Kedysi na strednej škole sa rozhodla skúsiť niečo nové a exotické, a tak sa vrhla na čínštinu. Teda, nie vrhla. Skôr do nej opatrne a s obavami vkročila. Prekonala však najťažšiu počiatočnú fázu, čo ju po niekoľkých rokoch dostalo do Číny, kde žila tri roky. „Čínštinu som študovala v Anglicku a v Číne. Čína, ktorá sa v čínskom jazyku nazýva Krajina stredu, už dávno nie je tým, čo si o nej mnohí myslia,“ vysvetľuje Martina. „Veľkomestá majú vyspelú infraštruktúru, obrovské nákupné centrá sú plné svetových značiek a mnoho mestských ľudí žije v ozajstnom prepychu.“

Prvýkrát v Pekingu sa ocitla na jazykovom kurze. Bol to pre ňu obrovský šok, z ktorého sa spamätávala skutočne dlho. Peking s populáciou dvadsaťjeden miliónov presahuje celú našu republiku. „Je to hlučné a prepchaté miesto na život. Zovšadiaľ počuť trúbenie áut a skútrov, pomedzi ktoré sa preplietajú náhliaci sa cyklisti. Ľudia sa aj na červenú vrhajú cez cestu a autá im zastavujú na poslednú chvíľu,“ popisuje svoje dojmy Martina a pokračuje, čo ju najviac udivovalo. „Všetko na mňa pôsobilo chaoticky a kontrastne. Na jednom mieste tradičná čínska budova, o pár metrov ďalej lesknúce sa megalomanské výškové budovy. V jednej štvrti bohatstvo a luxus, v inej zasa staré bytovky, prašné cesty a chudoba.“

Na začiatku sa úplne vyhýbala metru. „Chcela som sa vyhnúť tej hromade cestujúcich. Najviac mi chýbal osobný priestor, ktorý sa u nás berie ako samozrejmosť. Berieme naň ohľad aj v mestskej doprave, kde sa na nikoho nelepíme tak, že by mu to mohlo prekážať. V niekoľkomiliónovom meste je toto však nemožné a človek sa musí naučiť byť priebojný. Ja som túto schopnosť nemala, a tak som to mala veľmi ťažké. Často som skončila v slzách.“

Martina si musela zvyknúť aj na zvedavé pohľady miestnych ľudí. Síce boli milí, ale ich premeriavanie si ma od hlavy až po päty mi prekážalo. K tomu sa neskôr pridala aj moja nechuť, lebo keď som im povedala, že som zo Slovenska, mnohí ho vôbec nepoznali. Časom som začala hovoriť, že som jednoducho z Európy.“ V Číne vydržala rok a vrátila sa do Anglicka. Keď jej čínština šla lepšie, vrátila sa späť.

Dva roky žila v meste Hangzhou, do ktorého sa dostanete za hodinu vlakom zo Šanghaja, ktorý ide tristo kilometrov za hodinu. Mimochodom, vlaky sú naozaj v Číne výnimočné. „Sú čisté, rýchle, sprievodkyne upravené v jednoduchých uniformách a aj na staniciach týchto vlakov je vždy poriadok.“ Hangzhou tiež svojou populáciou presahuje Slovensko, no napriek tomu už v ňom cítiť uvoľnenejšiu atmosféru a pohodu. Martina ho popisuje takto: „Je to moderné a bohaté mesto, ktoré si však zachováva tradičné čínske prvky. V centre sa nachádza obrovské Západné jazero, po ktorom sa plavia výletné lode, a v jednej časti sa dokonca dajú požičať vodné bicykle.

Z jednej strany za jazerom sa rozlieha bambusový les, z ktorého na jednom kopci vytŕča pagoda. Sú to božské pohľady. V noci na brehu jazera púšťajú vodnú šou so svetelnými efektmi za sprievodu dramatickej hudby. Keďže mesto Hangzhou je južne od Pekingu, klíma je tu teplejšia a vďaka palmám a kvitnúcim oleandrom sa človek cíti ako na exotickej dovolenke. Nie nadarmo sa doteraz hovorí: Hore je nebo a dolu sú mestá Suzhou a Hangzhou.“

Martina spomína, že pre mladých ľudí a umelcov z neďalekej akadémie umení sa na hlavnej ulici nachádza množstvo barov so živou hudbou od džezu cez blues až po typické klubové hity. „Sem sa chodia zabávať aj cudzinci, ktorí v Hangzhou študujú či pracujú. Je to lukratívna štvrť, a preto pohár vína stojí aj šesť eur, čo ma na Čínu naozaj zaskočilo.“ V minulosti sa Hangzhou preslávilo ako jedno z najkrajších miest Číny pre svoju romantickú atmosféru a Martina tvrdí, že doteraz sa mladé i staršie páriky chodia prechádzať ruka v ruke okolo jazera a z lavičky obdivujú krásny výhľad.

„Neprekáža im ani, keď na jar prídu dažde, ktoré občas trvajú i celý týždeň bez prestávky. Tie totiž dokonale dotvárajú túto romantickú scenériu. Svoj život v tomto raji som si užívala a často myslím na dva roky strávené v spoločnosti priateľov z celého sveta.“ Dnes Martina žije na Slovensku, ale s Čínou zostáva v kontakte napríklad aj tak, že vyučuje základy čínštiny a robí preklady.

Pripravte sa na 3 hlavné štádiá života v zahraničí

Na začiatku som bola nadšená zo svojho nového života v Číne. Všetko sa mi zdalo vzrušujúce. Koncerty v starých pekinských uličkách, tancujúci ľudia v parku, spoznávanie ľudí z celého sveta.

Po určitej dobe ma všetko omrzelo a chcela som nasadnúť na Transsibírsku magistrálu a utiecť domov. Cítila som sa neschopná nájsť si blízkych kamarátov, v noci som nemohla spávať a bola som často chorá. Nikdy som nevedela, čo ma na druhý deň čaká.

Po čase sa to prelomí a vy sa začnete usádzať v novom prostredí. Suseda v obchode mi s úsmevom zamávala, známi v kaderníctve ma milo vítali. Dokonca aj vrátnik v bytovke sa potešil, že ma vidí a zvedavo sa vypytoval na Slovensko. A tak som si povedala, že ich mám rada. Že sa na nich nebudem hnevať, keď ma takmer prevalcujú v metre. Že niektoré veci sú bežnou súčasťou života v tomto meste. A napokon, že nie miesto tvaruje nás, ale my ľudia vytvárame to miesto. Uvedomila som si, akí sú Číňania priateľskí a bezprostrední. Zrazu som obdivovala, ako sa dokážu zabaviť tancovaním v parku či na ulici, a tešiť sa z maličkostí. Odvtedy som začala milovať svoj život v Číne.

Slovenka Martina sa začala učiť po čínsky: Vtedy ešte netušila, ako veľmi sa jej život o pár rokov zmení

Výber pre vás

Slovenka Martina sa začala učiť po čínsky: Vtedy ešte netušila, ako veľmi sa jej život o pár rokov zmení

Súvisiace články

Jarný Brusel vám pohladí všetky zmysly: Hotový raj pre milovníkov parkov ukrýva ešte oveľa viac!

Super tip na výlet! Jazerá, cyklocesty, plavba po rieke aj veterný mlyn: Záhorie si určite zamilujete

Neviete, kam na výlet? 5 dôvodov, prečo navštíviť 1 krásne miesto v Taliansku: Tu sa vám bude páčiť!

Výber pre vás