„Práve som sa vrátila od svojho psychoterapeuta.“ Poznáte tú vetu z filmov, však? Takmer každá hviezda amerického seriálu má na riešenie problémov svojho psychológa. Mať svojho psychoterapeuta je v zámorí také bežné, ako vlastniť automobil. Aj slovenské celebrity sem-tam priznajú, že museli vyhľadať pomoc psychoterapeuta. Napokon, na tom nie je nič nenormálne. Tak prečo to neskúsiť?

Prichádzame až v hodine dvanástej

Podľa skúseností viacerých psychológov poradňu navštívia ľudia obyčajne až v stave zúfalstva. Málokedy prídu zavčasu a už vôbec nechodia preventívne. Kým zúfalstvo alebo pocit bezmocnosti nie sú väčšie ako chuť bojovať s problémami bez cudzej pomoci, tak ich do poradne nik nedostane. Veľmi veľa ľudí si dokáže vyriešiť problémy „vo vlastnej réžii“ pomocou tzv. kuchynskej terapie, teda rozhovormi s priateľmi. Ale je veľa aj takých, čo to nemajú šancu zvládnuť bez pomoci skúseného terapeuta.

Keď to nejde, tak to nejde

Psychika človeka je zložitá. Naše vedomie sa skladá z toho, čo si pamätáme, čo sme videli, počuli, čo nás naučili rodičia, učitelia, čo sme cítili, keď nám nadávali či bili nás... „To všetko sa ukladá do nášho podvedomia ako do hardvéru počítača, ale len máločo sa sprístupní vedomiu. Mnohokrát sme od detstva poznamenaní, ani o tom netušíme. Neviditeľné citové zranenia nás sprevádzajú denne, až kým sa nevyliečia. Preto ich treba nájsť, porozumieť im, vyliečiť ich porozumením a slovom,“ hovorí psychoterapeutka Jiřina Prekopová.

Psychoterapeut môže byť sprievodcom na ceste do našej trinástej komnaty, kde je všeličo, o čom ani netušíme. Je to liečba, ktorá využíva moc slova a pôsobí na našu myseľ a cez ňu na naše telo, na naše vzťahy, na našu schopnosť zmysluplne prežiť svoj život. Je to liečba slovom a terapeutickým vzťahom. Niekedy je možné použiť aj iné techniky, denné snenie, psychodrámu, komunikáciu s telesnými pocitmi, relaxáciu.

Veľmi dôležité sú sny a fantázie. Podstatou psychoterapie je zážitok dôveryhodného vzťahu s druhým človekom, aj keď iba na obmedzený čas niekoľkých sedení. Terapeut vám pomáha odkrývať veci, ktoré ste si z nejakého dôvodu dosiaľ neuvedomili. Stáva sa vám oporou pri práci s veľmi nepríjemnými zážitkami, pocitmi. Predovšetkým preto by mal byť terapeut človekom, ktorému veríte.

Psychoterapia nie je poradenstvo. Jej cieľ spočíva v objavovaní vášho vlastného vnútorného hlasu. Terapeut vám pomáha zorientovať sa v sebe samom, teda v tom, čo sa s vami deje, čo pri tom cítite, čo sa deje vo vás, medzi vami a druhými ľuďmi. Sami potom zistíte, aká ďalšia cesta je pre vás tá najlepšia.

Kedy to radšej skúsiť u iného terapeuta

Aj psychológovia sú len ľudia, niektorí sú dokonca len slovní exhibicionisti. Ak na takého natrafíte a nič vám to nedáva, terapiu radšej ihneď ukončite. Existujú ešte ďalšie dôvody, prečo radšej hľadať iného:

● Ak vám terapeut začne rozprávať o svojich osobných problémoch, alebo stráca kontrolu nad svojím správaním.

● Ak sa vás od prvého sedenia neustále vypytuje na detaily vášho sexuálneho života, hoci dávate najavo, že je vám to nepríjemné.

● Ak vám psychoterapeut robí sexuálne návrhy.

● Ak si chce od vás požičať peniaze, pozýva vás na pivo, na koncert, do divadla, prípadne rozpráva svoje vlastné skúsenosti, aby ste sa z nich poučili.

Pozor! Psychoterapeut nie je a nemôže byť vaším priateľom!

Horšie ako vŕtanie u zubára?

