Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Čo nám radia odborníčky, aby sme napriek neradostným udalostiam žili svoj život vnútorne čo najvyrovnanejšie, s úsmevom na tvári?

Jeseň je krásna! No je to aj za inak normálnych okolností obdobie, kedy sa duševné ochorenia, ako sú depresia, stavy úzkosti, beznádeje a strachu, zhoršujú. Súčasná neistota, stres a pocit ohrozenia citlivejším povahám k psychickej pohode istotne neprispievajú. Čo s tým?

Negativita a agresivita sa na nás valia zo všetkých strán. Nepokoje, vojna, ničenie celých území vyhnali z domovov státisíce ľudí, ktorí sa vybrali hľadať šťastie ďaleko od miest, kde sa narodili, kde žili ich predkovia a kde majú svoje korene. Aké to bude mať dopady na nás? Obavy z tohto vývoja rastú, nechápeme, ako sa vôbec takéto niečo mohlo dopustiť. Čo robiť, aby sme to zvládli bez psychickej ujmy? Ako bojovať so stresom, ktorý nás ubíja?

1. Ako reagujeme na strach, čo robíme vtedy inak, čo môže strach vyvolať v ľudskom organizme, respektíve psychike, aké následky má na nás a naše okolie?

2. Prečo v nás utečenecká kríza podľa vás vyvoláva strach a pocit ohrozenia, aké typy ľudí sú na tom z tohto pohľadu najhoršie?

3. Ako sa dá proti pocitu strachu a ohrozenia brániť? Čo robiť, aby sme zmiernili naše stavy úzkosti?

4. Ako vysvetľovať to, čo sa deje, našim deťom? Ako im pomôcť, aby sa nebáli a normálne fungovali?

5. Ako vy sama vnímate túto krízu? Chodí k vám viac pacientov?

6. Vaša top rada, čoho sa držať, aby sme naďalej žili svoj plnohodnotný život aj v zmenených podmienkach?

&nbsp;DANICA CAISOVÁ, psychiatrička a sexuologička, ambulancia Faira

1. Strach má veľa spoločného s našimi dávnymi inštinktmi, ktoré pomáhali pravekému človeku prežiť. Preto sa bojíme pavúkov, hadov, ale aj ľudí, ktorí sú z „inej jaskyne“. Majú inú farbu pleti, iné zvyky, inú kultúru. Strach v organizme spustí prirodzenú reakciu ochrany a obrany. Prirodzený strach človeka chráni, chorobný mu ubližuje, paralyzuje ho, už ho nechráni, ale obmedzuje.

2. Nie som sociologička, ale myslím si, že je to najmä preto, že utečencov je také obrovské množstvo - veľa iných, cudzích ľudí s odlišnými zvykmi, kultúrou. Nepoznáme jednotlivca, iba masu. Obavy mužov z toho, že prichádzajú uchvatitelia našich žien a detí. Obavy žien zo straty osobnej slobody, z násilníkov. Je pre nás preto ťažké pochopiť, že sú to ľudia ako my, túžiaci po bezpečí, láske, obyčajnej ľudskej radosti. Základné ľudské inštinkty sú všeľudské, platia vo všetkých kultúrach rovnako.

3. Na jednej strane je tu prirodzený ochranný strach, na druhej ten, ktorý ochromuje. Ak sa úzkosť objavuje aj v situáciách, kedy nám nič nehrozí, je na mieste pátrať po príčinách aj s pomocou odborníka.

4. Všeobecný návod asi neexistuje. Pomocou by mohlo byť spoznanie neznámeho – človeka, kultúry. Deti nemajú predsudky ako dospelí. Videla som to v USA, zo školy vychádzali žiaci všetkých farieb, veselo sa medzi sebou bavili, kamarátili sa spolu, športovali, hrali divadlo. Človek má strach z neznámeho, mnoho ľudí povie po skúške, výsledku ktorej sa obávali, že to nebolo také hrozné, strach vystrieda eufória. Pozrite si obrázky po skončení vojny, akí sú ľudia usmiati, šťastní. Strach je preč, ľudia prežili.

