Dala som si urobiť preventívnu lekársku prehliadku – všetko poriadku. Napriek tomu sa to posledné týždne so mnou valí z kopca. Som podráždená, nič nevládzem, nič ma neteší. Som úplne odpálená. Viac ako päť rokov pracujem ako manažérka v nadnárodnej korporácii a riadim vyše päťdesiat ľudí. V práci som si vybudovala výborné postavenie a nie raz som od šéfov dostala kompliment, že som pre nich nenahraditeľná.

V posledných dvoch rokoch situácia vo firme nie je dobrá. Veľa zamestnancov prepustili a prijímajú sa noví, čo pre mňa znamená, že si budujem spoluprácu s nimi stále odznova. Aj s deťmi toho pribudlo, odkedy chodia do školy. Manžel je super, ale na tieto veci ľavý, takže je to na mne.

Vždy som to s prehľadom zvládala, no teraz už len predstava, že mám čokoľvek riešiť, ma unavuje. Hnevá ma, že som sa tomu tak poddala, snažím sa zmobilizovať, no nejde to. Napadlo mi, či nemám depresiu, ale z čoho? Veď žijem v podstate šťastný život, ktorý ma vždy bavil. Potrebujem poradiť, ako sa opäť naštartovať.

Je na porazenie, keď vysávač odmietne poslušnosť práve vtedy, keď najviac potrebujeme upratať, však. Asi teraz premýšľate, čo to tu splietam s vysávačom, no presne tak sa k sebe správate: ako k robotu. Nezaujíma vás, prečo ste sa „pokazili“, len ako sa znova naštartovať. Lenže chyba nie je v štartéri. To, čo sa s vami deje, je regulárna diagnóza – syndróm vyhorenia. Stav absolútneho telesného a psychického vyčerpania.

Postihuje najčastejšie ľudí pracujúcich v profesiách, kde je hlavným pracovným nástrojom komunikácia s ľuďmi. Vaša práca totiž vyžaduje nielen hlavu, ale aj schopnosť vnímať ľudí a rozumieť im. Za posledné dva roky bol váš energetický výdaj veľký, no profi t v podobe spokojnosti z vykonaného, vzhľadom na neustálu výmenu zamestnancov, malý, čo je demotivujúce. Navyše ste aj manželka a matka, čo je ďalšia, hoci radostná záťaž... A do tretice ste perfekcionistka zameraná na výkon, neschopná rešpektovať vlastné hranice, a zlyhanie je pre vás nočnou morou.

Keď to zrátame, naplnili ste hlavné predpoklady, aby vás to raz dobehlo. Čo teraz? Tu nepostačia dva týždne dovolenky. Kým nepochopíte pointu toho, čo sa s vami udialo a prečo, o pár dní by sa vaše vyčerpanie vrátilo. Potrebujete zmeniť niektoré svoje postoje k okoliu aj k sebe, delegovať kompetencie a zodpovednosť v práci aj doma. Vaše deti už možno zvládnu oveľa viac, než si myslíte. A keby ste privreli kritické oko, manžel by sa možno tiež viac angažoval... Upustite zo svojho perfekcionizmu, uberte zo záťaže a vytvorte si priestor na regeneráciu síl.

Nehovorte, že na to nemáte čas. Vaše telo aj duša volajú o pomoc, nevyťahujte bič, keď potrebujete pochopenie, pohladenie a opateru. Začnite aktivitami rozmaznávajúceho charakteru (masáže a podobne). Až keď sa vaša hladina energie posunie z výrazne mínusových hodnôt, v ktorých ste, pridajte aktívnejšie formy relaxu. Neočakávajte rýchle výsledky ani intenzívnu radosť. Chce to čas, kým napravíte, čo ste zanedbali. A keď užvbude lepšie, nepoľavte z toho, čo vás táto životná lekcia naučila.

Duša volá o pomoc: Nezvládam životný tlak, ako si pomôcť?

Výber pre vás

Duša volá o pomoc: Nezvládam životný tlak, ako si pomôcť?

Súvisiace články

Čo sa deje s manželom? Sex ho nebaví, radšej pozerá porno

Som komplikovaná, nikto ma nechce: Ostanem večne sama?

Hanka je z partnera totálne zúfalá: Je príliš mäkký!

Výber pre vás