Otázka Čo takto ísť na svadobnú cestu na Aljašku? vyšla ešte pred rokom z mojich úst. Lietadlá tam lietajú, jazykom je angličtina, používajú platobné karty, tak kde je problém? Destinácia schválená.

Prvýkrát mi Aljaška vyrazila dych, keď sme začali pristávať nad jej hlavným mestom Anchorage. Vítala nás dokonale modrá obloha a snehom posypaný masív trojtisícoviek bez viditeľného konca. Čím vyššie od Anchorage sa ťaháte, tým viac sa vzďaľujete od civilizácie. Posledným väčším mestom pred polárnym kruhom je Fairbanks, pričom jedinou cestou ďalej na sever je slávna Dalton Highway pozdĺž ropovodu. Nedajte sa oklamať slovom „highway“, myslí sa tým nespevnená štrkovitá cesta, na ktorú máte s požičaným autom zákaz vstupu.

My sme si preto na cestovanie vybrali polostrov Kenai, miesto s dobrou infraštruktúrou a menej divokou prírodou. Ak si nechcete požičať auto, môžete si zvoliť aj vlak a vybrať si dokonca z dvoch možností – či pôjdete zo severu na juh, alebo z juhu na sever. Obľúbené sú aj okružné plavby trajektom s možnosťou vidieť veľryby či tulene. Aljašťania s radosťou využívajú aj vlastné malé lietadlá či hydroplány, ktoré im umožňujú pohodlne sa presúvať medzi ostrovmi alebo ponad hory.

Ak je náhodu vaším cieľom mať pilota za muža, tu máte najväčšiu šancu ho stretnúť – na každých približne 60 obyvateľov pripadá v priemere jeden pilot. Podobne je to aj s počtom lietadiel či lietaním ako takým. Aljaška má najväčší letecký systém v Spojených štátoch, nemôže vás preto zaskočiť, keď vedľa medzinárodného letiska zbadáte parkovisko pre osobné lietadlá s vlastnou štartovacou dráhou. Jednoducho prídete, zaparkujete svoje auto, naskočíte aj s rybárskou výbavou do lietadla a ide sa na víkend!

Naším prvým cieľom bolo malebné prístavné mestečko Seward. Čakalo nás luxusné ubytovanie v aljašskom štýle, presnejšie cédrová dvojposteľová chatka priamo na brehu zálivu, v ktorom sa Seward nachádza. Nechýbali kachle na drevo a ohnisko hneď pri mori. Systém chatiek, tzv. cabins, je na Aljaške veľmi obľúbený a vždy je to úžasný zážitok. Kachle na drevo občas vystriedajú elektrické ohrievače, no najväčšou prednosťou je príroda, ktorá vás objíma z každej strany.

Čoskoro sme sa v Sewarde zoznámili aj s našimi susedmi – dvoma americkými pármi ubytovanými v ich megalomanskom karavane. Slovo dalo slovo a zrazu vysvitlo, že tie parohy, čo trčia z korby ich vanu, zdobili ešte ráno hlavu soba. Pani manželka ho skolila lukom a šípom spoza ropovodu, za ktorým sa skrýval. Sediac pri ohnisku vytiahla iPad a ukázala mi aj úlovok jej muža, čierneho medveďa, tentoraz zastreleného úplne štandardne – z pušky.

Čo k tomu dodať. Bolo to niečo ako kultúrny šok. Zaťala som teda zuby a korisť som pochválila. Poľovačky pritom nie sú na Aljaške ničím neobvyklým, práve naopak, spolu s rybačkou sú národným športom. Nie sú však živelné, ako by sa mohlo zdať, vzťahuje sa na ne prísna regulácia. Pre neznalých pomerov je najjednoduchším spôsobom zaplatiť si sprievodcu. Zabezpečí všetko, od povolenia, oblečenia, zbraní po spracovanie zvieraťa.

Ak sa chcete na lov vybaviť sami, žiaden problém. Stačí skočiť napríklad do loveckého supermarketu v Anchorage, kde na obrovskej ploche nájdete okrem maskáčov a pušiek aj kačky-vábničky, vysielačky pre poľovnícke psy a mnohé iné pánske „hračky“. Vy sa unudíte na smrť a chlap chytí svoju prvú oficiálnu nákupnú horúčku.

Večere sme zobrali naprírodno – spravili sme si pred chatkou oheň, otvorili pivo a opiekli slaninu. Takže predsa, svadobné klišé z Karibiku si nás našlo aj tu – bol aj drink, aj more, aj romantika. Okrem tých čiapok a troch vrstiev oblečenia. Raňajky boli ešte krajšie, prišiel sa s nami rozlúčiť tuleň a na výbežku pláže sme v diaľke popri čajkách zbadali orla bielohlavého. S mužom sme na seba sprisahanecky pozreli – to je Aljaška, zlatko!

Aljaška je obrovská krajina a prejsť všetky jej zákutia je nemožné. Napriek tomu aj na hlavných turistických ťahoch leží pár mestečiek, ktorým sa mnohí turisti, na svoju škodu, vyhnú.

