Čím to je, že v jeseni padá na nás nevysvetliteľný smútok?

Na jeseň a v zime je to s nami najhoršie. Máme pocity beznádejnosti, úzkosti, strácame dobrú náladu, sme zádumčiví. S príchodom jesene k nám, skrátka, prichádzajú staré známe jesenné depky. Jesenná depresia je termín, ktorý odborníci nepočujú veľmi radi, ale je to rovnako ako s jarnou únavou. Tiež nefiguruje v zozname diagnóz, no na jar ju máme takmer všetci.

Nevymýšľame si to: naozaj existujú

„Kratšie dni, menej svetla a sychravé počasie mnohým ľuďom pokazia náladu a spôsobujú aj depresívne nálady, tzv. jesenné melanchólie. Nejde o klasické depresie, ale o stavy, ktoré majú s nimi niektoré spoločné znaky. Patria k nim melanchólia, smútok, zádumčivosť, nechuť k činnosti, úzkosti a strach všeobecne. Jeseň je obdobie, keď má sklony k depresívnym náladám viac ľudí než počas slnečných letných dní,“ súhlasí psychologička Mária Novotná. Počas zamračených dní sa v našom tele netvorí dostatok hormónu melatonínu, čo môže byť jedna z príčin depresívnych nálad. Podľa odborníkov ide o ľahkú formu depresie, pri ktorej človeka neničí neovládateľný smútok.

Vedci to už vylúštili a pomenovali

Už aj vedci vyskúmali, prečo sme na jeseň smutnejší. Dôvodom je vraj jesenné upratovanie v mozgu, ktoré je v tomto ročnom období prehnané. Mozog má totiž vlastnú „upratovaciu službu“, ktorá sa stará o to, aby bola zabezpečená chemická rovnováha v mozgu a aby všetky procesy správne prebiehali. V zime to však „upratovacia služba“ v niektorých prípadoch preháňa. Vtedy strácame dobrú náladu, máme svoju depku. Vedci z kanadského Centra pre závislosti a mentálne zdravie sú vraj na stope príčin jesenných depresií. Pomocou pozitrónovej tomografie „presvietili“ mozog účastníkov výskumu a zistili, že v zime sa zvyšuje množstvo molekúl zodpovedných za odstraňovanie sérotonínu z tela. Sérotonín je totiž práve ten dôležitý hormón, ktorý reguluje rozličné telesné procesy, ako je chuť do jedla, výdaj a príjem energie, ale aj náladu. Tieto výsledky vysvetľujú, prečo sa len čo príde jeseň a zima niektorí zdraví ľudia cítia deprimovane a bez síl. Ďalším krokom vedcov bude zistiť, čo spôsobuje zmeny na molekulárnej úrovni a ako by sa im dalo zabrániť.

Najúčinnejšie antidepresívne potraviny

Je už dokázané, že jedlo ovplyvňuje psychiku človeka. Už pár kúskov čokolády dokáže vyvolať produkciu endorfínov, prírodných látok, ktoré navodzujú pocit pohody. Podobný účinok majú aj orechy alebo smotanový jogurt.

Banány sú doslova životobudičmi duše. Banánové mlieko dodáva telu aminokyselinu tryptofán, z ktorej sa tvorí hormón dobrej nálady sérotonín. Zázvor, cestoviny, paradajky, fenikel a petržlen pôsobia rovnako povzbudzujúco.

Ovsené vločky, čierny chlieb, ryža natural, ružičkový kel a hydina obsahujú bielkovinové stavebné látky, ktoré vám dodajú energiu. Mliečne produkty naopak poskytujú vápnik, ktorý upokojí nervovú sústavu.

Ak potrebujte súrne odovzdať nejakú dôležitú prácu, no padáte od únavy, vtedy pomôže štipľavé korenie. Chren, kajenské korenie, čili obsahujú kapsaicín, ktorý aktivizuje v tele hormóny šťastia – endorfíny. Človek je opäť svieži a jasnejšie mu to myslí.

Cesnak zlepšuje koncentráciu, muškátový orech náladu, aníz pôsobí proti depresii, kôpor a levanduľa upokojujú nervy.

Pozor! Nezaháňajte smútok jedlom. Čokoládou a sladkosťami sa dokáže napchávať každý, vy však nemusíte. Ďalšie centimetre v páse by vám iba zhoršili náladu.

Kedy treba navštíviť lekára?

Klasická depresia je ťažká duševná porucha, ktorú treba brať vážne a vyžaduje si odbornú starostlivosť. Keď rady z časopisov nezaberajú, vás ničí nevysvetliteľný smútok a znemožňuje vám žiť, mali by ste navštíviť psychológa alebo radšej psychiatra. Nepotrebujete odporúčanie od obvodného lekára. Odbornú pomoc by mal vyhľadať každý, u koho sa dlhšie ako dva týždne objavujú najmenej štyri z uvedených príznakov:

Ako sa zbaviť smutných, melancholických nálad?

Výber pre vás