Ktovie, aké veľké jazierko by vytvorili tie sedmičky rosé a bieleho, ktorými sme sa ovlažovali za sparných nocí končiaceho sa tropického leta. Prilejme ešte všetky pivečká z kúpaliska, farebné kokteily z letných párty, ľahké Chianti a sangriu z dovolenky, aj tých pár pohárikov Prosecca na špeciálne príležitosti, ktorých sa zaiste zopár našlo.

Terasy pod hviezdami si pýtali pohár-dva vychladeného streku, nohy chceli tancovať a hlava si nechcela nechať miesto na žiadne starosti. Dolce vita, dobre je na svete! Len sa s tým pocitom neprepiť až do ďalšieho leta.

Našim mamám sa piť veľmi nepatrilo a ani im to bohvieako nešlo. Príležitostne, na narodeniny a tak, si naliali víno s kolou a išli sa uchichotať, ako im z tých presladených dvoch deci švitorilo. Alebo sa na podnikovej oslave dali zlomiť na dva poháriky vodky, z ktorých im bolo presne dva dni zle. Pitie bola v zásade výsada mužov a keď sa mnohí ešte pred tridsiatkou prepracovali do štádia beznádejného notorizmu, bralo sa to ako síce nemilá a smutná, ale v podstate nijako mimoriadna vec. Zato žena alkoholička, to bola obludná rarita. Niečo ako dvojhlavá ovca alebo jednoruký trpaslík.

Väčšiu hanbu ani nemohla žiadna dobrá família zažiť. Ak teda náhodou matky rodín popíjali, robili to hlavne potajomky. Boli expertkami na zastieracie manévre a tajné skrýše. Likéry medzi podprsenkami, víno vo fľašiach od octu, fľaše vodky zamaskované v knižnici a ploskačky rumu v kabelke. Akože teraz som kúpila, poobede budem piecť. S výsadou živiť rodiny a zastávať vysoké posty sa nám dostalo aj takého benefitu, že sa môžeme spoločensky uvoľňovať s akurátne vychladeným Sauvignonom bez obáv zo straty kreditu.

Alkohol sa stal bežnou súčasťou nielen spoločenského života. V domácnostiach pribudli ku chladničkám aj vínotéky s našimi obľúbenými odrodami a značkami. Keď ideme s kamarátkou „na kávu do mesta“, berieme si taxík, lebo je jasné, že káva sa piť nebude. Nealko návštevy a párty sú v podstate len pre deti, lebo my máme wellcome drinky, aperitívy a alko špecialitky ku každému jedlu a na každú príležitosť. Degustujeme, vieme oceniť dobré víno, starú whisky, kvalitný koňak i pivo zo „siedmeho schodu“.

No stále sa od nás čaká, že si udržíme úroveň a budeme ‚za dámy‘. Jednoducho, vypiť si je norma, ale opiť sa je stále nevhodné a opíjať sa neprípustné. A tak nastupuje generáciami osvedčený program utajenia, popíjanie doma osamote, čo je pomalá a dlhá, ale istá cesta do pekla. Kdesi na jej konci čaká zúbožená karikatúra vášho ja – bez šarmu, lesku a s cirhózou pečene. Alebo s inou fajnovou diagnózou.

Spoločenské normy sa síce zmenili, hranice tolerancie posunuli, s výbavou ženského tela však etiketa nepohne. Na alkohol nie sme stavané. Rozhodne nie v pravidelných a výdatných dávkach. „Ženy sú predovšetkým inak biologicky vybavené než muži. Majú v tele menej enzýmu, ktorý pomáha odbúravať alkohol už v žalúdku. Preto sa im ho dostane do krvného obehu podstatne viac,“ vysvetľuje psychiatrička Jaroslava Struňáková, zástupkyňa riaditeľa Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. „Majú aj viac tuku, do ktorého alkohol neprestupuje, menšiu pečeň.

Väčšinou aj menšiu telesnú konštitúciu, preto sa, ľudovo povedané, rýchlejšie opijú. Tým sa u žien vyvíja rýchlejšie závislosť. Poškodzovanie zdravia z pitia alkoholu je väčšie a prichádza skôr než u mužov.“ O poškodeniach a chorobách, ktoré pri zneužívaní alkoholu hrozia, sa veru aj zle číta. Od cirhózy pečene, poškodenia pankreasu, žalúdočných vredov, vysokého krvného tlaku a poškodenia srdca až po rôzne druhy rakoviny. Najviac alkohol ohrozuje mozog.

