"Takú malú z brúsenej kože, s farebnou sovičkou navrchu. Začujem, ako odbaľuje žiletku. Už zase sa to deje... Búšim do dverí, pokúšam sa ju upokojiť, ale ona neodpovedá. V izbe je podozrivo ticho a ja viem, čo sa tam odohráva...“

Lucka mala len 12 rokov, keď si prvýkrát porezala ruku žiletkou. V 13 pila vodku a vyfajčila prvého jointa. Že je trochu iná ako ostatné deti, si jej matka všimla celkom skoro. Bola dieťaťom extrémov. Už v jasliach sa u nej vyvinula obsedantno-kompulzívna porucha. Stále musela naťahovať ruky, inak bola nervózna. Anna s ňou zašla k detskému psychológovi. „Vysvetlil mi, že je to úplne normálne, deti si vraj vytvárajú drobné nutkania. Vraj to môže kedykoľvek samo od seba zase zmiznúť. A tak to aj bolo. Napriek tomu mám dnes výčitky. Nebola to už predzvesť jej neskoršej diagnózy?“

Keď mala Lucka 9 rokov, Anna sa s manželom rozviedla. Pre ich tri deti to bol šok, ale naoko sa zdalo, že to spracovali dobre. „Igor a ja sme sa snažili, aby mali dievčatá vždy pocit, že naše odlúčenie nič nemení na láske k nim. Lucka mala vtedy 9, Miška 11 a Natálka 15 rokov. Samozrejme to pre nás nebolo ľahké obdobie, ale myslím si, že naše dievčatá rýchlo zistili, že pre ne sa toho až toľko nemení.“

Keďže mal Igor vlastný podnik zameraný na logistiku, dohodli sa, že aj po rozvode si Anna ponechá svoje miesto sekretárky na polovičný úväzok. „Chcela som byť pre dcéry vždy doma, keď sa vrátia zo školy, ako boli aj dovtedy zvyknuté.“ Keď však mala Lucka 12, problémy sa opäť vrátili. Úplne sa uzavrela do seba, poobede a večer bola doma čoraz zriedkavejšie. Napriek pravidlám, napriek zákazom. Robila si, čo sa jej zachcelo. V dvanástich! „To som pri Miške a Natálke nepoznala. Jasné, že aj s nimi som si prešla pubertálnymi problémami, ale nikdy sa neuzavreli tak ako Lucka. Ale každé dieťa je iné. To som si zakaždým opakovala.“

Potom sa však k tomu pridali aj problémy v škole. Hádala sa s učiteľmi, rebelovala a mala pocit, že jej krivdia. Ako Anna po rokoch zistila, chodila aj poza školu. „V tom čase sa začali jej záchvaty zúrivosti. Prežívala extrémne výkyvy nálad, a to sme, samozrejme, pocítili už aj my ostatní. Keď bola mrzutá, nevedela sa ovládať a všetkým nám zúrivo nadávala. O chvíľu plakala, ospravedlňovala sa a chcela sa túliť.“

Anna sa s ňou skúšala porozprávať. Vyzeralo to tak, že sa rozumne dohodnú, kým sa všetko opäť nezopakovalo. Presvedčila matku, aby ju z gymnázia prehlásila na učilište. Potom sa vraj všetko zlepší. Nezmenilo sa však vôbec nič. Navyše tam Lucia natrafila na nesprávnych kamarátov a dostala sa do zvláštnej partie. „Hneď som vedela, že tá mládež, ktorá bola od nej o poznanie staršia, bude mať na ňu zlý vplyv. Ale ona ma vôbec nepočúvala. Čo som mala robiť? Väzniť ju?“ Že Lucia začala v tomto čase piť alkohol a fajčiť marihuanu, by Anne nenapadlo ani v tom najhoršom sne. Doma si na nej nič nevšimla.

A tak si Lucia postupne budovala svoj svet klamstiev. Doma bola za relatívne normálnu tínedžerku s bežnými problémami. Vo svojom druhom živote však stále klamala a kradla, blicovala a flákala sa. Kým na to Anna prišla, bola už úplne na dne. „Ako som mohla prehliadnuť, že moja najmladšia dcérka zišla z cesty? Vždy som všetko robila pre svoje deti, ony sú môj život!“ Luciu presvedčila na rozhovor.

Vymýšľala si však stále nové výhovorky, zamotávala sa do klamstiev a všetko popierala. Anna bola zúfalá. Radila sa s Lucinými učiteľmi a opäť sa dohodli na zmene školy. Možno to konečne pomôže. Zdalo sa, že medzitým 16-ročnej Lucii to naozaj prospelo. Prvé týždne chodila pravidelne do školy, našla si nových priateľov a opäť sa začala smiať. Anne sa uľavilo.

