Izrael je môjho srdca šampión. Najprv vybavíme predsudky, o. k.? Každý má určite v talóne nejaký, však je to Izrael! Tu je zoznam najobľúbenejších:

1. Je tam nebezpečne. Padajú bomby, odpaľujú sa atentátnici, vojna je nonstop na spadnutie.

Nie je, nepadajú, neodpaľujú. Ak vo vás bude nejaký pocit počas návštevy Izraela dominovať, bude to pocit bezpečia. Vo dne, v noci. A tým myslím uprostred noci, idúc zo žúru. Na bezpečnosti je tunajší systém postavený a všetky kontroly, ktorými sa prechádza pri vstupe a výstupe z krajiny, slúžia na tento účel. Pohraničné trenice, ktoré Izrael má, nie sú o nič horšie či nebezpečnejšie ako napríklad problémy v iných turistických destináciách. Tie si však chránia svoj mediálny obraz ako oko v hlave. Turizmus totiž zarába ťažké prachy.

2. Je to len náboženská destinácia.

Nie je. A nebude. Izrael sa dá užiť toľkými spôsobmi, stačí prejsť sto kilometrov a ste v inom svete, v iných zážitkoch, inej atmosfére. Ale je to neskutočný preplesk ísť z párty Tel Avivu polhodinku autom a ocitnúť sa vo fascinujúcom Jeruzaleme, kde sa mlela história tohto sveta.

Ako čo a ako kde. Iste, drink v najvychytenejšom klube v Tel Avive stojí 15 eur a ubytovať sa v luxusnom hoteli pri Mŕtvom mori niečo stojí, lebo je to svetová rarita. Ale božský falafel, ktorý vám bude liezť ušami, kúpite všade na ulici za 4 eurá a krajina má vybudovanú vynikajúcu sieť čistých útulných youth hostelov za dobré ceny. Takže úvodné formality by sme mali. A teraz k veci.

V krajine kontrastov stretnete vedľa seba gejov...

Do Tel Avivu sa letí krátko, pohodlne a lacno. Ak máte šťastie, aj za 150 eur. Mesto je to mladé a dekadentné, založili ho naozaj iba nedávno, v roku 1909. Platia o ňom všetky klišé, ako mesto, ktoré nikdy nespí, prípadne sa nezastaví, ale hlavne to tu žije! 24/7! Moderná metropola sa rozprestiera na brehu Stredozemného mora, má skutočne nevídane udržiavanú mestskú pláž a je úplne jedno, či vyrazíte do ulíc o druhej poobede, alebo o druhej v noci. Stále je všade plno. A stále. A každý deň.

Všetky podniky, reštaurácie, bary, diskotéky, krčmičky, bufety sú napratané veselými ľuďmi a zvyšní buď lebedia v hlúčikoch na pláži, ulici a v parkoch, alebo nakupujú v samoškách (ktoré sú, pochopiteľne, nonstop otvorené). „Vyjsť si von“ má v tomto meste diametrálne odlišný rozmer než kdekoľvek inde, vonku sa odohráva celý život.

... aj neprehliadnuteľných ortodoxných Židov.

Netuším, kedy a kam chodia tí ľudia spať, a či vôbec spávajú, ale húfne radovanie sa zo života vás bude Tel Avivom sprevádzať ako všadeprítomný jav. Je to jedno z mála miest, kde sa môžete baviť aj cez šábes (čiže v piatok od západu slnka po sobotu večer). Okrem toho má však aj ďalšie zaujímavé... hm, ako to nazvať... protirečenia?

Napríklad Tel Aviv nie je a je hlavným mestom Izraela. Pre domácich nie, pretože tí uznávajú Jeruzalem, ale pre zahraničie (a vlády a inštitúcie etc.) áno. Dôvody sú také vysoko politicko-filozoficko-zdĺhavé, no najmä diskutabilné, že to necháme tak. Prekvapujúca bola pre mňa informácia, že Tel Aviv je mesto gejov. Nebolo ich tu vidno v nejakých extrémnych koncentráciách, ale zasvätení vravia, že je to ich známy dovolenkový cieľ. Vraj je tu množstvo gej friendly hotelov, klubov, špeciálne sauny a všetko, čo treba. Ale je pravda, že mesto je také plné najrôznorodejších ľudí zo všetkých kútov sveta, že z tejto masy žiaden gej netrčí. A nakoniec, Tel Aviv má aj svoju starobylú tvár. Náááádhernú.

V ostrom kontraste s pulzujúcou štvrťou si môžete vychutnať Jaffu, najstarší prístav sveta, ktorý spomína Biblia niekoľkokrát. Mal krušnú históriu, ale zastavil sa tu aj Svätý Peter, aj Napoleon Bonaparte, a údajne aj Jonáš pred svojím osudovým stretnutím s veľrybou. Tie kúzelné kľukaté uličky medzi kamennými domami sú fascinujúce. Dá sa tu dobre najesť, popíjať, zjednávať na blších trhoch, túlať po umeleckých galériách alebo len tak pozorovať dianie. Jaff a pôsobí ako také „predmestie“ Tel Avivu, ale dýcha úplne inými časmi, to je jasné. Vyšliapte si ku Kostolu sv. Petra, budete mať mesto a pobrežie ako na dlani.

