Keď som jedného dňa objavila zmeškaný hovor a hlasovú správu od môjho gynekológa, tušila som, že niečo nie je v poriadku. Zvyčajne som od neho dostávala výsledky testov formou e-mailu. Zmätená som si teda celú správu vypočula. Chcel, aby som sa ozvala čím skôr. Úplne som spanikárila a zavolala rodičom, ktorí stáli pri mne počas ťažkých chvíľ. Keď som mala 16 rokov, prekonala som ťažký infarkt, po ktorom mi museli transplantovať srdce. Po komplikáciách počas operácie srdca bola nevyhnutná i amputácia nôh. Aby toho nebolo málo, postihli ma dve rôzne formy rakoviny.

Vo veku 33 rokov som už bola pripravená hodiť zdravotné problémy za hlavu a žiť naplno. Návšteva gynekológa sa preto nezdala ako nič neobyčajné, mala mi len pomôcť s mojimi dlhými menštruáciami. Doktor mi urobil ultrazvuk a test na rakovinu. To bolo ešte pred odkazom, ktorý ma vystrašil. Keď som zatelefonovala môjmu doktorovi, celý svet sa mi obrátil naruby. Informoval ma, že našiel rakovinotvorné bunky, tak som sa v nasledujúci deň ocitla opäť v jeho ordinácii. Na moje zhrozenie som sa dozvedela, že mám zhubný nádor na vnútornej stene maternice. Možnosti liečby boli len dve. Hysterektómia (chirurgické odstránenie maternice) alebo hormonálna terapia – užívanie progesterónových liekov na boj proti rakovine.

Za svoj život som si prešla už toľkými bolestivými operáciami, že som sa napokon rozhodla pre hormonálnu liečbu. Najskôr som užívala progresterónové tabletky, potom som prešla na vnútromaternicové teliesko. O dva mesiace neskôr nasledovala kontrola, ktorá mala zistiť, či vôbec funguje. Keď som sa zobudila, povedali mi, že ho nemohli nájsť, preto je možné, že vypadlo. Dúfala som, že predtým aspoň trochu zaúčinkovalo. Také šťastie som ale nemala. Niekoľko dní na to ma doktor informoval, že potrebujem podstúpiť hysterektómiu, pretože rakovinové bunky a tkanivá spevneli. Počas týždňov pred operáciou som sa snažila presvedčiť samu seba, že nie som jedinou mladou ženou, ktorá musí podstúpiť takýto zákrok a nadobro si dať odstrániť maternicu. Neviem, prečo o tom mladšie ženy nehovoria, no mňa to motivovalo hovoriť o celom procese a zdieľať moju cestu. Nechcela som, aby ma po tom všetkom ľutovali. Noc pred operáciou som o tom prehovorila na sociálnych sieťach a pripravila sa na zákrok, ktorý mal skoncovať s rakovinou.

Ako náhle som sa po ňom prebudila, ustaraná tvár môjho lekára mi naznačila opak. Oznámil mi, že museli urobiť to, čo sa spočiatku nezdalo ako nevyhnutné – odstrániť mi aj vaječníky, ktoré mali zachovávať hormonálnu hladinu v tele a umožniť mi mať raz deti.

Počas jediného dňa som teda neprišla len o maternicu, vaječníky, ale najmä o šancu mať niekedy vlastné deti. Tú stratu som trpko pocítila. Aby toho nebolo málo, po zdrvujúcej informácii som opäť prijala telefonát od doktora. Znova išlo len o zlé správy. Bunky, ktoré boli vo vaječníkoch, sa ukázali ako rakovinové a nebolo isté, či ešte nejaké nezostali. Odporučil mi preto okamžitú šesťmesačnú chemoterapiu. Cítila som sa naozaj porazene, no zároveň som sa rozhodla bojovať a nedovoliť, aby rakovina obmedzila môj život, prácu a vzťahy.

Počiatočné kolo chemoterapie bolo najťažšie. Prvé dni som nemala energiu a necítila si prsty. Ako však liečba postupovala, moje telo sa prispôsobilo a symptómy sa dali zvládať. Dokonca som našla parochňu, vďaka ktorej som sa mohla opäť cítiť ako moje staré ja. Predsavzatie nedovoliť rakovine ovládnuť môj život som vzala vážne. Stále som bola zamestnaná v práci, podporovala udalosti pre trpiacich rakovinou, cestovala a robila to, po čom som vždy túžila.

Posledná liečba chemoterapiou padla na deň po mojich 35. narodeninách. Oslávila som ich s celým tímom špecialistov, ktorí mi pomáhali dostať sa z rúk zákernej choroby. Dnes, po infarkte, transplantácii srdca, amputácii a troch bojoch s rakovinou sú moje vyhliadky do budúcna konečne dobré. Boli to ťažké skúsenosti, no dávajú mi možnosť hovoriť o téme rakoviny, pomôcť ženám s podobnými diagnózami a dať im najavo, že v tom nie sú samy.

Fotky k článku: zdroj všetkých - Instagram/jessicamelore Popis k foto: Jessica 1 - Narodeniny a víťazstvo nad rakovinou oslávila spolu s personálom nemocnice. Jessica 2 - Jessica sa nevzdávala ani počas opakovaných chemoterapií. Jessica 3 – Kvôli zákernej chorobe sa musela vzdať vlasov. Jessica 4 – Mladá žena sa nikdy nevzdávala. Jessica 5 – Keď našla vhodnú parochňu, opäť sa cítila ako stará Jessica. Jessica 6 – Jessica neváha rozprávať o rakovine, pomáha tak ostatným ženám.

Po rokoch trápenia ma zastihla správa od doktora: Ani by mi nenapadlo, ako kruto sa so mnou osud opäť zahrá!

Výber pre vás

Po rokoch trápenia ma zastihla správa od doktora: Ani by mi nenapadlo, ako kruto sa so mnou osud opäť zahrá!

Súvisiace články

Myslela si, že to bude bežné vyšetrenie, ale... Stačila jediná veta a jej život sa zmenil na hotové peklo

Urobila všetko, aby nedostala rakovinu: Keď lekári zbadali jej výsledky, neverili vlastným očiam!

Výber pre vás