Diagnózu mi oznámili, keď som mala 30. Za celý život mi hlavou neprebehlo toľko otázok začínajúcich sa na „prečo“. Prečo ja? Prečo oni nie? Prečo teraz? Prečo takto? Mlčala som o tom týždeň a oznamovať som to začala postupne. Aj keď si myslíte, že ste najsilnejší a najpragmatickejší človek na svete, zistenie, že máte rakovinu, vás emočne zlomí. Do roka som však vďaka tejto chorobe vedela, kto sú moji skutoční priatelia, milé aj nemilé prekvapenia. Čiastočne mi pomáhala ľútosť, čiastočne ľudia, čo o tom so mnou nehovorili na rovinu, iba „tam boli“, čiastočne zábavné historky, ale aj objatia. Najintenzívnejšiu psychickú pomoc som však našla u tých, ktorí so mnou hovorili otvorene, rozoberali so mnou všetko dopodrobna, a u tých, čo to zažili alebo zažívali tiež. Pomohla mi aj onko poradňa Ligy proti rakovine a spoločné stretnutia s inými onkologickými pacientmi. Niektorí členovia rodiny sa mi vôbec neozvali, nevedeli totiž, ako s „takým“ človekom komunikovať, dokonca som sa dozvedela, že sa báli, že ochorejú tiež. Neprajem nikomu, aby to zažil, hádam len na pár dní sa vtelil do mňa a mojej situácie a viem, že by sa zachoval k ľuďom s rakovinou inak. S diagnózou žijem 5 rokov, držím palce každému, kto prežíva to, čo ja.

O rakovine je ťažké rozprávať. Nie je to dlho, čo o nej viem, a doteraz nie som s touto diagnózou zmierená. Snažím sa denne nazbierať pozitívne myšlienky, tie vraj pomáhajú. Podporujú ma všetci, finančne, psychicky, rodina, spolužiaci, priatelia. Z problému týždňa – ako sa na piatok do mesta namaľovať – vzniká, či ľudia spoznajú, že mám na hlave parochňu. To je však pri tejto diagnóze najmenší problém. Ako žena sa z toho spamätávam ťažko, verím, že sa mi to raz podarí a že sa z toho stane len nočná mora z minulosti. Chcem dokončiť školu, no viem, že sa to pretiahne, možno o niekoľko rokov. Prajem si opäť sa cítiť ako plnohodnotný človek. Cesta k tomu je ešte dlhá, potrebujem teraz najmä veľa psychickej opory, myslím však, že ľudia sa nevedia do tohto stavu vcítiť ani minimálne. Zároveň však nikomu neprajem, aby sa doň dostal, najmä nie mladým babám. Veľa si čítam o šťastných koncoch, to ma vie motivovať bojovať ďalej.

Každá matka sa strachuje, ak jej dieťa prežíva chorobu, každú nádchu či bolesť brucha. Viete si predstaviť ten znásobený strach a obavu, ak vám oznámia, že vaše 5-ročné dieťa má rakovinu? 8 mesiacov na onkológii bolo nekonečných. Na tie detaily nezabudnem nikdy. Ako keď vysvetľujete známym, že vášmu dieťaťu nemajú nosiť staré hračky na onkológiu, nejde o dieťa z detského domova. Je to vážne choré dieťa, ktoré má oslabenú imunitu a potrebuje sterilné prostredie, nie staré hračky, to nepomôže. Pomôže podpora, psychická či finančná. Dcéra má 23 a dostala sa z toho vyoperovaním jednej obličky. Ten „strašiak“ nad nami však bude poletovať do konca života. Psychicky to bolo náročné pre obe, som síce silná žena, no niekedy to dcéra zvládala psychicky lepšie. Pomohla nám blízka rodina, ale aj ľudia z okolia, suseda, ktorá mi kedykoľvek nezištne podala pomocnú ruku. Vtedy nám pomohla aj Liga proti rakovine a dodnes zájdeme za psychologičkou. Vážte si svoje zdravie.

V piatok 13. apríla môžete dobrovoľne prispieť a podporiť pacientov, ktorí bojujú s rakovinou. Pripnite si žltý narcis, zo zbierky sa financuje priama pomoc onkologickým pacientom a ich rodinám. Prispieť môžete aj zaslaním SMS na číslo 848 v hodnote 3 eur.

Viac info na www.dennarcisov.sk

Ivica Uhríková, MSc., kandidátka Českej psychoanalytickej spoločnosti, ktorá pracuje pre Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach a pôsobí v Sieti psychológov Ligy proti rakovine, poskytujúcej bezplatné služby onkologickým pacientom.

Ako ľudia prijímajú oznámenie o diagnóze rakovina?

S oznámením onkologickej diagnózy sa človek ocitne v úplne novej role pacienta, ktorému je automaticky, nespravodlivo a kruto ukrojené z jeho života. Rakovinu v spoločnosti vnímame stále ako fatálne ochorenie s tragickým koncom a tento predsudok sa ťažko prekonáva. Preto je psychologické spracovanie vlastného onkologického ochorenia zložitý proces, ktorý si vyžaduje čas a prácu. Oznámenie diagnózy predstavuje pre ľudí traumatizujúci zážitok, ktorý narúša ich doterajšie fungovanie a destabilizuje. Od prvotného šoku, ba až odmietania reality sa postupne rozvíjajú ďalšie obranné mechanizmy, ktoré pomáhajú ustáť život ohrozujúcu informáciu.