Urobiť krok k spoznaniu seba samého vôbec nie je jednoduché. Ísť k psychológovi je pre mnohých horšie, ako si sadnúť do zubárskeho kresla. PhDr. Ivan Valkovič je psychológ a psychoterapeut vyše dvadsať rokov. Na otázku, prečo máme zábrany navštíviť psychológa, hovorí: „Je za tým asi strach, že keď sa pustíme do rozbaľovania niečoho nepríjemného, budeme prežívať ešte horšie pocity. Je to ako s návštevou u zubára. Vieme, že to pomôže, ale tej bolesti, keď bude lekár zub vŕtať, sa bojíme.“

Psychoterapia je vhodnou metódou len vtedy, ak je pacient ochotný na sebe pracovať. „Klient musí spracovať veľa nepríjemných pocitov, ktoré sa často zámerne vyvolávajú,“ hovorí klinický psychológ Martin Miler. Niekedy môžete mať pocit, že psychoterapeutický proces je priam brutálnou záležitosťou. Inokedy je normálne prechodné obdobie, keď máte dojem, že sa v terapii nedeje nič a cieľ je v nedohľadne.

Pomohla vám psychoterapia? Ako?

Erika (45): „Ľutujem, že som to neurobila skôr."

Trvalo mi niekoľko rokov, kým som sa konečne odhodlala zájsť k psychoterapeutke. Chodím k nej už tretí rok a jediné, čo ľutujem, je, že som to neurobila skôr. Pomohla mi vyrovnať sa s traumou z útleho detstva, ktorú som hlboko zatlačila a netušila som, že práve odtiaľ plynú moje úzkosti, moja neustála podráždenosť, nereálne očakávania od vzťahov, ale aj neustále sa opakujúce choroby. Zistila som, že dokážem zmeniť scenár svojho života tak, aby sa v ňom neopakovali rovnaké chyby.

Pomohlo to aj mojej rodine. Z niektorých sedení som odchádzala ako zbitý pes, po niektorých som sa cítila ako znovuzrodená. Psychoterapiu dnes beriem ako dobrodružstvo spoznávania samej seba.

Helena, (48): „Už nerozmýšľam o samovražde...“

Asi pred rokom som sa ocitla vo veľmi ťažkej životnej situácii, opustil ma manžel, dostala som rakovinu prsníka a vzápätí som prišla o prácu. Život pre mňa úplne stratil zmysel. Nemôžem si platiť drahého psychoterapeuta, tak chodím na sedenia k psychologičke na polikliniku. Sedenia sú veľmi zriedkavé, raz za 2 až 3 mesiace, čo nestačí. Zdá sa mi, že mi to v niečom pomohlo, už nerozmýšľam o samovražde, objavujem pomaly aj iný pohľad na svet.

Avšak cítim, že to nie je ono, lebo pani psychologička má tendenciu rozprávať o svojich problémoch, minule rozoberala svoje kolegyne z bývalého zamestnania, a to sa mi nepáči. Ešte som však nemala odvahu jej to povedať.

Zita (36): „Iba zo mňa ťahali peniaze...“

Vystriedala som troch odborníkov, kým som natrafila na toho pravého. Viac ako rok som chodila k psychologičke do súkromného centra. Jedna hodina ma vyšla na vyše 50 eur. Moje úzkosti sa však vôbec nestrácali. Na upokojenie mi terapeutka predpísala anxiolitiká a rôzne masáže. Peniaze sa len tak kotúľali, moje problémy však stále nemali konca. Keď účty za terapiu za rok dosiahli vyše 2 000 eur, manžel mi sedenia zatrhol.

V zúfalstve som vyhľadala psychiatra na najbližšej poliklinike, ktorý mi predpísal antidepresíva. Vysvetlil mi, že tabletky proti úzkosti, ktoré mi predpisovala psychologička, sa nesmú užívať dlhšie ako dva-tri mesiace, lebo spôsobujú závislosť. Lieky mi pomohli, avšak ešte viac psychoterapia, ktorú dodnes navštevujem na odporúčanie psychiatra a zbavujem sa svojej chronickej úzkosti.

Nechce sa vám žiť? Rýchlo navštívte psychoterapeuta!

Výber pre vás

Nechce sa vám žiť? Rýchlo navštívte psychoterapeuta!

Súvisiace články

Nezabúdajte na gynekológa, môže vám zachrániť život

Trpíte chronickými bolesťami? Patríte do rúk lekára!

Výber pre vás