5. Nie. Hoci ma vždy udiví, koľko ľudí sa cíti ohrozených v mierových podmienkach. Je pochopiteľné, že vo vojne, pri živelných pohromách sa ľudia boja. V mieri, keď väčšina ľudí má strechu nad hlavou, tečúcu vodu, teplo, svetlo a dostatok jedla a napriek tomu cítia ohrozenie. Možno sa strach objavuje aj preto, že by to všetko mohli stratiť a nedokážu si predstaviť, ako by sa zachovali. Čo všetko by museli obetovať, aby prežili. Dejiny ľudstva nám však ukazujú, že v človeku driemu neuveriteľné schopnosti na prežitie. Iba v civilizácii sú akoby utlmené, schované pod nánosom civilizácie. Jesenné obdobie znamená nárast depresií spojených často aj s úzkosťou. Zatiaľ sa v našej lekárskej starostlivosti výraznejšie nevyskytujú ľudia, ktorí majú pocit ohrozenia práve z utečencov. Môj osobný názor je, že inú kultúru prezentujú médiá veľmi plocho, často jednostranne, ak nepoviem, že tendenčne. Takáto prezentácia, ktorá zdôrazňuje iba negatíva, posilňuje obavy a vyvoláva strach.

6. Minulosť nezmeníme a budúcnosť je nám všetkým zahalená rúškom tajomstva, žime dnešku a verme svojim inštinktom.

JANETTE ŠIMKOVÁ, životná a partnerská koučka, lifekoucing.sk

1. Strach a úzkosť sú súčasťou stresovej reakcie, varujú nás pred nebezpečenstvom, majú chrániť naše telo aj psychiku. Nervový systém každého z nás reaguje na nebezpečenstvo rôznym spôsobom, čo sa premieta do psychických a fyzických pocitov. Keďže ide o negatívne pocity, prenášame ich aj na ľudí okolo seba, ktorí potom na nás reagujú podľa nášho správania.

2. Jeden z dôvodov vidím v tom, že žijeme v spoločnosti, kde prevažuje materializmus, ktorý neraz prerastá do tvrdého individualizmu. Na tom sa súdržnosť budovať nedá, a preto môžeme pociťovať bezmocnosť, lebo si uvedomujeme, že mier nemôže byť vybudovaný na základe strachu. Prevážiť by mala láska, vzájomná úcta, porozumenie, ocenenie, súcit a záujem o druhého.

3. Našu strachovú reakciu zvyčajne vyvolajú vnútorné obavy a útek je najhorší z možných riešení. Spustíme tak proces, kedy dovolíme strachu, aby nám diktoval, ako máme konať. Hneď ako sme schopní uvedomiť si, že náš strach je reflex a nemá nič spoločné s rozumom, stávame sa silnejšími než on. Zmyslom je pochopiť, čo vo vás negatívnu reakciu vyvoláva.

4. Ako viesť deti v komunikácii k tomu, aby neposudzovali a neodsudzovali skôr, než sa pokúsia vcítiť do druhého človeka, jeho prežívania a potrieb? Potrebujeme sa učiť načúvať sebe aj ľuďom okolo seba, vnímať potreby a pocity toho druhého. Keď pestujeme vzťahy založené na úcte a kooperácii, konflikty dokážeme riešiť konštruktívne. Verím tomu, že je pre nás prirodzené tešiť sa z dávania a prijímania, ktoré vychádza zo vzájomného vcítenia sa do toho druhého.

5. Ľudia si často myslia, že musia byť neustále silní. Je pochopiteľné, že bez sily cítime strach, slabosť a dokonca aj beznádej. Je to normálne, ba zdravé. Skutočná sila však pochádza z toho, že si uvedomujeme svoje pocity, nie z toho, že ich ignorujeme. Skutočná sila nepocházda z toho, že sa stále hráme na silných, ale z toho, že si priznáme svoje pocity slabosti a beznádeje, ktoré niekedy cítime. Zvládať kritické situácie je ako jazda po zahmlenej, tmavej a klzkej ceste. Cítime strach, lebo vidíme len tmu a cítime nebezpečenstvo. A hoci reflektory osvetľujú iba pár metrov, prejsť ich znamená, že bude osvetlených ďalších pár. To stačí na to, aby sme videli, čo v danej situácii potrebujeme vidieť – narábame s tým, ako to práve je a vďaka tomu to dokážeme zvládnuť. Kľúčové je dôjsť tam, kam dovidíme, keď sa tam dostaneme, uvidíme ďalej. Stačí žiť svoj deň jeden po druhom.