Čarovný Hotel Efendi, v ktorom je každá izba iná. Od 400 USD/noc.

Máme prvotriednu sprievodkyňu. Pani Dalia Weber je Židovka, ktorá emigrovala z Česka už veľmi dávno a odvtedy žije v zasľúbenej zemi. Má drsný zmysel pre humor, vlastne ako všetci Židia, a vedomosti, ktoré by zaplnili jednu tučnú encyklopédiu. Nejestvuje nič z problematiky Ježiša, Starého či Nového Zákona a celej zložitej spleti okolo náboženských dohadov, čo by nevedela zodpovedať. Mimochodom, samotný štát Izrael je na svojich sprievodcov dosť tvrdý, každý rok musia absolvovať náročné a dôsledné preškolenie, aby držali krok. V každom prípade, mystický Jeruzalem má v takomto sprievode úplne inú príchuť.

Jeruzalem je taký komplex vnemov, že sa treba pekelne sústrediť na ich zhutnenie. Za jednou vecou si však stojím, hoci máte navolený ľubovoľný svetonázor a vaším náboženstvom je skôr pláž – drink – výpredaje, treba ho vidieť. Ťažko odhadnúť, či tu pocítite niečo božské, duchovné, hlboké, život meniace a tajomné. Sú ľudia (a nie sú z dôchodcovského zájazdu), ktorí sa tu rozcítia a skutočne precítia dotyk s niečím neopísateľným. Sú ľudia, ktorí to celé absorbujú pragmatickejšie, vybehnú na Olivovú horu, natlačia papierik so želaním do Múru nárekov, odstoja si rad v Chráme Božieho hrobu a ide sa ďalej. Ale Jeruzalem zanechá stopu v každom.

Je to predsa len kusisko histórie tohto sveta a ľudstva ako takého. Miesto, kde Boh stvoril svet a kde ukrižovali Ježiša, je jedno, či v rovine možno, alebo určite, je poznačené neskutočne pohnutými dejinami, biznisom aj turizmom. Je rozdelené do štyroch štvrtí – židovskej, kresťanskej, moslimskej a arménskej, pričom s týmito ťahanicami o územia, dokonca i Boží hrob samotný, sa budete stretávať v Jeruzaleme na každom kroku. Ak tu budete, tri najkrajšie miesta:

Staré mesto v srdci Jeruzalema. Bez debaty. V ňom sa nachádza aj spomínaný Hrob, o ktorý sa cirkvi handrkujú odnepamäti. Ale zato dvere do chrámu odomyká a zamyká moslimský kľučiar. Toto privilégium sa dedí v tej istej rodine už po generácie. Priamo do hrobky sa dostanú len najvytrvalejší, ale obrovský chrám je pôsobivý. Múr nárekov – ale večer. Keď je osvetlený a prichádzajú k nemu zástupy ľudí po práci (hlavne mužov, ženy majú svoju miničasť oddelenú plotom), vtedy má TÚ hypnotickú atmosféru. Čo sa týka tých žien, dodnes protestujú pri Múre ultraortodoxné skupinky, ktoré chcú ženám modlenie zakázať. Želania už nie je kam vkladať, podotýkam. Ale ak to bude niečo dôležité, nejakú „škárku“ určite nájdete.

Olivová hora. Lebo na tomto mieste to vibruje. Prisahám. Keď nič iné, taký výhľad na Jeruzalem nenájdete. Nachádza sa tu aj najslávnejší a najdrahší židovský cintorín v krajine. Neobyčajné náhrobné kamene pokrývajú rôzne reliéfy a mená a namiesto kvetov sa na ne kladú iba kamene.

Judaizmus a ženy spolu vychádzajú v podstate harmonicky a odovzdane, nedá mi však nespomenúť veľavýznamnú povedačku, ktorá sa tu traduje: „Čo urobí Žid ako prvé, keď sa ráno zobudí? Povie: Ďakujem ti, Pane, že si ma nestvoril ako ženu.“ Pôvodne som bola presvedčená, že je to ďalší židovský vtip, ale nie, nie, toto je fakt. Silne patriarchálne náboženstvo (však vlastne, ako aj všetky ostatné) vníma ženu ako matku a oporu ctihodného muža. Je oslobodená (presnejšie vytlačená?) od modlitieb, tie sú dominantou mužov, stále osciluje na pomedzí čistá-nečistá (napr. pre menštruáciu) a vo sfére rodinného práva čiže sobášov a rozvodov je to ešte markantnejšie.

