Určite si pamätáte tie „trocha nepríjemné“ vyšetrenia, pri ktorých vás prepadol pocit, že sedíte (ležíte, stojíte) zoči-voči sadistovi v bielom plášti. Prečo to nepovedia rovno? Lebo to zatiaľ skoro každý prežil a platí aj užitočné: Účel svätí prostriedky. Pravdu väčšinou aj tak spoznáte, až keď sa preberiete pri otvorenom okne s mokrou handrou na čele a sestra vám stoicky podáva kýbeľ, keby náhodou. Alebo keď ľahkým krokom kráčate z vyšetrenia a všetkých strašiakov ste nechali za dverami ambulancie.

To, aké vyšetrovacie fajnovosti si zažívame my, jemnejšie a krehkejšie stvorenia, by bolo na knihu a na chlapa hádam aj smrteľná dávka. Opýtali sme sa na „najvychytenejšie“ tých, ktoré si svoje minúty strachu prežili pred, počas alebo po vyšetreniach, na ktoré akosi zákonite ideme „predposraté“.

Tehotenstvo a pôrod ako taký je opradený viac či menej hrôzostrašnými historkami, ale aj tak zostáva pre ženy mystériom, až kým nie sú „v tom“. Amniocentéza, odber asi 20 ml plodovej vody z amniového vaku, je medzi budúcimi mamičkami strašiakom číslo jeden. Robí sa najčastejšie v druhom trimestri tehotenstva s cieľom geneticky vyšetriť bábätko ešte pred narodením.

Z odobratej tekutiny je možné zistiť riziko genetických zmien plodu, medzi najčastejšie patrí Downov syndróm, rázštep chrbtice, možné metabolické poruchy. Indikovaná býva najčastejšie mamičkám, ktoré otehotneli po 35. roku života, kde sa vďaka starnúcim vajíčkam riziko možných genetických zmien zvyšuje, alebo v prípade, že jeden z páru či jeho pokrvní príbuzní trpia niektorou z diagnostikovateľných genetických porúch.

Nevýhodou je jednopercentné riziko, že po vyšetrení nastane potrat, no príčiny zatiaľ nie sú známe. Nezanedbateľným rizikovým faktorom je stres, ktorý budúca mamička zažíva v období čakania na výsledky, ako aj emocionálna záťaž spojená s oznámením pozitívneho výsledku.

„Na fórach, kde sa my, neskúsené čakateľky prvého prírastku do rodiny, zoskupujeme, som v duchu držala palce budúcim mamám, ktoré čakala amniocentéza. Po tripple teste v 16. týždni tehotenstva mi zistili, že moje bábätko nemusí byť v poriadku. Vzhľadom na to a na môj vek som prijala návrh podrobiť sa jej. Čas čakania som striedavo preplakala a od únavy prespala. Tá pravá panika ma však pochytila v čakárni. Krvi by ste sa mi nedorezali a tep som cítila aj v mihalniciach.

Po dôkladnom sonografickom vyšetrení mi cez sondu na mojom rastúcom brušku lekár zaviedol ihlu (asi 8 cm). To, či to bolelo, vám nepoviem. Bolela skôr predstava, že mi niekto robí dierku do brucha a ostrým nástrojom sa blíži k bábätku, hoci lekár bol od neho dostatočne ďaleko. Trvalo to len pár minút, ale ležiac tam mi to prišlo ako večnosť, ani som nedýchala. A to som ešte nevedela, ako sa povlečie čakanie na výsledky!!

Miesto vpichu som ešte pár hodín cítila, asi deň pretrvávalo zvláštne napätie bruška, no inak bolo všetko v poriadku. Bála som sa horúčok, výtoku, nedajbože krvácania. Našťastie sa nijaký horor nekonal a na celé to peklo, ktoré som si vyrobila (hlavne v hlave), som zabudla v okamihu, keď som dostala do rúk výsledky. Len sa tak sama pre seba zamýšľam, či pre toto vyšetrenie viac ako pre ostatné neplatí: Dobrý sluha, zlý pán. Spätne by som zo svojho radostného očakávania vyškrtla ten mesiac plný stresu.“

V našom rebríčku strašiakov sa umiestnila na druhom mieste. Vykonáva sa troma metódami – tenkoihlová, hruboihlová a chirurgickým odberom tkaniva. Prvé dve sa vykonávajú pri lokálnom znecitlivení miesta vpichu, tretia už vyžaduje anestéziu. Budeme sa venovať tým menej invazívnym. Vyšetrenia prsníkov bežnými zobrazovacími metódami poskytnú väčšinou len obraz o stave tkaniva, na určenie diagnózy je potrebný odber vzorky. Pri tenkoihlovej sa vzorka posiela na cytologický rozbor, pri hruboihlovej sa získava „valček“, výrez tkaniva, ktorý sa už dá podrobnejšie histologicky vyšetriť, aby sa zistilo, aký charakter nález má. Práve hruboihlovú biopsiu hrčky má za sebou Dominika.

