Ako kde a ako u koho. Vo svete máme roztrúsenú pekne šťavnatú vzorku Evičiek a Adamov, ktorí nám ochotne priblížili neprikrášlenú pravdu.

Moje „pravé“ americké Vianoce

„Všimol som si, že ľudia v New Yorku sa na Vianoce akoby viac tešili, aj s tým zhonom okolo nich. Na Slovensku sa všetci ponáhľajú, sú nervózni a zaujíma ich jedine to, aby mali všetko prichystané pre seba. Zabúdajú vytvárať príjemnú atmosféru aj pre ostatných,“ porovnáva ducha Vianoc Pavol, ktorý minulý rok prežil mesiac v New Yorku so svojou rodinou. „Štedrý večer sme strávili v hotelovom apartmáne, kde nám mama pripravila klasickú slovenskú večeru. Čistá pohoda v kruhu rodiny.

Čo už taká pohoda nebola, boli tie klasické americké koledy, ktoré si vás našli všade, a tak to po pár dňoch začalo liezť pekne na nervy! Oveľa očakávanejšou udalosťou ako Vianoce bol však New Year‘s Eve. Na Nový rok sa všetci pripravovali ako na obrovskú párty. Tou aj bol. Ja som bol vtedy na Times Square, všade sa tlačili davy ľudí, úplná masovka. Moderovala to speváčka Fergie, vystúpila tam Lady Gaga, raper Will.I.Am a, bohužiaľ, aj Justin Bieber.“ Do newyorského jabĺčka sa cez Vianoce zahryzla aj scestovaná Jarka. „Môj plán bol prostý, vychutnať si Nový rok na Times Square. Realita? Ani som sa tam nedostala. Centrum bolo zabarikádované množstvom policajtov, ktorí od piatej večer púšťali ľudí do centra, no von už nikoho nepustili. A tá zima! Aby som nepropagovala len to negatívne.

Čo malo naozaj štýl, boli klziská pre verejnosť na otvorenom priestranstve pod Rockefellerovým centrom či famózna knižnica na Piatej avenue. Napriek tomu som tam necítila čosi duchovnejšie ako u nás na Slovensku. V USA je to postavené na komercii, uspokojení pocitov cez vizualizáciu, čo má človeka ohúriť, ochromiť.“ Hoci vás v uliciach New Yorku sneh neochromí (ak áno, iba v čiernej podobe), predsa len nejaký je. To nemožno povedať o oblasti, v ktorej na rok zložila kufre Zuzana. „Ako 18-ročná zahraničná študentka som zažila jedny vianočné sviatky v Kalifornii. Vôbec som sa necítila ako na Vianoce, keďže bolo 25 °C a na Štedrý deň sa konali surfistické preteky. S večerou si moja adoptívna rodina ťažkú hlavu nerobila. Podávali sa špagety (!!!), celkovo mi tam teda chýbal ten vianočný feel.

Dekorácie boli klasické vianočné, hoci Santa Claus v šortkách je mierny kultúrny šok. Dokonca som spoznala rodinu, ktorá mala stromček a výzdobu celoročne, lebo sa im to páčilo.“ Toto je Amerika, aj keď si možno ťukáte na čelo. „Američania sa naozaj vedia pre všetko nadchnúť. Keď výzdoba, tak poriadna,“ komentuje sviatočný ošiaľ Silvia, ktorá žije už niekoľko rokov v Michigane so svojím americkým manželom. Ako vyzerá ich vianočná „intimita“? „V čase slovenskej večere je u nás poludnie a namiesto mňa majú pri stole počítač, takže s rodinou môžem aspoň takýmto spôsobom ‚povečerať‘. Bože, ako mi len chýba mamin štedrák.“

Keď sme už pri jedle, pokus implementovať kus Slovenska opäť zlyhal u Simony, ktorej zasľúbenou zemou sa stala slnečná Florida. „V prvom rade som si nemohla zvyknúť, že všetko jedia lyžicou. Márne som hľadala kúsok civilizácie (nožík). Minulý rok som sa rozhodla prispieť k dielu a upiecť medovník. Po prvej koštovke všetci zhodnotili, že je to nechutné, a pustili sa do nechutne sladkého pumpkin pie (tekvicového koláča). Počas Vianoc je všetko ,pumpkin‘. Od sprchovacích gélov, sviečok, jogurtov až po koláče, nátierky, zákusky či kávu. Je to tu iné, ale práve preto to milujem.“