Až kým jedného dňa neprišla domov s nákupom a nenašla dcéru vo vani – s dorezanými rukami. V nemocnici urobili Lucii základné vyšetrenia. Lekári jej našli dlhé jazvy na vnútornej strane stehien. „Povedali mi, že moja dcéra sa už dlhší čas pravidelne rezala. Vôbec som tomu nerozumela. Prečo by to robila?“ Na odporúčanie lekárov previezli Luciu na psychosomatickú kliniku. Tam Anne vysvetlili, že rezanie je pre jej dcéru spôsob, ako sa ventiluje. Len cez bolesť si opäť uvedomuje samu seba.

Nasledovali ďalšie pokusy o samovraždu, ďalšie pobyty v nemocnici, až o rok stanovili presnú diagnózu. Aj keď je zložité to v tínedžerskom veku určiť, zdalo sa, že problém je v psychike. Dnes sú si terapeuti istí, že Lucia trpí hraničnou poruchou. „Najskôr som vôbec nevedela, čo si pod týmto pojmom predstaviť,“ rozpráva Anna. „Ale keď začal doktor vymenúvať príznaky tejto psychickej poruchy, bolo jasné, že všetko sedí. Presne toto je Lucia.“

Dnes má 24. Stále vedie život plný extrémov. Nechala už dve školy a za sebou má množstvo skrachovaných vzťahov. A hlavne, stále býva u Anny. Krôčik po krôčiku sa s pomocou svojej mamy snaží porozumieť chorobe, ktorá ju bude sprevádzať celý život. Napriek tomu má však Lucka stále občas dni, keď je žiletka jej najlepším priateľom.

Čo znamená trpieť hraničnou poruchou osobnosti?

● Čo presne si máme pod týmto pojmom predstaviť?

Ide o poruchu osobnosti, ktorá sa často prejaví už v mladom veku, ale diagnostikovaná býva až od 18 rokov. Charakteristickým problémom je neschopnosť kontrolovať svoje pocity. Veľkú úlohu zohrávajú aj negatívne emócie, ako vina, hanba či znevažovanie seba samého. Zriedkavé nie sú ani silné a extrémne výkyvy nálad. Kvôli veľkej neistote v medziľudskej oblasti majú ľudia trpiaci touto poruchou často komplikované vzťahy s inými. Okrem toho často pociťujú extrémne napätie, ktoré potrebujú dostať von. Vo väčšine prípadov nachádzajú východisko z týchto stavov v sebapoškodzovacom správaní.

● Ako sa môže sebapoškodzovanie prejavovať?

Najčastejším spôsobom, ako sa postihnutí zbavujú napätia, je rezanie. Pokožku si režú nožmi, črepinami či žiletkami. Ďalšou metódou je popálenie. Napätia sa zbavujú aj masívnou konzumáciou alkoholu či drog. Vtedy zažívajú na krátky moment pocit uvoľnenia. Ten sa však väčšinou rýchlo stratí. Aby zase dosiahli želaný efekt, musia sa zraňovať čoraz viac a dostávajú sa do začarovaného kruhu.

● Aké sú príčiny tejto psychickej poruchy?

Vedci a psychológovia dnes vychádzajú z toho, že príčiny sú v génoch. Dokázali, že mozog pacientov s hraničnou poruchou osobnosti reaguje trochu inak ako u zdravých ľudí. Oblasti v mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie stresu, nebezpečenstva a strachu, sú zmenšené a veľmi rýchlo dochádza k ich podráždeniu. Hraničnú poruchu osobnosti môžu okrem toho spustiť aj rôzne skúsenosti či vzorce správania, ako sexuálne zneužitie, telesné týranie či ťažké zanedbávanie v skorom detskom veku.

● Ako sa dá žiť s touto chorobou?

Táto porucha má mnoho vrstiev. To znamená, že symptómy sa riešia podľa stupňa závažnosti. Ak má pacient myšlienky na samovraždu alebo sa už o ňu dokonca pokúsil, budú sa riešiť najskôr tieto vzorce správania a myšlienok. Toto psychické ochorenie treba riešiť psychoterapiou. Ak je to nutné, dá sa navyše regulovať aj rôznymi liekmi.

Anna porodila zdravú dcéru, ale toto nečakala ani v najhoršom sne: O pár rokov nastalo úplné peklo!

Výber pre vás

Anna porodila zdravú dcéru, ale toto nečakala ani v najhoršom sne: O pár rokov nastalo úplné peklo!

Súvisiace články

Dojímavý príbeh zázračných dvojičiek: Lekári pri pôrode neverili vlastným očiam

Príbeh, z ktorého budete mať zimomriavky: Nikdy by mi nenapadlo, že mŕtveho starca uvidím plakať!

Príbeh zúfalej mamy vám vženie slzy do očí: 12 hodín po smrti mojej dcérky som sa stala opäť mamou

Výber pre vás