„Normálny utorok, normálna prehliadka, až na tú hrčku na ľavom prsníku. Cítila som, ako na tom mieste lekár zastal, ako mu ‚preskočil prst‘, ako sa tam znova vrátil. V spánkoch mi bubnovala krv a ako každú mladú babu ma oblial studený pot. Predstavila som si ten najhorší scenár, videla som sa s obväzmi na hrudníku a bez prsníka. Chodila som ako bez duše a bledá ako stena som išla s výmenným lístkom do onkologického ústavu.

V živote som nechcela prekročiť prah tej inštitúcie, už len ten názov ma desí. po sonografii ma poslali na biopsiu. Kým mi stihlo dôjsť, čo biopsia znamená, ležala som s označeným miestom vichu, po podaní lokálneho anestetika a so sonografickou sondou na prsníku. Keď ma sestrička pohladkala po hlave, skľučujúci pocit sa ešte len vystupňoval. Vpich bolel. Aj fyzicky, aj psychicky. Pocit hrubej ihly prechádzajúcej cez moju pýchu... neprajem nikomu.

Niekoľko dní som mala v mieste vpichu malú podliatinu, ktorá sa zmenila na štandardnú modrinu, a trocha to bolelo aj potom, ako keď si niečo narazíte. Tri týždne mi ubehli ako voda, skúšky v škole mi nedovolili myslieť na výsledky. Keď mi zazvonil telefón a volali odtiaľ, určite som trhla rekord vo výške krvných tlakov. Obidvoch. Nález mi ďalej sledujú, bola som na magnetickej rezonancii a raz ročne chodím na sono. Ale spávam pokojne, rakovina to nie je.“

Medzi nami dievčatami známa ako cievkovanie, v rebríčku trojka. Táto metóda sa používa na odobratie sterilnej vzorky moču (takej, ktorá neprišla do kontaktu so zdravou či nezdravou bakteriálnou mikroflórou pošvy) a tiež na zistenie množstva reziduálneho moču – ktorý zostal v močovom mechúre aj po vymočení sa. Je súčasťou, nie však nutnou, vyšetrení v urologickej ambulancii.

Keď trpíte opakovanými zápalmi močového mechúra, močových ciest a obličiek, môžete sa takéhoto vyšetrenia dočkať. Z odobratej vzorky moču sa robí laboratórny rozbor na prítomnosť mikroorganizmov, krvi, cukru, ketónových látok, bielkovín a podľa ich množstva a výskytu sa určuje ďalšia diagnostika alebo liečebný postup.

„Obvodná lekárka ma po tom, čo som sa vycikala, respektíve v sprievode ukrutných bolestí odovzdala tých pár kvapiek, čo sa mi podarilo zo seba vycediť, v rámci tej istej polikliniky poslala na urológiu. Sonografia a vyšetrenie pohmatom síce neboli bohvieako príjemné, bola som nervózna a bolelo ma už aj to, keď sa na mňa niekto pozrel, ale hrča v krku mi narástla, keď ma doktorka požiadala, aby som si odložila...

Keď som videla tú hadicu, pardon, cievku, nebolo mi všetko jedno. Paradoxne najnepríjemnejšie mi bolo roztiahnuť nohy pred CUDZOU sestričkou! Na svoju gynekologičku som zvyknutá, ale takto? No a čo sa bolestivosti týka, ja som necítila takmer nič. Tá vec tam vkĺzla tak rýchlo, že som si to poriadne ani nevšimla. A viete, čo na tom bolo najlepšie? ‚Vycikalo‘ ma to prvýkrát po dlhom čase bez bolesti a ‚do prázdna‘. Cievkovania sa naozaj báť netreba, len musíte poslúchnuť sestričku a uvoľniť sa.