Španielsko &amp; Taliansko najmä „horkokrvne“

Večných rivalov vo futbale sme si dovolili aspoň v tomto článku dať pod jednu „strechu“. To všetko v mene žien, ktoré migrujú tam, kde má korene ich pán Božský. Keď sa Danica zahľadela do uhrančivých očí Alvara (made in Valencia), netušila, aká terapia šokom na ňu číha cez najočakávanejšie sviatky roka. „Pripadá mi zvláštne, že Španielov, ktorí tak zbožňujú všetky možné fi esty, až tak nezaujíma oslavovať Vianoce. Štedrý deň je pre mňa najkrajší deň v roku. Pre Španielov je to úplne bežný pracovný deň, akurát decká majú voľno. Jediné, čo robia, je, že neskoro večer (ako vždy) sa stretnú mnohopočetní príbuzní a spoločne večerajú.

Žiadne typické vianočné jedlo, na čo majú chuť, to si kúpia a uvaria. Najdôležitejší je pre nich 6. január, keď si pod stromčekom nájdu darčeky od Troch kráľov. V tento deň skoro ráno vyrážame k Alvarovej mame, kde sa stretne úplne celá (!) rodina, a raňajkujeme churros con chocolate, niečo ako naše šišky, ktoré namáčame do horúcej čokolády. Alvarova rodina ma prijala úžasne, no aj tak chcem byť tento rok na sviatky doma.“ Evu prijala Marcellova família za rovnocenného hráča až postupne. Spočiatku si totiž vyslúžila poriadnu dávku kritiky za presadzovanie názorov na tému Vianoce. Po siedmich sezónach na juhu Talianska sa jej konečne podarilo nalomiť ortodoxný postoj svokry a vianočné sviatky tak drží vo svojej réžii.

„Na Slovensku som bola zvyknutá piecť medovníčky a koláčiky, tu existuje iba panettone, čo je bábovka, no kupovaná. Vianoce sa oslavujú až 25. decembra. Vtedy sa stretne celučičká rodina (hádam aj z piateho kolena). Čo sa mi absolútne nepáči, je, že v ten deň nikoho nezaujíma, aby bol pekne vydekorovaný stôl, aby vznikla vianočná atmosféra. Každého Taliana trápi len to, aby bolo toho veľa na tanieri (vývar, tortellini, lasagne, rizoto a pečená jarabica). Nevedia sa baviť o inom ako o politike, čo, podľa môjho názoru, nie je v tých chvíľach namieste. Preto som sa rozhodla zaviesť tradíciu Štedrého večera, ako ho poznám ja!

Spoločne napečieme, všetko vyzdobíme (čo tu nie je veľmi bežné), pekne sa oblečieme a nakoniec zapneme DVD so slovenskými rozprávkami (klasické rozprávky tu vôbec nepoznajú). Veľmi si potrpím na to, aby moje deti videli, ako sa prežívajú sviatky u nás. Na Slovensku máme veľa chýb, no určite vieme, ako osláviť Vianoce.“ Och, aké sme teraz hrdé patriotky. Ďakujeme ti, Eva!

Britské ostrovy – chuť vyhnanstva

Tie roky platinové, keď Slováci hromadne odchádzali zhromažďovať libry do Spojeného kráľovstva, sú síce minulosťou, no napriek tomu tam zakotvilo zopár mohykánov. Čisto turisticky sa o to pokúsil Maroš. „Presne na Štedrý deň sme s partiou dorazili zo škótskeho Edinburghu do Glasgowa. Bohužiaľ sme si bookli hotel, v ktorom mal kuchár dovolenku, takisto ako celý Glasgow. Po dvoch hodinách hľadania, keď nám štedrovečerné KFC kurča zavreli rovno pred nosom, sme sa uspokojili s kebabom od arabských Glasgowčanov. Boli to moje najšialenejšie Vianoce, strávené so študentmi z celého sveta.“ Petra si uchmatla viac šťastia, pretože mala aj večeru, aj milovanú sestru pri svojich ubolených nohách.