Po dlhodobom pití sa na ňom objavujú vážne a nezvratné organické zmeny. Tie sa nepríjemne prejavujú stratou úsudku, znížením intelektu a vôbec celkovým zhoršením psychickej vitality. Po alkohole sa teda hlúpne a dosť ťažko sa to maskuje. V rozvinutých štádiách sa pridávajú rôzne utkvelé predstavy až bludy, tzv. alkoholická žiarlivosť, paranoje, konfabulácie a podobne. Ozaj, nezdá sa vám manžel nejaký podozrivý?

Vieme, vieme, ráno vstávate, chodíte do práce, nakupujete, varíte, vychovávate, povinnosti si plníte. Pohár (dva, tri...) po večeri je príjemná odmena po ďalšom náročnom dni, rituál, ktorý má svoju úroveň. Nehádžete predsa do seba teplé borovičky vo štvrtej cenovej. Čo neznamená, že do pekla sa nedá ísť na parádnom koni. „To, že sa žena neopíja verejne, nie je vulgárna ani agresívna, neznamená, že nie je závislá alebo jej pitie nie je problematické,“ hovorí psychiatrička Jaroslava Struňáková. „V centre máme dostatok pacientok závislých od alkoholu a sú medzi nimi mnohé ženy v strednom veku, atraktívne, aktívne, dobre zabezpečené, v manažérskych pozíciách... Ani tým sa to nevyhýba.“

Rituálne pitie je nebezpečné najmä tým, že je pravidelné. Ako sa končia vaše pokusy nenaliať si pár večerov po sebe? Zlom nastáva vtedy, keď si svoj obľúbený alkohol dávate preto, aby ste pocítili príznaky opitosti. Z kategórie bežných konzumentov ste sa presunuli do kategórie pijanov, vitajte. Ďalšia zastávka je konečná – závislosť od alkoholu ako psychická diagnóza. Manželská kríza, rozvod, odchod detí z domu, enormný stres v práci, strata zamestnania sú najčastejšie situácie, keď podľahneme dojmu, že s pár promile denne sa to dá prežiť ľahšie. Jedna z našich známych sa takto mletá osudom prepracovala k litru vína každý večer, občas sa otvorí aj ďalšia fľaša a padne.

Tuší, že to nie je okej, ale kým ten vlak ide, nevystupuje. Ráno predsa vstane a funguje. Dni sú to ťažké, no ten litrík vínka na konci je ako návnada na paličke pre cirkusového poníka. Pravdepodobne to takto potiahne ešte dlho. Ženská závislosť môže trvať roky, kým sa prevalí a celkom vymkne spod kontroly. Nepijeme ako muži, nárazovo a do nemoty, skôr roky udržiavame hladinu. Každému, vrátane nás samých, sa naoko zdá, že sa nič vážne nedeje. Ale drobné pavučinky vás už pomaly omotávajú. Zaspíte len po svojej spoľahlivej dávke, ale zobudíte sa nadránom a vstávate vyčerpaná. Ste nevysvetliteľne podráždená, pociťujete úzkosť, strach a nejasné obavy.

Ťažko sa sústreďujete a vaše mentálne výkony sú občas na úrovni cvičeného šimpanza. Hoci máte aktuálne napätý rozpočet, fľaša vína vám v nákupnom košíku nechýba. Doma máte neporiadok a je vám to jedno. Stane sa, že vybehnete von neupravená, zle oblečená, hoci na vizáži ste si ešte nedávno veľmi zakladali. A dokážete si vôbec spomenúť, kedy ste mali ozajstnú zdravú chuť na dobrý sex? Iste, všetky sporné odpovede dokážete spoľahlivo vyargumentovať a ospravedlniť. Mimochodom, alibizmus je ďalší z jasných príznakov, že alkohol vás premohol.

So zástupkyňou Centra pre liečbu drogových závislostí psychiatričkou MUDr. Jaroslavou Struňákovou.

Ženy sú alkoholom ohrozené viac než muži. Aj liečba je ťažšia? Alebo sme, naopak, zodpovednejšie pacientky?

