Zuzana Beňová (36), PR manažérka, Bratislava: Ľudia strácajú ostych

Sociálne siete ju vtiahli vďaka jej koníčku najskôr nepriamo. Dnes sú už súčasťou jej práce i súkromia, ktoré si však na internete stráži.

„Na sociálnu sieť som sa zaregistrovala pred šiestimi rokmi. Svojím spôsobom ma tam vtiahla naša tanečná latino komunita. V istom momente totiž všetky fotky z akcií boli už len tam. Bolo načase zaregistrovať sa,“ smeje sa sympatická Zuzana, ktorá tam však spočiatku trávila minimum času. „Len keď sme mali po festivale alebo nejakej akcii. Bola som zvedavá na fotky. Dnes tu trávim oveľa viac času. Cez pracovné dni denne, lebo je súčasťou mojej práce. Niekedy správa na čete nahradí pracovný i súkromný telefonát. Zároveň je pre mňa sociálna sieť zdrojom informácií.“

„Občas zdieľam pár záberov z dovolenky, keď mám chuť podeliť sa o ten skvelý oddychový dovolenkový pocit alebo niečo skutočne zaujímavé. Ale raňajky, obed, večeru, každé kúpanie či cestu na mojom profile nenájdete. Online priestor vnímajú mnohí menej osobne. Akosi tu nefunguje ten prirodzený ostych, a tak na mňa občas vyskočia z počítača veci, ktoré som naozaj nechcela vidieť ani vedieť. Ja takéto veci zdieľať nemusím a ani nechcem. Celkovo toho nezdieľam veľa. Len to, čo ma zaujme a myslím si, že aj moji priatelia by o tom mali vedieť.“

Medzi nich si pritom pridáva len takých, ktorých pozná aj osobne a rada sa s nimi aj stretáva „Osobné stretnutia budú u mňa vždy hrať prím. Sociálna sieť má zase výhodu v rýchlosti komunikácie a tiež mi pripomína narodeniny priateľov. Občas napíšem len správu, ale ešte radšej zdvihnem telefón a zavolám, ak už nemôžem pogratulovať osobne. Je to proste taká malá pripomienka v tomto uponáhľanom svete.“

Monika Szelesová, (38), učiteľka, Valaliky: Svoju dušu online nevystavujem

„Našťastie som si rýchlo uvedomila, že akne- chcem scvoknúť, treba mať čas venovaný sociálnym sieťam pod kontrolou. Rovnako ako súkromie, ktoré som si starostlivo nastavila hneď na začiatku. Ja som totiž spočiatku vyhľadávala len priateľov z kruhu rodiny. Ostatní mi žiadosti posielali sami. No od hocikoho ich neprijímam. Vyberám si, s kým budem komunikovať. Vďaka tomu nemusím neskôr ľudí z priateľov vyhadzovať ani ich blokovať.“ Dnes už Monika online nezvykne zdieľať takmer nič. „Popozerám, čo pridali ostatní, prípadne si to prečítam alebo lajknem. Čo však neznášam, je keď si niekto na sieti otvára dvere do súkromia. Zdieľa pocity či rodinu, už len napísať, kedy ide na dovolenku a zlodeji ho môžu smelo navštíviť!“ Hoci ona fotky nezdieľa, jej dve deti vo veku 11 a 13 rokov ich pridávajú jedna radosť. „Väčšinou svoje a s kamarátmi. Niekedy mám pocit, že každú somarinku treba odfotiť a hodiť na sieť. Našťastie mám o ich činnosti prehľad. Dokedy, to sa uvidí...“

Čo ak sa predsa na webe objaví jej fotka od priateľov? „Nie vždy ma to poteší. Väčšinou dotyčného poprosím, aby ju odstránil. Sociálna sieť je totiž dvojsečná zbraň. Je to výborná vec, keď chceme zorganizovať stretnutie po rokoch či nájsť bývalých kolegov a spolužiakov. Na druhej strane som za komunikáciu z očí do očí. Na sieti sa priamy kontakt stráca. Ľudia tu vypisujú všetko. Sú veľkí kritici a frajeri, no do očí by vám nič z toho nepovedali. Často otvoria svoju dušu a súkromie až príliš, ale je veľa vecí, ktoré majú ostať radšej doma za dverami.“Monika Szelesová (38), učiteľka na ZŠ, Valaliky

PhDr. Martina Heráková, klinická psychologička

Čo všetko sme schopní zavesiť na sociálne siete?

Hoci sú stránky sociálnych sietí primárne určené na nadväzovanie a udržiavanie kontaktov, ľudia sú ochotní odhaliť mnoho zo súkromia, vrátane osobných údajov. Áno, je to o zdieľaní udalostí a zážitkov všetkého druhu, no mali by sme zvážiť, čo a komu prezrádzame.

Na čo si dávať najväčší pozor?

Na osobné údaje a kto k nim má prístup. Meno, bydlisko, vek či fotografie sa dajú zneužiť tak, ako statusy o mieste aktuálneho pobytu. Pozor na „priateľov“. Čoraz častejšie sa objavuje kyberšikana, opakované násilné správanie cez moderné technológie. Agresormi sú nielen cudzí ľudia, ale často aj známi, kamaráti či spolužiaci.

Ohrozuje virtuálny život medziľudské vzťahy a osobnú komunikáciu?

Nie, ak virtuálne vzťahy neuprednostňujeme pred osobnými. Môže to byť užitočné pre ľudí, ktorí majú ťažkosti nadviazať osobný kontakt. Tu sa nemusia starať o vzhľad či hlas. Môžu popremýšľať nad odpoveďami, aj ich preformulovať. No pri online komunikácii sa vytrácajú prvotné dojmy, ktoré si urobíme tvárou v tvár. Nemôžeme vnímať gestá, mimiku, pohľady očí či hlas.

Môže závislosť spôsobiť aj psychické poruchy?

Áno. Napríklad, ak ľudia reagujú na zverejnené informácie inak, ako očakávame. Počet priateľov a lajknutí je meradlom vlastnej popularity a úspechu. Človek sa môže začať cítiť prehliadaný, málo atraktívny či nezaujímavý. To môže viesť k pocitom menejcennosti, úzkosti a napokon k vzniku depresie alebo frustrácie, ktorá k nej vedie. Sledovaním profilov či fotografií iných sa dozvedáme o ich úspechoch a nadobúdame dojem, že ostatní sú úspešnejší a spokojnejší ako my. Tu je priestor pre vznik frustrácie a otvára sa cesta pre vznik depresie.

Nezdieľame toho priveľa? Občas vyskočia z počítača veci, ktoré sme nechceli vedieť

Výber pre vás

Nezdieľame toho priveľa? Občas vyskočia z počítača veci, ktoré sme nechceli vedieť

Výber pre vás

Nezdieľame toho priveľa? Občas vyskočia z počítača veci, ktoré sme nechceli vedieť