Duševná porucha kleptománia sa prejavuje chorobným sklonom ku krádeži bez zištných dôvodov.

„Postihnutý človek má nutkavú potrebu kradnúť, aby tak odbúral svoju úzkosť a vnútorné napätie. Zameriava sa pritom na odcudzenie často úplne nezmyselných, nepotrebných vecí, ktoré nekradne s cieľom speňažiť ich alebo použiť na osobnú potrebu, ale preto, aby sa dočkal želaného uvoľnenia po úspešnej krádeži,“ vysvetľuje klinický psychológ Martin Miler.

Kým kleptománia je duševnou poruchou, krádež v pravom zmysle slova je poruchou osobnosti, prejavom slabých morálnych a etických noriem. Kleptoman kradne s cieľom uvoľniť stúpajúce napätie, zlodejovi ide hlavne o hodnotu ukradnutých vecí.

• Impulzívna krádež bez predbežného plánovania • Pocit veľkého vnútorného napätia v situácii, ktorá vytvára možnosť na krádež • Pocit blaha alebo úľavy po krádeži • Krádeže bez motívu zisku, hnevu alebo pomsty

Podľa psychoanalytikov sa táto porucha prejavuje častejšie u nežnejšieho pohlavia. Podľa doterajších zistení súvisí s hormonálnymi výkyvmi. Najväčšie nutkanie niečo ukradnúť sa zvykne dostaviť pár dní pred menštruáciou a počas tehotenstva. A čo túto chorobu spôsobuje? Príčiny kleptománie dodnes nie sú jednoznačne jasné tak, ako pri väčšine psychických porúch. Podľa Martina Milera je predpoklad, že sa tu spájajú dva faktory. „Táto porucha môže mať vrodený základ, ale stimulovať ju môže i prostredie, v ktorom žijeme, výchova, ktorá podporuje tzv. nutkavé konanie.“

Niektorí odborníci nevylučujú ani teóriu, že kleptománia u žien predstavuje kompenzáciu nedostatku lásky, sexu alebo bezdetnosti. Môže sa vyvinúť aj po prežití nejakej traumy alebo po prekonaní výrazne stresujúceho obdobia.

„Touto duševnou poruchou trpia ľudia už od detstva, i keď v nízkom veku sa dá len ťažko diagnostikovať. Jej znaky sa naplno prejavia v adolescentnom veku, úzkostné poruchy dosahujú vrchol v dospelosti.“ Psychológ upozorňuje, že ak sa s tým ani vtedy nič nerobí, keď sa problém konzervuje a nerieši s pomocou odborníka, môže pretrvávať celoživotne.

Možné príčiny duševných chorôb...

● Fyzikálne faktory – napr. vplyv svetla na depresiu

● Psychologické faktory – napr. úzkosť, vlastnosti, konflikty, stresy

● Dispozičné faktory – genetické, konštitučné faktory (podmieňujú temperament), prenatálny faktor, faktor pohlavia a veku

● Biologické faktory – organické postihnutie mozgu (hypertenzia, mozgová ateroskleróza, infekčné ochorenia, nádory na mozgu, poranenia mozgu, toxické poškodenie)

● Sociálne faktory – ekonomické, politické, ale aj rodinné, interpersonálne vzťahy

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Kleptománia postihuje častejšie nežnejšie pohlavie

Výber pre vás

Kleptománia postihuje častejšie nežnejšie pohlavie

Súvisiace články

Straka nevesta

Výber pre vás