Ženské pacientky sú síce zodpovednejšie a v liečbe vytrvalejšie, ale žena má zvyčajne sťaženú situáciu doma. V tom zmysle, že jej pitie je pre rodinu hanbou. Ak sa aj rozhodne so sebou niečo robiť, má zvyčajne slabú podporu rodiny. Naopak, strhne sa oheň na streche a všetci by boli najradšej, aby si to v tichu vyriešila sama. Veľakrát má žena aj veľmi silnú vôľu abstinovať, no manžel ju v tom nepodrží. Základom liečby je totiž tzv. suchá domácnosť – bez alkoholu. Manžel to však často vidí tak, že on nemá prečo abstinovať, hoci tým by jej veľmi pomohol. Manželky alkoholikov sú v tomto veľmi ústretové.

Prečo ženy pijú? Z nudy, nešťastnej lásky, pre pocit, že sa nám život nevydaril?

To sa nedá jednoznačne povedať. Alkoholizmus, ako každá závislosť, má veľa príčin. Sú v tom dedičné predpoklady, výchova, životný štýl, spoločenské prostredie... Ale hlavne, je to najdostupnejšia droga. Síce najnebezpečnejšia, ale legálna a spoločensky akceptovaná.

Je nejaké ženské špecifikum, keď hovoríme o drogách a závislosti?

Ženy často pitie kombinujú s liekmi, čo fatálne následky alkoholizmu urýchľuje a zhoršuje. Hlavne s analgetikami, hypnotikami a s liekmi na upokojenie. To sú vražedné kombinácie. Sú to preparáty, ktoré prinášajú okamžitú úľavu, ale môžu sa užívať maximálne niekoľko týždňov. Pacientky ich však berú roky i desaťročia. A, žiaľ, hojne im ich predpisujú praktickí lekári. Následky sú potom hrozivé a liečba veľmi náročná, zdĺhavá a nie vždy úspešná.

Kedy by som sa mala o seba začať báť? Dokážem spoznať hranicu medzi neškodným spoločenským pitím a začínajúcou závislosťou?

Od začiatku. To nie je tak, že po istú hranicu som neohrozená a potom príde potopa. Alkohol je v princípe škodlivý. Je rakovinotvorný, s každým rokom pitia sa napríklad zvyšuje riziko rakoviny prsníka. Poškodzuje mozgové bunky, často nezvratne, spôsobuje vznik mnohých život ohrozujúcich chorôb alebo výrazne zvyšuje ich riziko. Normálne je nepiť. Veď neexistuje v živote človeka situácia, ktorá by sa nedala zvládnuť bez alkoholu.

Nie som abstinent, ale alkohol k životu nepotrebujem. Aj pre to, čo tu denne vidím.

Slovensko nepatrí síce v množstve vypitého alkoholu na hlavu k úplnej svetovej špičke, no s pekným 19. miestom hrá prvú ligu. Vyše 13 litrov čistého alkoholu na obyvateľa nad 15 rokov znamená, že každý u nás ročne vypije 530 pív alebo 160 fliaš vína alebo 45 fliaš tvrdého alkoholu. Z toho asi polovicu skonzumujú ľudia závislí od alkoholu, ktorých je odhadom 400-tisíc. Problematicky pije každý štvrtý muž a každá desiata žena.

Pomer sa však pomaly vyrovnáva. Vo svete je to 1 : 3 a my tento trend dobiehame. Najviac pijú – pozor! – žiačky základných a stredných škôl, nezamestnané ženy v strednom veku a ženy vo vysokých funkciách alebo s vyšším spoločenským postavením. Špecifikom žien je však závislosť od liekov – najmä proti bolesti, na spanie a na upokojenie. Slovenky sú od liekov závislé 6-násobne častejšie než muži.

Mlátená osudom: Tak to dopadne, keď začne piť žena

Výber pre vás

Mlátená osudom: Tak to dopadne, keď začne piť žena

Súvisiace články

Smutný koniec Mileny Dvorskej: Zabili ju alkohol a lieky

Budínovú zlomila smrť manžela: Pila, až padala na zem

Smutná minulosť Cibulkovej: Opíjala sa kvôli milencovi!

Výber pre vás