...a potom zabudnete, kde ste ich dali? Máte občas problém spomenúť si, čo ste to vlastne chceli? Čo s tým?

S pribúdajúcim vekom nastáva postupný zánik mozgových buniek a znižuje sa tvorba látok prenášajúcich informácie v mozgu. Stáva sa vám to však čoraz častejšie? Máme pre vás dobrú správu. Pre ľudský mozog platí to isté ako pre telo: ak ho budeme primerane trénovať, dostane sa do dobrej kondície a bude nám dobre a dlho slúžiť. Pamäť treba trénovať rovnako ako svaly. Rovnako ako drina napríklad v posilňovni prospieva svalom, mozgu pomáha pravidelný duševný tréning. „Cvičiť treba nielen telo, ale aj sivé mozgové bunky,“ hovorí neurológ Peter Kukumberg. Trénovaný mozog sedemdesiatnika môže byť dokonca výkonnejší ako netrénovaný mozog 30-ročného človeka. Stačí desať minút denne Chcete dostať svoj mozog do formy? Úplne mu bude stačiť desať minút, počas ktorých ho trochu potrápite logickou úlohou, opakovaním cudzích slovíčok alebo veľkej násobilky.

Hľadajte príležitosti na precvičenie pamäti. V televízii sledujte vedomostné súťaže aktívne, hľadajte odpovede na otázky v knihách alebo debatou. Hrajte logické spoločenské hry, riešte krížovky v spoločnosti priateľov, aby ste mali príležitosť aj na medziľudskú komunikáciu. Buďte zvedaví a stále sa niečo učte, stále niečo spoznávajte.

Kedy je zabúdanie ešte normálne

Bežné zabúdanie je prirodzené a neškodné, veď inak by sme mali z hlavy skládku odpadu. Ak by sme si všetko pamätali, veľa vecí by nás trápilo a nevedeli by sme si vybrať z množstva poznatkov tie podstatné. To, čo si pamätáme, je ovplyvnené našou osobnosťou, a preto si každý pamätá niečo iné. Zvyčajne si uchováme udalosti, ktoré sú pre nás dôležité, prípadne sme na nich citovo zainteresovaní, a zabúdame to, čomu nevenujeme dostatočnú pozornosť alebo to nemá pre nás význam.

Zabúdanie však môže signalizovať aj vážne ochorenie. Pri skutočnej poruche pamäti človek nie je schopný sa učiť, uložiť si informácie a vybaviť si ich. Takýto človek vlastne zabúda, že zabúda. Keď váš stav prekračuje hranice „normálnosti“, nemali by ste ho brať na ľahkú váhu. „Poruchy pamäti diagnostikuje psychológ, psychiater alebo neurológ. Zabúdanie alebo strata pamäti môžu súvisieť s Alzheimerovou chorobou, mozgovým nádorom, krvácaním do mozgu či s úrazom hlavy. Za poruchy pamäti je zodpovedné i dlhodobé opíjanie sa alkoholom či užívanie drog. Pamäťové problémy často spôsobuje aj depresia. Ak sa chorý začne liečiť, schopnosť učenia a zapamätávania sa zlepší,“ tvrdí PaedDr. Mária Čunderlíková, liečebná pedagogička a riaditeľka Centra Memory v Bratislave.

Počúvajte a rozprávajte vtipy

Viete, že vypočutý vtip sa najskôr analyzuje v rečovom centre? Potom sa z ľavej polovice mozgu presunie do pravej, kde sa porovnáva s emóciami. Nakoniec sa aktivuje centrum motoriky, ktoré stimuluje smiech. Toľko činnosti vydá mozog pri jedinom vtipe!

Ovocie a zelenina pre mozog

Kapacitu mozgu ovplyvňuje aj strava, tvrdí MUDr. Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy. Jedzte čo najviac potravín, ktoré účinne chránia mozog pred voľnými radikálmi: jahody, čučoriedky, čierne ríbezle, maliny, černice, brusnice, špenát, marhule, rukolu, paradajky, červený melón, červený grapefruit, papáju, vlašské orechy, mrkvu, sóju, ľanový olej a pod. Aktivátormi mozgovej činnosti sú aj bielkoviny a najmä niektoré aminokyseliny. Preto by raňajky mali obsahovať nielen komplexné sacharidy, ale aj nízkotučné bielkoviny (tofu, sójové mlieko, cottage cheese, nízkotučný tvaroh a podobne).

Mentálne zdravie závisí aj od výberu správnych jedál. Medzi „stresory“ mozgu patrí cukor, kofeín, alkohol, čokoláda, jedlá z bielej múky, mliečne produkty, aditíva a nasýtené tuky.

Stres vynuluje našu pamäť

Ak robíte tisíc vecí naraz, ponáhľate sa a stresujete, výsledok nemôže byť dobrý. Mozog na svoju činnosť potrebuje bezstresové prostredie. Už samo toto konštatovanie naznačuje, čo máme robiť. Keď od neho žiadame výkon, musíme sa oň aj starať.

Ach, tá deravá pamäť: Udržujte si mozog v čo najlepšej kondičke

Výber pre vás