• Plusom niektorých tzv. nenarkotických voľnopredajných analgetik je, že znižujú aj teplotu tela, riedia krv a majú protizápalové účinky.

• Užívanie analgetík je opodstatnené najmä v prípade najvážnejších ochorení, pri ktorých človek trpí dlhodobo silnými bolesťami. V tej fáze však už ide o samostatné ochorenie – chronickú bolesť.

• Veľa sa diskutuje aj o význame dlhodobého užívania nižších dávok acylpyrínu v prevencii nádorov hrubého čreva alebo prsníka.

• Vo vyššej vekovej skupine kardiakov a hypertonikov sa využívajú pozitívne antiagregačné vlastnosti (znižujú zrážanlivosť krvi) kyseliny acetylsalicylovej á 75 - 100 mg na riedenie krvi, prevenciu infarktu a mozgovej porážky.

• Pri pravidelnom užívaní analgetík treba brať aj prípravky na ochranu žalúdka.

• Netreba však zabúdať, že vyššie (analgetické) dávky môžu zadržiavať vodu a zvyšovať krvný tlak.

Podľa slov MUDr. Igora Vozára neexistuje návod, koľko a ako dlho môžeme acylpyrín, brufen alebo diklofenak bezpečne užívať. Vo všeobecnosti by sa však lieky proti bolesti nemali brať dlhšie ako sedem dní nepretržite, nie viac ako 1 200 mg denne.

„Pri dlhšom užívaní bežne dostupných liekov proti bolesti by si mal pacient nechať odsúhlasiť svoj výber lekárom. Poznám niekoľko ľudí, ktorým ,praskol‘ vred žalúdka už po užití 3 - 4 tabliet nesteroidného analgetika. Lekár musí pri predpisovaní liekov proti bolesti posúdiť samotnú príčinu ochorenia, intenzitu a charakter bolestí, ako aj vek, pridružené ochorenia, ostatné rizikové fakty, aj možné interakcie s liekmi, ktoré pacient užíva.“

Riziká dlhodobého užívania analgetík

• Dlhodobým užívaním analgetík sa môžu zhoršiť zažívacie ťažkosti, problémy s obličkami, pečeňou, krvným tlakom, krvotvorbou a zrážanlivosťou krvi, ničí sa tak žalúdočná sliznica a zvyšuje sa riziko vzniku žalúdočných vredov.

• Následkom ich nadmernej spotreby bývajú i bolesti hlavy alebo alergické reakcie rôzneho druhu. Existuje dokonca termín aspirínová astma alebo salicylizmus prejavujúci sa hučaním v ušiach a závratmi.

• Takmer 3 % všetkých dialyzovaných pacientov je dnes odkázaných „vďaka“ nadmernému užívaniu rôznych analgetických zmesí v minulosti na umelú obličku.

• Analgetiká v kombinácii s alkoholom predstavujú záťaž najmä pre pečeň a obličky, ktoré ich rozpoznávajú ako xenobiotiká. Alkohol navyše dehydratuje, mení stav vedomia a dráždi žalúdok a pankreas. Pôsobenie týchto faktorov môže potom spustiť lavínu reakcií na podávané lieky.

• Pre úmrtia detí na tzv. Reyov syndróm už dávno vyradili použitie acylpyrínu pre najmenších. Tak, ako viedli závažné srdcovo-cievne problémy na svete k stiahnutiu antireumatika Vioxx.

• Výsledky niektorých výskumov tvrdia, že kombináciou ružovej tabletky proti bolesti a aspirínu sa u ľudí so srdcovo- cievnymi chorobami zvyšuje riziko mŕtvice a infarktu až dvojnásobne.

• Pravidelné užívanie týchto liekov znižuje neraz prah bolesti, takže neskôr už bez nich nedokážeme zvládnuť ani bežnú bolesť.

Športovci, analgetiká radšej nie!

Mnohí ľudia užívajú ružovú tabletku aj preventívne pred náročnejším športovým výkonom, víkendovou lyžovačkou, aby tak predišli svalovici a minimalizovali pocit únavy. „Pravdou je, že analgetiká pocit únavy oddiaľujú a športovcom teoreticky môžu pomôcť dosiahnuť žiadaný výkon, ale každý, kto ich berie z týchto dôvodov, by si mal uvedomiť ich všeobecné riziká užívania a dokonca i možnosť pretrénovania organizmu,“ upozorňuje lekár. Navyše, užívanie analgetických zmesí alebo narkotických analgetík je v rozpore s antidopingovými pravidlami. „Hokejista Ľubomír Višňovský, ktorý užil na olympiáde pred zápasom kombinovaný liek brufenu so pseudoefedrínom, už pochopil, kde urobil chybu.“

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Aj „dobré“ lieky môžu uškodiť: Kedy siahnuť po analgetikách?

Výber pre vás