Ako sa to prejavuje navonok?

Prítomné je prežívanie akútnej úzkosti, ktorá spôsobuje rad nepríjemných symptómov, ako sú problémy so spánkom, neustále myšlienky na to, čo sa stane, dokedy tu budeme, nechutenstvo, nezáujem o spoločenský život, utiahnutie sa do seba, častá zmena nálady, plačlivosť, precitlivenosť. Časté sú aj poruchy pozornosti – zrazu sa nevieme sústrediť na čítanie knihy, nevnímame, čo ide v televízii, nič nás nedokáže odpútať od myšlienok na ochorenie. Úzkostné prežívanie sa môže prejavovať aj bolesťami na hrudníku či menej špecifickými prejavmi, ako sú potenie rúk, tráviace ťažkosti, problémy s vyprázdňovaním, strata libida.

Čo prežívajú ženy pri spracúvaní onkologického ochorenia?

V procese spracúvania onkologického ochorenia zažívame hnev, zápasíme s vlastnou agresivitou proti ostatným, ktorí sú zdraví, proti systému, osudu. Zažívame pocit bezmocnosti, keď vlastným pričinením nedokážeme zmeniť aktuálny stav a do hry prichádza (ne)trpezlivosť a čakanie na výsledky. Kladieme si existenciálne a filozofické otázky, či existuje spravodlivosť, prečo práve my a najmä, za čo sme si „zaslúžili“ túto chorobu. Vyplavuje sa neurčitý pocit viny a otázka trestu či bremena, ktoré musíme odteraz niesť.

Nastupujúca liečba a aktívny pacientsky režim v podobe odovzdania sa do rúk odborníkom pomáhajú prekonať toto náročné obdobie, pretože s liečbou sa zvyšuje šanca dostať ochorenie pod kontrolu. Prejdú týždne, z akútneho strachu o život prechádzame do pokojnejšej fázy, ktorá sa však môže prejaviť ešte väčším uzatvorením pred svetom. Ochorenie nám vzalo časť ideálov o dlhom a bezbolestnom živote, ktoré teraz vnútorne spracúvame, a to si vyžaduje energiu. Tieto depresívne stavy sú súčasťou vyrovnávania sa, ktorými psychika reaguje, aby vybalansovala to, čo narušilo doterajší životný príbeh pacienta. Pre toto obdobie je takisto charakteristické prehodnocovanie vzťahov a zmena vo vnímaní hodnotového rebríčka. Prítomnosť sa začína žiť, pretože do hry vstúpilo ochorenie.

Čo majú robiť blízki?

Toto obdobie je krízové pre pacienta, no je to veľká psychická záťaž aj pre jeho okolie. Strach zo straty milovanej osoby v nás vyvoláva obdobné prežívanie, ktoré navonok prejavujeme zvýšenou starostlivosťou. Niekedy sa to však nestretne s pochopením, preto vzťah k chorému sýtime trpezlivosťou. Vo fáze prijímania diagnózy je nesmierne dôležité, aby mal chorý možnosť byť s blízkymi, ktorým na ňom záleží. Niekedy to však nie je možné.

Aké sú vtedy možnosti sociálneho kontaktu?

Sociálny kontakt a možnosť utriediť si myšlienky, čo sa nám v živote stalo, môže v takomto prípade suplovať psychológ či psychoterapeut. Môžete sa mu tiež zdôveriť s obavami, ktoré napríklad nechcete prenášať na svojich blízkych v snahe ochrániť ich.

Kedy je čas obrátiť sa na odborníka?

Keď nás bolí telo, istú mieru bolesti vytrpíme a potom, po nejakom čase siahneme po analgetikách. Keď bolí duša, určitý čas záťaž zvládame. Niekedy toho môže byť na nás už príliš veľa, a vtedy je čas obrátiť sa na odborníka. Ten pomôže preklenúť nepriaznivé obdobie, aby sme sa potom mohli znovu tešiť a užívať si pekné chvíle. Obrátiť sa môžete na svojho obvodného lekára, klinického psychológa či psychoterapeuta, aj na psychiatra, pretože niekedy si stav prechodne vyžaduje i farmakologickú pomoc, aby došlo k zmierneniu symptómov. Liga proti rakovine SR už niekoľko rokov rozširuje svoju sieť psychológov na Slovensku, aby mohli bezplatne ponúkať svoju odbornú pomoc onkologickým pacientom a ich rodinným príslušníkom, a to buď priamo v nemocnici, alebo formou ambulantnej starostlivosti.

Nora sa tešila z malej dcérky a netušila, čo ju čoskoro čaká: Lekári jej oznámili zdrvujúcu správu

Výber pre vás

Nora sa tešila z malej dcérky a netušila, čo ju čoskoro čaká: Lekári jej oznámili zdrvujúcu správu

Súvisiace články

Najväčší spúšťač rakoviny hrubého čreva? Príjem TOHTO si v strave radšej dobre strážte!

Muž rozpovedal dojímavý príbeh o smrti manželky: Na najťažšie rozhodnutie dostal iba 10 sekúnd

Krvácanie z nosa neberte na ľahkú váhu, môže to byť rakovina! Ak sa vám deje TOTO, utekajte k lekárovi

Výber pre vás