Gynekologické vyšetrenie samo osebe nie je med lízať, hoci skladáme úctivú poklonu všetkým citlivým a ľudským gynekológom, ktorí sa k našim intímnym partiám nesprávajú ako k mešcu dukátov. (Tým, ktoré vedia, čo myslíme, skladáme úprimnú poklonu za trpezlivosť, že ešte gynekológa nevymenili.) Späť ku kolposkopii. Je to špeciálne mikroskopické vyšetrenie, ktoré nasleduje zväčša po opakovanom cytologickom skríningu, ak vaše PAP skóre presiahlo hodnotu 1 až 2.

Kolposkopia je súčasťou skríningu, ktorého úlohou je dostatočne zavčasu odhaliť možné prekancerózne (predrakovinové) zmeny na krčku maternice, ktorých pravidelným pozorovaním alebo správnou terapiou možno zabrániť neskoršiemu vzniku rakoviny krčka maternice. Tá, čo sa žien týka, je zabijakom číslo dva hneď po rakovine prsníka. Ak lekár kolposkopom zmeny na krčku maternice objaví, zároveň spraví biopsiu tkaniva, ktoré sa posiela na histologický rozbor.

„Po cytologických steroch mi volali z ambulancie gynekológa, aby som sa dostavila na opakované testy... a riadne ma to vystrašilo. Odobrali mi krv, ďalší ster zo sliznice pošvy, aby vylúčili rôzne iné infekcie, a objednali ma na ďalšiu cytológiu. Tá vyšla navlas rovnako ako tá prvá – PAP 3, čo mi lekár vysvetlil ako jemné zmeny na bunkách. No hej, lenže ja počujem ‚jemné zmeny‘ a mám zarobené na paranoju.

V krátkom termíne ma objednal na kolposkopiu. Už som si myslela, že to je tá operácia, kde mi budú rezať z krčka! Upokojil ma, ukázal mi, čo bude používať, a žiaden skalpel tam nebol. V klasickej polohe, ako sme už absolvovali sto a jedno vyšetrenie, si pomocou špeciálnej svorky spravil dobrý výhľad na môj krček, kyselinou octovou na ‚špajdli‘ s vatičkou z neho zotrel hlien a zvýraznili sa mu miesta, v ktorých mali tie ‚jemné zmeny‘ sídliť.

Pripravil ma na to, že to zabolí. Zabolelo, ale nič zásadné, skôr nepríjemné. Kúsok tkaniva veľkosti špendlíkovej hlavičky odoslal na histológiu. Krček vydezinfikoval, upozornil ma, nech sa deň-dva nenamáham – pre prípadné slabé krvácanie. To prišlo tak či tak, aj bolesť sa troška podobala na tú menštruačnú, ale krvi bolo naozaj len pár kvapiek. Výsledky biopsie nepotešili, musela som podstúpiť konizáciu, to je tá ‚operácia‘, ktorej som sa bála na začiatku. Ďakujem sama sebe, že chodím na preventívne prehliadky. Neviem si predstaviť, čo by bolo, keby to nenašli tak skoro!

Zostalo vám slabo a bledo? Dajte si pohár vody a pár zážitkov typu smiech cez slzy ďalších opýtaných adeptiek:

„Hneď ako mi chcel niekto vytiahnuť osmičku zub, urobiť sondu do žalúdka a podobne, zvrtla som sa na päte. Strašidelné vyšetrenia skrátka neabsolvujem a bodka.“ (Aj napriek tomu živá, zdravá, krásna, pozn. red. :-))

„Ja mam nervy zo zubárov, lebo som mala zubárku, ktorá zo zásady nedávala anestéziu. Inak milá, fakt. Mali sme dohodu, že vždy, keď to bude neúnosné, mám zdvihnúť ruku. Dohoda nefungovala. Keby ma pani doktorka zakaždým pedantne celú nepriľahla (a vŕtala a vŕtala), mala by som ruky hore v kuse. Obidve.“

„Toto síce nie je vyšetrenie, ale musím,“ hovorí Tina. „Dala som si spraviť prsia. Krásne. A ako ma strašili, také to bolo hrozné. Rozbitá ako cigánske hračky, rozsypaná z narkózy, zviechala som sa mesiac. A kamarátka, ktorá bola pred mesiacom, si vybehla už štvrtý deň PO na nákup, lebo že sa nudí (!!!), a na piaty deň si už ani Ibalgin nedala. No je toto spravodlivosť?“

