Lenka pre svoj problém stratila takmer všetkých priateľov a uzavrela sa do seba. Čo jej nakoniec pomohlo?

Oči jej žiaria ako dva drahokamy a okolo nich sa usmievajú nezbedné pehy. Podľa väčšiny známych má Lenka pekne tvarované pery, peknú tvár aj postavu. Lenže ona to už niekoľko rokov nechápe a pripadá si taká škaredá, že sa pre svoj vzhľad doslova neznáša. Čo sa to s ňou vlastne deje? Lenka trpí chorobou TDS, teda telesnou dysmorfickou poruchou.

Telesná dysmorfická porucha je psychická porucha vnímania, pri ktorej je človek posadnutý svojím vzhľadom a verí, že je extrémne škaredý. Lenka vyrastala v malej obci pri Košiciach. Doma sa pri jej troch súrodencoch vždy niečo dialo. Ona bola miláčik rodiny, ale ostatní členovia ju často podceňovali. „Bola som veľmi citlivá a akosi nikdy dostatočne dobrá. Moji traja bratia vedeli všetko lepšie ako ja. Moji rodičia to takto odjakživa prezentovali,“ vysvetľuje dnes Lenka. Neskôr, keď v puberte trochu pribrala, si z nej jej rodina uťahovala, zosmiešňovanie šlo ruka v ruke s nevhodnými žartami. Volali ju iba bacuľka, guľôčka, šiška. „Toto ma extrémne zraňovalo. Ani predtým som nebola obzvlášť sebavedomá, ale po tomto sa mi znížil aj ten nízky pocit sebavedomia, ktorý som mala,“ dodáva Lenka.

Jedného dňa mladé dievča svojej rodine uverilo. Ale nielen to: Lenka sa začala poriadne nenávidieť. Všetko na sebe vnímala ako odpudivé a hnusné. „Začalo to tvárou. Dosť rýchlo som spozorovala, že moja tvár je abnormálne škaredá. Myslela som si len– niet pochýb, že nikto z mojej rodiny ma nemá rád, s takouto tvárou.“ Lenka sa teda začala maľovať. Ale neostalo to len pri rúži a maskare, ako to robia ostaté dievčatá v jej veku.

„Ako šesťnásťročná som si nanášala štyri až päť vrstiev mejkapu. Bez toho som nemala odvahu vyjsť z domu. Bolo úplne jedno, do ktorého zrkadla som sa pozerala, vždy som tam videla jeden škaredý ksicht. Moji kamaráti boli úplne šokovaní a stále sa ma pýtali, prečo sa zrazu tak silno maľujem. Hanbila som sa za môj zovňajšok a bola som si istá, že to isté si o mne myslia aj ostatní. Ale s nikým som o tom nikdy nehovorila,“ rozpráva Lenka.

Každé ráno potrebovala Lenka dve hodiny na to, aby bola pripravená odísť z domu. Lepiacou páskou si prilepovala uši k hlave, lebo si myslela, že jej odstávajú. Zo strachu, že by sa mohol niekto smiať z jej „strapatých škaredých vlasov“, ktoré v skutočnosti boli krásnymi prirodzenými vlnami, denne schovávala svoju hrivu pod čiapku. Samozrejme, aj v horúčavách. „Všetko sa krútilo len okolo výzoru, každú poznámku som vzťahovala iba na seba. Keď sa niekto na školskom dvore smial, myslela som si, že sa smeje zo mňa. V hlave som nemala žiadne normálne myšlienky a bolo fakt veľké šťastie, že som vôbec zmaturovala.“

Neexistovala ani najmenšia nádej, že by sa mohlo niečo zmeniť. Svojej vymyslenej škaredosti venovala väčšinu času aj vtedy, keď začala chodiť na špeciálny kurz pre sekretárky. V tomto období už nemala Lenka takmer žiadnych kamarátov. „Väčšinu mojich priateľov až príliš stresovalo to, ako som sa ich ustavične pýtala na môj vzhľad. Mysleli si, že som arogantná a namyslená.“

To, že potrebovala neodkladne pomoc, si nevšimol nikto. A tak sa Lenka stiahla do svojho vnútra ešte viac. Po škole šla vždy rýchlo domov a schúlila sa do klbka. K jej silnej panike z výzoru pribudla ťažká depresia. Sotva si trúfla vyjsť na ulicu. Vždy mala obrovský strach, že nebude stíhať do školy, pretože pred zrkadlom stála čoraz dlhšie, pozorovala sa z každej strany a snažila sa zakryť každý neviditeľný nedostatok. Iba Miriam, jej najlepšia kamarátka z detstva, stála v týchto ťažkých časoch vtedy 23-ročnej Lenke po boku.