Sú totiž v právomoci náboženských súdov, rozumej ortodoxných rabínov, a v princípe sa žena môže rozviesť len so súhlasom muža. Ak ten nesúhlasí, rozhodne Najvyšší súd, ale po takomto rozhodnutí už žena nemôže vstúpiť na území Izraela do ďalšieho náboženského zväzku a jej deti sú nelegitímne. Mimochodom, rabíni do podrobností so svojimi ovečkami konzultujú aj priebeh svadobnej noci. Ale zase, aby sme boli spravodliví, toto platí o ortodoxných Židoch, ktorých ľahko spoznáte v neprehliadnuteľnom čiernom odeve, klobúku a s typickými nakulmovanými pajesami, ktoré im visia po oboch bokoch tváre.

(Sú vraj čisto módnou záležitosťou, ktorá nesúvisí so žiadnym náboženským predpisom.) Pripravte sa aj na to, Evičky, že vy ste pre nich zosobnením pokušenia a nebezpečných zvodov! Takže pri náhodnom stretnutí na ulici, nebodaj zrážke v preplnenom dave, budú urputne hľadieť do zeme, úprimne zdesení z možnosti očného kontaktu.

Kúsok od Tel Avivu, ale v Izraeli je vlastne všetko iba kúsok, sa rozprestiera púšť Negev. Podľa Lonely Planet druhá top trendy cestovateľská destinácia roka 2013. Tvorí vlastne dobrú polovicu krajiny a je ohurujúca. Farebne aj čo sa týka rôznorodých malebných úkazov, od kráterov cez skalnaté veľdiela, vetrom vymleté Šalamúnove stĺpy z pieskovca (50-metrové!) a tak ďalej. Niektoré časti púšte sú úrodné, lebo majú dostatok zrážok. Tu si musíte dať svetoznáme miestne víno. Niektoré sú čarovne pusté, čo sa vraj čoskoro zmení.

Preto je dobré navštíviť Negev, ešte kým to nie je masovka. Pokojne vyrazte na vlastnú päsť, sú tu hostely, hotely a hlavne kibuce (typické izraelské poľnohospodárske usadlosti), ktoré tiež ponúkajú pekné ubytovanie. Stretnete tu veľa zanietených bikerov, pretože bicyklovaniu tu podmienky prajú, vyrastajú tu ekodediny a najlepšie je prenajať si džíp, ktorým to tu prebrázdite krížom-krážom a dostanete sa na odľahlé fajnšmekerské miesta. (My sme objavili zrazu v jednom kaňone niečo ako prírodné kúpalisko.) Špecialitou púšte sú všadeprítomní beduíni, ktorí vám pri stretnutí, ako slušnosť káže, zrejme budú núkať výhodný sobáš, ale inak budete vídať ich obydlia najmä z diaľky.

Napriek romantickým predstavám o ich živote sú pre Izrael pomerne veľkým problémom, v podstate podobným ako rómsky u nás. Inak sú to však pekní muži s výraznými arabskými črtami a uhrančivými očami. Presne to isté platí aj o ich ženách, ktoré však zazriete minimálne. V každom prípade si nedajte ujsť príležitosť zažiť typickú beduínsku večeru pod stanom. Varia famózne, pečú úžasné domáce placky a na konci neodmietnite horúcu sladkú kávu s kardamómom, ktorú budú rituálne servírovať.

Reštauráciu Machneyuda v Jeruzaleme. Bez rezervácie to nemá význam, extrémne populárna reštaurácia je stále plná. Malé stolíky, každý tanier iný, jedlo na jednotku s hviezdičkou.

Čerstvý džús zo slnečných obrovitánskych granátových jabĺk. Robia ho všade na ulici a nikde inde takýto nenájdete.

Boya v Tel Avive, vychytenú plážovú reštauráciu.

Gruzínsky bar a diskotéku Nanuchka v Tel Avive.

Ak by bolo smutno za domovom, Little Prague, československý bar v Tel Avive.

Každý utorok a piatok umelecký trh v Tel Avive, kde predávajú šperky na zabitie.

A falafel! Cícerové guľôčky, na ktoré má každý vlastný tajný recept a žiadna nechutí rovnako. K tomu hromada zeleniny a šalátov. Pýtajte taboulleh, svieži petržlenový šalát s citrónom a kuskusom.

Je ním celkom určite novootvorený hotel Efendi v starobylom meste Acco. Rekonštrukcia staručkých domov zhltla kopec času a nevyčísliteľne veľa peňazí, ale je to najkrajší hotel, aký som kedy videla. Tu sa dá prevádzkovať len veľa sexu a preložiť to vyberanými chuťovkami a prechádzkami po unikátnom meste. Efendi je životný projekt šarmantného Uri Jeremiasa, rozprávkového deduška s dlhou bradou a zároveň jedného z top izraelských šéfkuchárov.

Zážitok na celý život: Odložte predsudky, podľahnite Izraelu

Výber pre vás

Zážitok na celý život: Odložte predsudky, podľahnite Izraelu

Súvisiace články

U nás neznáme, vo svete obrovský hit: Viete, kde sú Lofoty?

Sedem divov srdca Korutánska: Malebná krajina vás očarí

Je to vo vzduchu! Oslávte život v dychberúcom Toskánsku

Výber pre vás