„Atmosféru Vianoc som si nevychutnala ako doma, keďže som celý december makala a obsluhovala anglické rodinky, ktoré si počas celého decembra objednávali Christmas menu (už koncom leta sa zavádza do obehu a začína sa s rezerváciou stolov na december). Štedrú večeru sme si ukuchtili spolu so sestrou za skypovej asistencie našej mamy a spomínali sme na staré detské časy.“ Dôkazom, že štart za hranicami býva psychicky náročný (hlavne cez sviatky), je aj Slovenka Katka. „Prvé Vianoce v Anglicku som kompletne preplakala. Až štvrtý rok tu začali mať pre mňa nejaký význam, to už som mala manžela a synčeka.

Aj tak si však myslím, že anglická mentalita je niečo, čomu sa dá prispôsobiť, no nie sa s ňou stotožniť.“ Lenka, ktorá strávila minuloročné, skoro apokalyptické, Vianoce v Škótsku, jednoznačne vyhlasuje: „Vianoce sú Vianocami, iba keď ste doma s rodinou alebo keď už máte vlastnú rodinu, vlastné deti a vytvárate celé to čaro.“

Kinder Surprise z Turecka

Najsilnejšie je to, čo nečakáme. Vychádzajúc z tejto vety a ignorujúc nedostatok financií na letenku z Turecka, Tomáš zrealizoval jedno z najoriginálnejších prekvapení v histórii (ne)hmotných darov. Heslo: Na poslednú chvíľu. „Pred rokom som bol na študijnom pobyte v Turecku. Pôvodne som tam plánoval skysnúť aj na sviatky, no keď som si spočítal, že na Slovensko prídem až v máji, plány som veľmi rýchlo prehodnotil (rovnako ako aj myšlienku na predraženú vianočnú letenku).

Podstatné bolo, že teta pracovala v jednej logistickej firme a zohnala mi kamión z Istanbulu priamo do Bratislavy. Najväčším napätím v celej akcii boli tie preteky s časom, keďže sme mali len 6 dní, aby sme stihli Štedrý deň (bol december, cesty katastrofálne). Po nekonečných peripetiách som 23. decembra vystúpil (v letných teniskách) v rodnej domovine. Vo finále ma teta napchala do väčšej škatule a s takýmto nákladom zazvonila pri našich dverách. Aby to bolo dôveryhodnejšie, napísala tam aj údaje, odkiaľ a kam zásielka putuje. Naši si mysleli, že som im poslal darček z Turecka, no ja som sa len vnútri chechtal, keď som počúval tie názory, že ,asi nám kúpil nový televízor.‘

Teta ,reku však to rozbaľme‘, škatuľu otvorili a ja som vyskočil v štýle Veselééé Vianocééé. Hneď tam boli plače a výskanie, ako je to možné, keď som im ešte doobeda písal, aká je v Turecku zima (v skutočnosti som im písal z vedľajšieho sídliska z tetinho bytu). Mama ešte riešila veľký problém, že pre mňa nič nemajú, no najkrajším a najneočakávanejším darčekom som bol bezkonkurenčne ja sám.“ Nuž, na Vianoce je možné naozaj všetko (prepáčte nám v tomto výnimočnom prípade patetický štýl), pretože nič nie je dôležitejšie ako pocit, že ste tam, kde máte byť!

Všade dobre, na Vianoce preč: Aké sú sviatky tisícky kilometrov od kapra a kapustnice?

Výber pre vás

Všade dobre, na Vianoce preč: Aké sú sviatky tisícky kilometrov od kapra a kapustnice?

Súvisiace články

Gottove dcérky vedia, čo chcú od Ježiška: Darčeky za 1500 eur!

Bohdalová hviezdou nového vianočného filmu: Dostala rozprávkový honorár!

Tri oriešky pre Popolušku: Vorlíček zarobil na rozprávke 3 milióny!

Výber pre vás