Jarku deň po jej štyridsiatych narodeninách hospitalizovali s neznesiteľnými bolesťami za hrudným košom. Lapala po dychu, oblieval ju studený pot a srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Bola presvedčená, že práve prekonáva infarkt. Podrobné lekárske vyšetrenie však okrem vysokého tlaku, ktorý ju roky trápil, neukázalo absolútne nič. Jarka lekárom neverila a stále dookola opakovala, že nepríjemná bolesť na hrudi ju sužuje neprestajne už niekoľko rokov. Nemôže sa ani zhlboka nadýchnuť bez toho, aby nepocítila pálivé bodanie. Zase nič. Neboli to prvé vyšetrenia, ktoré v poslednom období absolvovala. Práve naopak.

U lekárov bola ako doma. Vystriedala niekoľko kardiológov, no výsledok stále rovnaký. Skrz-naskrz prelustrovaná, s potvrdením o normálne fungujúcom srdci v ruke nakoniec poslúchla radu jedného osvietenejšieho, ktorý v nej nevidel hypochondra, a navštívila psychologičku. Tá pomocou rôznych psychoterapeutických postupov zistila o Jarke zaujímavé veci. Otec jej zomrel, keď mala iba desať rokov. K lekárovi nechodil, na nič sa nesťažoval, jedného dňa po príchode z práce zaparkoval auto pred domom a už nevystúpil. Infarkt.

Jarkina mama sa z toho nikdy nespamätala, často na neho spomínala a v jej dcére s pribúdajúcim vekom rástol bez toho, aby si to uvedomovala, chorobný strach, že skončí ako otec. Prečo by aj nie, keď rovnako ako on trpela nadváhou a navyše sa liečila na vysoký krvný tlak... Ťažkosti vyvrcholili na oslave jej štyridsiatky, kde sa zišlo celé príbuzenstvo a náhla smrť mladého otca rodiny spred tridsiatich rokov sa opäť pretriasala vo veľkom. Nakoniec ju vyliečili terapeutické sedenia, na ktorých pochopila podstatu svojho problému. V konečnom dôsledku mala vlastne celkom šťastie, že to celé dopadlo takto. Nie každý je totiž ochotný prijať fakt, že telo a duša sú navzájom spojené a všetko so všetkým súvisí...

Predstavte si hrniec, v ktorom varíte polievku. Keď nestíšite alebo nevypnete plyn, po chvíli vám polievka vykypí. Podobne funguje aj naše telo. Ak stále žijeme v strese, nedokážeme relaxovať a svoje problémy neriešime, iba zametáme pod koberček, aby nám neznečisťovali život, niekde to vykypieť musí a väčšinou si to odnesie najslabšie miesto nášho tela. Najčastejšie postihnutý býva žalúdok (až štyridsať percent bolestí žalúdka má svoj pôvod v neuróze), srdce, pľúca, koža, ale zasiahnutý môže byť prakticky každý orgán. Niektorí psychológovia a psychiatri ich nazývajú „plačúcimi orgánmi“, pretože „keď neplačú naše oči, plačú naše vnútorné orgány“.

Pacientov, ktorí roky trpia nevysvetliteľnými bolesťami či príznakmi nejakého ochorenia bez toho, aby sa zistila fyziologická príčina, má vo svojej evidencii každý praktický lekár. Záleží na jeho rozhľade, emočnej inteligencii a schopnosti vnímať veci v širších súvislostiach, či pacienta odpíše ako simulanta a precitliveného hypochondra, alebo pochopí, že jeho problémy sú skutočné, no klasickou medicínou sa vyliečiť nedajú. Často sú to však práve pacienti, ktorí striktne odmietajú návštevu psychológa, tobôž psychiatra. Vtedy záleží aj na spôsobe, akým je toto odporučenie podávané. V našej spoločnosti je to bohužiaľ stále citlivá téma, a tak by sa s ňou aj malo narábať.

O ľuďoch s podobnými problémami by mohla hodiny rozprávať psychologička Eva Heftyová: „V modernej medicíne sa snažíme človeka vnímať ako jednotný zložitý systém, kde sú jednotlivé zložky navzájom poprepájané. Takto funguje človek v zdraví i v chorobe. Inak povedané, v organizme neexistujú čisto telesné a čisto psychické pochody. Na základe tohto poznatku bola v medicínskej klasifikácii chorôb zavedená kategória somatoformných porúch. Ide o poruchu vnemov, psychických funkcií a správania, ktoré nie sú spôsobené telesnými poruchami.