Prvým takýmto pokladom je mestečko Homer, ktoré leží na juhu polostrova Kenai a okrem lovu halibutov je známe aj svojím ľadovcovým výbežkom do mora dlhým viac ako sedem kilometrov. Keďže ďalej už cesta nevedie, mnohí návštevníci Aljašky ho vynechávajú. Pripravujú sa tak o síce maličké, ale impozantné mestečko s množstvom galérií a miestneho umenia. Cesta do Homeru vedie cez husté lesy a o obyvateľoch svedčia iba typické poštové schránky, poslušne zoradené pri odbočke na hlavnú cestu.

Nie je preto náhoda, ak sa z ničoho nič z lesa vynorí majestátny los. Koniec koncov, najväčší počet zrazených losov na svete je práve na aljašských cestách. Platí to však aj opačne, aj najväčší počet ľudských zranení na Aljaške je spôsobených losmi, nie medveďmi.

Ďalším aljašským „zašivákom“ mimo hlavných turistických trás je mestečko Whittier. Niežeby ste sa tu išli zblázniť za kultúrou alebo divočinou, okrem rovnomenného ľadovca a približne 170 obyvateľov tu toho až tak veľa nenájdete. Whittier však pozná tajomstvá z druhej svetovej vojny, keď ho vybudovali ako vojenskú pevnosť. Američania potrebovali miesto nedobytné po súši, ťažko dostupné od mora a neviditeľné zo vzduchu.

Nič lepšie ako záliv obkolesený neprekonateľnými vrchmi a neustále skrytý v mrakoch nemohli nájsť. Jedinou cestou po súši je Anton Anderson Memorial Tunel, ktorý je so 4,1 km najdlhším kombinovaným tunelom pre autá a vlaky v Severnej Amerike. Pre nás bol Whittier vstupnou bránou na trajekt do čarovného mestečka Cordova.

Cordova je tretím mestom, pre ktoré platí – tak blízko a tak ďaleko. Kým k Homeru vedie kľukatá jednosmerná cesta dole polostrovom a do Whittieru jediná cesta tunelom, do Cordovy cesta nevedie vôbec! Kedysi bolo mesto dostupné železnicou, ktorá sem dopravovala vyťaženú meď z vnútrozemia. Dnes sa dá do Cordovy dostať len trajektom. Dominantou mesta je veľká továreň na ryby, útočisko mladých ľudí z celého sveta (áno, aj zo Slovenska), ktorí si tu počas 30-hodinových zmien v lete slušne zarobia.

Najobľúbenejšou rybou je tu, ako aj na celej Aljaške, losos. Takáto rybačka však má svoje tvrdé pravidlá, sú limity na deň a na osobu podľa druhu lososa a musíte vystihnúť aj správne obdobie v roku, keď je to dovolené. O to väčšie nadšenie vládne medzi rybármi – pozor, nájdete medzi nimi hádam rovnako veľa žien ako mužov. Ťah lososov je totiž symbolom rovnováhy v prírode, ak by lososy nepriplávali, celý svet by sa zastavil.

Najfascinujúcejšie je, že lososy sa po rokoch strávených v oceáne vracajú vždy na to isté miesto, kde sa narodili. Jediným ich cieľom je naklásť ikry a zomrieť. Ku koncu leta tak môžete vidieť rieky plné červeno sfarbených lososov, ktoré sa vysilené odovzdávajú svojmu osudu. Na večeru by ste ich však nechceli, sú už polomŕtve a mäso im sotva drží na tele. Život za život. Aj to je Aljaška.

Na Aljaške je skvelé, že si tam každý nájde to, čo ho baví. Kto chce športovať, športuje, kto nie, chodí po múzeách. Kto túži po umení, môže skúmať miestne quilty a patchworky, pršiplášte z tuleních žalúdkov od pôvodných obyvateľov alebo početné lokálne vyrobené šperky, maľby či nože. Nadšenci dobrého jedla si môžu zaplatiť rybárčenie so sprievodcom, uloviť vlastného lososa alebo halibuta, dať si ho vyčistiť, nejakú časť vyúdiť, niečo zjesť a niečo poslať zamrazené FedExom v rámci USA až domov.

Pre romantickejšie páriky je tu pozorovanie divočiny, kedykoľvek, kdekoľvek a akejkoľvek. Očarujúce sú morské vydry, ktoré sú také priateľské, že nám dovolili pozerať sa na ne v zátoke vyše hodiny. Priebežne sa striedali, ktorá si nás príde pozrieť zbližša, ostatné zatiaľ robili kotrmelce vo vode, zvedavo vykúkali alebo si len tak ležiac na chrbte čistili kožúšky (mimochodom, najhustejšie na svete).