6. Často dostávam otázku, ako obracať negatívne na pozitívne. Pomôžem si príkladom na emócii zlosti. Zlosť môže byť použitá ako pozitívna emócia, pokiaľ je ventilovaná konštruktíve. Zlosť je súčasť frustrácie. Pokiaľ ju zacielime správne, dovedie nás k činnosti, ktorá pomôže zastaviť jej vznik. Keď našej mysli chýba vyrovnanosť, tak má tendenciu vytvárať si odpor k zlosti a oneskorovať sa v nachádzaní riešenia alebo pozitívneho ventilu. Je dôležité nechať emóciám voľný priebeh: zlosť a frustrácia sú dôsledkom zadržovanej energie. Sme ako tlakový hrniec, v ktorom sa varí fazuľa. Tlak sa hromadí vo vnútri, pokým nie je uvoľnený cez ventil. Keby ventil zlyhal, hrniec vystrelí pokrievku a fazuľa je všade. Rovnako, ako je zúriaci človek „všade v priestore“. Keď nájdete spôsob, ako vypúšťať priebežne paru, ušetrí vám to veľa energie a popoženie dopredu, lebo tlak sa nebude hromadiť a vy sa budete cítiť väčšmi nad vecou.

V prípade, že pociťujete nárast strachu alebo frustrácie, pohyb vám pomôže uviesť tento stav do rovnováhy. Cvičenie vás dokáže spojiť s telom a doslova zatriasť so zlobou vo vašom vnútri.

5 TOP krajín, kam sa sťahuje najviac ľudí

Spojené štáty americké, Rusko, Nemecko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty

* Nedostatok denného svitu totiž prispieva k vzniku tzv. sezónnej depresie. Vonkajšie svetlo je pritom až tisíckrát účinnejšie ako vnútorné.

* Dajte si nejaký cieľ – aj malý je skvelý. Napríklad, že si prečítate knižku, uštrikujete ponožky či upečiete nový koláč.

* Vyhýbajte sa samote, vyhľadávajte spoločnosť veselých a optimistických ľudí alebo ľudí, ktorí vás majú radi.

* Jedzte „šťastné jedlá“, pretože telo si hormón šťastia sérotonín vyrába aj z nich. Výborné sú banány, ryby, mandle a oriešky. V kombinácii s hnedou ryžou a celozrnnými výrobkami je to ideálne.

* Určite nezabudnite na masáže – perfektne odbúrajú nahromadený stres, uvoľnia a naplnia novou energiou.

* Zmeňte prostredie – vyberte sa na predĺžený víkend do kúpeľov, na túry, do hôr.

PharmDr. Monika Lainczová, manažérka odboru liekovej politiky Dôvera

V kocke o strese a vývoji duševných chorôb v SR

✱ Viac ako tretina Slovákov sa nedokáže vyrovnať so stresovou situáciou, pričom zvýšenému stresu čelí až 7 z 10. Zvýšené stresové zaťaženie sa zistilo aj u najmladšej vekovej kategórie medzi 18– až 29-ročnými. Najhoršie výsledky mali poistenci tesne pred dôchodkom, 50– až 64-roční. Zistil to prieskum, ktorý pre poisťovňu Dôvera vypracoval Inštitút stresu. Podľa neho pribúda počet poistencov s duševnými poruchami alebo poruchami správania. Pribúda počet užívateľov liekov, aj návštev u psychiatra. Zo štatistík poisťovne Dôvera vyplýva, že v tomto smere výrazne horšie vychádzajú ženy – duševnou poruchou vlani trpelo 96,2 tisíca z nich.

... sťahovanie národov je v histórii normálne a zväčša ukončilo istú etapu vývoja?

... už v 4. – 7. storočí sa Európou prehnali migračné vlny Hunov a turkických kmeňov zo Strednej Ázie, ktorí odsunuli slovanské a germánske kmene smerom na západ?

... čo sa v roku 2011 začalo v Sýrii ako proces podobný tzv. Arabskej jari, to prerástlo do občianskej vojny a nepokojov, ktoré vyhnali na cestu milióny ľudí, ktorí hľadajú útočisko inde – 3 milióny sú v Turecku, Libanone, Jordánsku a Iraku, státisíce hľadajú útočisko v krajinách Európskej únie?

Bojíte sa budúcnosti? 6 pálčivých otázok pre odborníkov: Osvedčené rady, ako sa nezblázniť

Výber pre vás