Miriam raz našla na internete stránku, ktorá sa zaoberala telesnou dysmorfickou chorobou a vybavila Lenke termín u špecialistu. Ten potvrdil podozrenia. Konečne! Lenkino trápenie malo svoje meno. „Podstúpila som psychoterapiu a musela som brať lieky. Až potom som pomaly prišla na to, že trpím poruchou, ktorá určuje celý môj život.“ Lenka sa za pomoci skúsenej psychoterapeutky naučila potláčať svoje nacvičené vzory správania. Čaká ju ešte dlhá cesta, na ktorej sú vždy aj sklamania. Ale strach je v už nedohľadne. „Pomaly sa to všetko zlepšuje. Žijem život bez obmedzení.“

◆ presvedčenie o vlastnej škaredosti

◆ nosenie veľkých slnečných okuliarov

Telesná dysmofrická porucha sa vo väčšine prípadov nevyrieši len tak bez pomoci. V prípade, že sa nelieči, môže sa ešte zhoršiť a viesť až k samovražedným úmyslom. Preto treba čím skôr navštíviť lekára, ktorý vás pošle k špecialistovi. Toto ochorenie sa zvyčajne lieči psychoterapiou a liekmi, ktoré ovplyvňujú spôsob myslenia a správania sa.

Každý z nás má niekedy deň, keď sa na seba nemôže pozrieť do zrkadla. Ale ľudia s touto poruchou sa doslova neznášajú. Čo sa presne za ňou skrýva? Aké sú symptómy?

● Táto psychická porucha je zatiaľ ešte málo preskúmaná. Známe je, že postihnutí často prežívajú pocity strachu a hanby, ktoré sa týkajú hlavne ich zovňajšku. Ich myšlienky sa neustále zaoberajú tým, ako vyzerajú, a z toho často vyplývajú aj rôzne obmedzenia. Chorí sa buď pozorujú v zrkadle veľmi často, alebo sa mu celkom vyhýbajú. Každý piaty sa podrobí skrášľovacej procedúre bez toho, aby sa symptómy zlepšili. A to je len niekoľko z možných príznakov.

● Kto je chorý a koľko postihnutých touto chorobou vôbec existuje? Podľa dostupných štúdií trpí dysmorfickou poruchou okolo 2 % ľudí. U 80 % z nich sa tento problém objaví v puberte. Podľa amerických štúdií je 61 % postihnutých ľudí nezamestnaných a 70 % žije single. Až 70 % tvoria osoby so samovražednými sklonmi (20 % z nich sa skutočne o samovraždu aj pokúsi).

● Čo je príčinou tohto psychického ochorenia? Vypuknutie tejto choroby môže spôsobiť kombinácia génov a rizikových faktorov. K tomu sa pripočítava šikana, týranie v detstve, ako aj prehnaná snaha o bezchybné formálne fungovanie rodiny.

Na 1. pohľad ju na Lenke nikto nevidel, takmer jej zničila život: Touto poruchou možno trpíte aj vy

Výber pre vás

Na 1. pohľad ju na Lenke nikto nevidel, takmer jej zničila život: Touto poruchou možno trpíte aj vy

Súvisiace články

Partner vyrukoval s podmienkou, ktorá ju dohnala k slzám: Buď to urobí, alebo môže zabudnúť na svadbu

Neviem sa zastaviť, ani oddychovať! Dominika Cibulková musí stále robiť TOTO, aby nemala náladu pod psa

Kvôli svadbe som sa vzdala svojho sna: Teraz je zo mňa 19-ročná rozvedená žena!

Výber pre vás