Z veľkej vzdialenosti si s vydrami môžete pomýliť tulene, no tie sa správajú omnoho nudnejšie, držia si akýsi pátos veľkého bielo-škvrnitého zvieraťa s magickými čiernymi očami. Môžete ich bežne vidieť v prístavoch alebo len tak povedľa lodí, rovnako ako obrovské biele čipkované medúzy. Na niektorých miestach pri pobreží uvidíte aj bieluhy.

Ak sa vám nechce naháňať zvieratá kade-tade po lesoch, dobrým spôsobom interaktívneho zážitku sú farmy. V poľnohospodárskom mestečku Palmer, kde rastú svetoznáme obrovské kapusty, môžete navštíviť sobiu farmu alebo farmu s pižmoňmi. Pižmone si pamätajú ešte ľadovú dobu, preto im je najlepšie za polárnym kruhom. Ich vlna je najteplejšia na svete, hreje až sedemnásobne viac ako ovčia, no je taká jemná, že sa z nej dajú štrikovať len šály. Jedno klbko stojí 90 dolárov a zo stránky farmy si šál môžete objednať cez internet. Náklady za dopravu vám už prídu ako maličkosť.

Väčšia zábava bola na sobej farme, kde sme mohli kŕmiť mláďatká. Niektoré mali už celkom statné parohy! Komu sú soby málo, môže vyskúšať „pobozkať losa“. Je to tunajšia disciplína pre turistov. Stačí si dať do úst mrkvu alebo banán, nakloniť sa k losovi a počkať si na uslintanú pusu. Samozrejme, patrí to medzi triky z rubriky „doma neskúšajte“. Tento los bol miláčik farmy, tak asi preto.

Komu sa nepodarí uvidieť medveďa – ani v lese, ani pri ceste, ani ráno, ani večer, jediná šanca je ísť do parku Denali. Ťahačom pre väčšinu turistov je okrem zvierat majestátny vrchol Mt. McKinley, krásna šesťtisícovka, ktorú však s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidíte. Napriek množstvu leteckých spoločností, ktoré intenzívne zarábajú na okružných letoch okolo hory, vám ani jedna z nich nepovie, že hora je dobre viditeľná len 20 percent dňa. Nedajte sa odradiť, aj samotný park stojí za to. Vstup je v americkom veľ kolepom štýle – parkovisko, Starbucks, veľ ká hala, obchod so suvenírmi, čo viac si želať.

Kúpite si lístok na autobus po jednej jedinej ceste jedným jediným smerom, ktorá v parku existuje, a je už na vás, kde vystúpite. Väčšina ľudí to berie ako vyhliadkový výlet a idú s tým istým šoférom autobusu tam aj naspäť buď osem, alebo dvanásť hodín. Cesta však ubieha rýchlo – nos vystrčený z autobusu, ďalekohľad na očiach, nič vám nesmie ujsť. Máte tu totiž jedinečnú šancu vidieť medvede, líšky, soby, ovce, zajace, losy či rôzne druhy vtákov.

• Veľmi príjemní ľudia. Stačí, že zastavíte autom na krajnici, aby ste si odfotili okoloidúceho losa, a už sa pri vás pristaví auto, či ste v poriadku a nepotrebujete pomôcť.

• Jednoduchá orientácia. Angličtina ako lokálny jazyk a bohatá ponuka informačných materiálov vás nenechajú stratiť sa alebo zmeškať niečo zaujímavé.

• Príroda sa ukáže sama. Ranné vtáčatá budú odmenené stretnutím s losom, sobom či medveďmi. Tí lenivejší uvidia aspoň ľadovce a orla bielohlavého. Nemusíte ísť nikam do lesa, stačí sa držať hlavnej cesty.

• Telefónny signál a wifi. Južné časti Aljašky majú postačujúce pokrytie a bezplatnú wifi sieť ponúka skoro každý hotel.

• Bankomaty a platobné terminály. Ste v USA, hotovosť takmer nepotrebujete.

• Kaviarne európskeho typu. Ste predsa na Aljaške, vaším domom je vaše terénne auto. Kávu si každé ráno idete zobrať do „kávovej búdky“, ktorá funguje len „drive in“.

• Módne trendy. Hlavné mesto Anchorage vyhlásili za najhoršie sa obliekajúce mesto v USA. Namiesto opätkov sa tu nosia hnedé unisexové gumáky a medzi farbami vedie poľovnícka zelená.

• Stabilné počasie. Pri otázke, aké bude počasie, sa každý Aljašťan pobavene usmeje a pokrčí plecami. Predpoveďami počasia sa tiež neriaďte, len si pokazíte náladu.

Medové týždne, o akých ste snívali: Tak to dopadne, keď spolu vyrazíte na Aljašku

Výber pre vás

Medové týždne, o akých ste snívali: Tak to dopadne, keď spolu vyrazíte na Aljašku

Súvisiace články

Užite si dovolenku na Slovensku: Tieto miesta by ste pred pár rokmi nespoznali!

Termálne zázraky: Tieto nadpozemské miesta vás dostanú do inej dimenzie

Paríž, mesto lásky: Objavte múr „Milujem Ťa!"

Výber pre vás