„Mám paniku z gynekologického vyšetrenia. Vďaka jednej milej pani doktorke. Keď som sa jej opýtala, či to vyšetrenie bude nepríjemné, tak ma odzbrojila vetou: No hádam nechcete, aby to bolo príjemné? Po čase som si našla iného gynekológa a je to ‚nebe a dudy‘. Jasné, že to tiež nie je príjemné, ale aspoň nemá blbé reči.“

„Bola som si dať odstrániť také tie nepekné žilky z nôh, však na leto. Nikto ma nestrašil, práve naopak, všetci vraveli, že aká pohoda. Moja mama išla, veselo vyšla a o hodinu ani nevedela, že niekde bola. Kolegyňa išla, veselo vyšla a večer si išla zabehať. Ja som išla, po treťom vpichu som omdlela (v ľahu, prosím pekne!!), a keď som sa prebrala, ešte som sa povracala. Takže sklerotizácia žíl, moja ďalšia nočná mora na zozname.“

„Môj prvý gynekológ bol úchylák. Na sto percent. Každé vyšetrenie zakončil strčením prsta do zadku. Dobre počujete. Vyšetril spredu a potom šup... že vraj vyšetrenie neviemčoho. A trpela som dva roky, až sa v tej ambulancii zmenil lekár. Nový vyšetril spredu – a išiel robiť vnútorné sono. Ja, zvyknutá na to, že po predku nasleduje zadok, som ho poprosila o chvíľu strpenia, že sa musím uvoľniť. Nechápavo sa na mňa pozrel s tým sonom v ruke a pýtal sa, čoho sa bojím? Tak som mu povedala. Zasmiali sme sa na tom a ponúkol mi, že môže aj tam, keby som veľmi chcela. Nechcela som.:-)“

Niektoré vyšetrenia predbieha horšia povesť a skutočnosť je pritom na škále bolesti bližšie k odškrabnutiu chrasty ako k pôrodu. Nepomáha v tom ani doktor internet, ktorý vám prostredníctvom diskusných fór a kvázi podložených informácií naservíruje takú horkú pilulku, že radšej zrušíte termín.

To, ako to naozaj je, na čo je vyšetrenie dobré a aké alternatívy existujú – to máte právo vedieť, ide o vaše telo. Pýtajte sa priamo u lekára, zoči-voči. Takému, ktorý vám nie je ochotný odpovedať na otázky, slušne poďakujte a choďte o dvere ďalej.

Bojíte sa bolesti pri vyšetrení? Zistite, aké zlé to naozaj je!

Vyberáme pre vás niečo PLUS

Odlistenie môže byť OSUDNÉ: Slnečný úpal zničí aj zdravé rastliny RAJČIAKOV

7 znakov, že máte rakovinu čriev: Neprehliadnite posledný bod! Môže vám to zachrániť život

Poradíme vám, aké plodiny môžete vysiať či vysadiť po cesnaku, hrachu, šaláte alebo reďkovke

Miriam Kalisová boduje: Vyskúšajte jej domáce žemličky na burgre! Sú extra mäkučké

Krásna študentka Gabriela z Levíc má desivé diagnózy: Už mám len 31 kíl, bojujem o život!

Známy módny návrhár Fero Mikloško: Mám šialené dni a som vyčerpaný! Čo sa s ním deje?

Slováci po ceste do Talianska kolabovali: Uväznení v lietadle! Kto nesie zodpovednosť?

Z mučiaceho nástroja hit kúpeľov! Pozrite sa, na čom v Kováčovej naťahujú pacientov FOTO

1 z 5 najprospešnejších potravín: Čo dokáže olivový olej?

Zázrak pre ženské zdravie: Vyskúšajte hormonálnu jogu!

Ako sa správne stravovať: Príjem bielkovín je zásadný!

Výber pre vás

Dnes zaujalo

KVÍZ: Uhádnete koľko KALÓRIÍ sa skrýva v letných dobrotách? Overte si, či sa vyznáte!

KVÍZ pre fotografov: Vyznáte sa v základnej terminológii?

KVÍZ pre fanúšikov Apple: Čo viete o ikonickom iPhone?

KVÍZ pre cestovateľov: Čo všetko viete o obľúbenej Prahe? Otestujte sa!