. Podľa rovnakého systému postupujete aj pri bielizni a vrchnom odeve. Štipce musia ladiť, je neprípustné použiť ružové štipce na manželove slipy a už vôbec nie použiť na jeden kus odevu tri rôzne farby! ZÁSADNÁ: PASTOVÁ Nikdy nezatvárate pastu na zuby, stláčate ju v strede, ale darmo, lebo ona vždy uschne a nechce sa jej von. Tak táto úchylka rozčúli každého. Ak vás zabije, nečudujeme sa. Čo musíte za každú cenu urobiť? ERIKA (49): Nemôže existovať bez písmeniek, číta všade, vždy, za každých okolností a hocičo. Ak nemá poruke knihu alebo časopis, číta texty na obale záchodového papiera, návod na lístku na MHD. AGÁTA (28) zo seriálu Panelák, ktorú hrá Viki Ráková, má rada len svoj záchod. Jednoducho neznáša, keď musí potrebu vykonať na inom kuse porcelánu, než je jej vlastný. Okrem toho nemôže spať, keď má perinu otočenú gombíkmi k hlave. Noviny a časopisy číta zásadne odzadu. ZORA (45): Keď príde niekam na návštevu, má neodolateľné nutkanie premiestňovať obrazy, sošky a skúšať si topánky. MIRO (50): Vždy, keď zaparkuje, potľapká svoje 1-ročné auto a polohlasne povie: Ďakujem ti, autíčko, že si nás bezpečne doviezlo. V zadnom vrecku nohavíc vždy nosí kôrku suchého chleba, ktorú mu tam dá manželka, keby sa mu predsa len niečo stalo. Aby nehladoval. ZLATICA (36) zásadne spí v ponožkách celý rok, to však nie je všetko, pyžamové nohavice musia byť také dlhé, aby sa zmestili do ponožiek. Skrátka, nesmie tam zostať žiadna medzera, inak vymení pyžamo alebo si dá podkolienky. Jej manžel si vraj už zvykol. ALENA (32): Keď ráno vstane, automaticky otočí vankúš a paplón zohriatou stranou hore. Má absolútny prehľad v drogistickom tovare. Neunikne jej nijaký nový produkt na domáce práce. Baví ju skúšať nové čistidlá. Uveríte? Francúzka Mariette T. požiadala o rozvod pre nezvyčajnú a nekontrolovateľnú úchylku svojho manžela. Jej muž cíti nutkanie rozbiť o stenu každé vajce, ktoré nájde v chladničke. Súd ich rozviedol.

Máte nejakú úchylku? Nehanbite sa za ňu!

Výber pre vás