Agáta prežívala klimaktérium veľmi zle. „Začalo sa to krátko pred päťdesiatkou. Pulzovanie krvi v hlave, návaly horúčavy, studený pot, neskutočná podráždenosť a ťažké depresie. Brala som antidepresíva, ale fyzické ťažkosti pretrvávali. Kričala som na svoje deti, nadávala manželovi. Nedalo sa so mnou vydržať a muž mi v tom období oznámil, že sa sťahuje k inej žene. Úplne som sa zrútila, pripadala som si nafúknutá, škaredá a stará.“

Keď Agáta hovorila svojmu gynekológovi o neznesiteľných klimakterických príznakoch, navrhol jej hormonálnu substitučnú liečbu. Súhlasila – a nasledujúce obdobie ju milo prekvapilo. „Päť rokov, počas ktorých som brala liečbu, bolo pre mňa výborných. Cítila som sa dobre, bola som znovu plná energie, dokonca som sa vnímala ako príťažlivá, sexi žena. Našla som si priateľa, vzťahy s deťmi sa zlepšili. Znovu som to bola ja.“ Niekoľkoročná menopauza sa skončila.

Tri roky po dobratí liečby si Agáta našla hrčku v prsníku. „Hneď som vedela, čo to je. Akoby som podvedome vnímala, že to bude daň za tie dobré roky.“ Lekárka ju však odbila s tým, že žiadnu hrčku necíti. Kým sa Agáta dostala na mamografické vyšetrenie, uplynulo trištvrte roka. „Dala som sa učičíkať, ale vnútorne som vedela, že mám rakovinu. Hrčka rástla a bolela ma už aj ruka.“ Po mamografe takmer okamžite nasledovali amputácia prsníka a náročná chemoterapia. Rakovina jej zasiahla aj uzliny v podpazuší. Dnes je po liečbe, nález má už dva roky negatívny. Nedávno jej však vybrali aj maternicu s vaječníkmi. „Lekár pri ultrazvuku maternice niečo zazrel, a hoci to nevyzeralo zhubne, neriskovali sme to.“ Agáta je presvedčená, že nádor prsníka, ktorý prekonala, súvisí so substitučnou liečbou. „Moja mama mala zrejme nádor prsníka, zomrela však, skôr než sa dala vyšetriť. Riskovala som, ale pre mňa bolo klimaktérium naozaj peklo.“

Po menopauze prišli ďalšie problémy: Som rada, že žijem

Výber pre vás