Pacient sa často sťažuje na fyzické príznaky, pričom žiada opakované lekárske vyšetrenia napriek tomu, že dostáva negatívne nálezy a uistenia, že jeho ťažkosti nemajú telesný pôvod. Existujú viaceré typy takýchto porúch a jednou z nich je aj somatoformná bolestivá porucha. V popredí tejto choroby je trvalá, ťažká a obavy vzbudzujúca bolesť, ktorú nie je možné plne vysvetliť fyziologicky. Takto postihnutý pacient pociťuje rovnaké príznaky, ako keby naozaj trpel poruchou telesného orgánu alebo systému, či už kardiovaskulárneho, respiračného, alebo iného.

Vyskytuje sa často v spojení s emocionálnym konfliktom alebo psychosociálnymi problémami, respektíve s pocitom nedostatočnej pozornosti zo strany okolia. Objavuje sa ako spôsob špecifického spracovávania vnútorného napätia a konfliktov, ktoré sú dlhodobo neriešené a neventilované. Spomínam si na prípad päťdesiatpäťročného muža dlhodobo trpiaceho celodennými stálymi bolesťami hlavy, ktorý absolvoval všetky prístupné fyziologické vyšetrenia a nakoniec zakotvil u nás.

Psychodiagnostikou osobnosti sme zistili, že má veľmi silne vybudovanú sebakontrolu a tá zabraňuje skutočnému vnútornému prežívaniu vecí, ktoré nie sú úplne v súlade s jeho hlboko vštepenými morálnymi zásadami. Navonok sa to prejavovalo tak, že okolie ho vníma ako slušného, ohľaduplného človeka, vzorného pracovníka, manžela, otca, ktorý robí všetko tak, ako sa má. Subjektívne by však niekedy najradšej vybuchol, no neurobí to. Postupným rozborom osobnosti a uvedomovaním si súvislostí svojich osobnostných daností s urputnými bolesťami hlavy, na ktoré nezaberali žiadne lieky, našiel v rámci odkrývacej psychoterapie a súbežným nácvikom autogénneho tréningu spôsob, ako uvoľňovať nielen svoje telo, ale aj psychiku, a problémy postupne odzneli.

Podobných prípadov máme naozaj veľa. Pri všetkých typoch porúch s bolesťami, strachom a úzkosťami, kde je evidentne v pozadí intenzívne vnútorné napätie, je asi najdôležitejšie naučiť sa relaxovať, odpútavať sa od zaťažujúcich myšlienok a dosiahnuť zladenie psychiky a tela tak, aby sa ľudský systém dostal do optimálneho stavu.“

• Nuž, ak vám aj dvanásty lekár povedal to isté, asi je zbytočné hľadať trinásteho. Pripustiť si, že pretrvávajúce telesné problémy môžu byť spôsobené psychikou, je niekedy ťažké, ale nevyhnutné. Opäť opakujeme, návšteva psychológa či psychiatra nie je žiadna hanba. Nesvedčí o vašom zlyhaní, ale o túžbe významne zlepšiť kvalitu svojho života, čo je veľmi záslužná činnosť, ktorú ak by praktikoval každý, svet by bol krajšie miesto.

Určite to nevzdávajte po prvej návšteve, pretože ste sa na nej necítili práve komfortne. Takýto pocit býva skôr pravidlom ako výnimkou. Psychológ vás musí najprv dobre spoznať, až potom je schopný stanoviť príčinu vašich problémov a nastaviť adekvátnu liečbu.

• Veľmi pomáha aj zmena samotného životného štýlu. Teda prestať fajčiť, nadmerne popíjať, začať sa správne stravovať a športovať. Získate iný pohľad na svoje telo a problémy, ktoré ho sužujú, nebudú také vypuklé, ak budete žiť zdravo a logických dôvodov na chorobu bude menej.

• Dbajte na dôkladnú psychohygienu, ktorá vám pomôže vyvetrať hlavu. Zaberá čokoľvek, čo vás baví a pri čom sa na chvíľu dokážete odpútať od problémov.

• Vyrozprávajte sa. Nehrajte sa na hrdinku, ktorá má svoj život dokonale pod kontrolou, a nebojte sa o svojich ťažkostiach rozprávať so svojimi blízkymi.

Potláčate emócie? Ak neplačú oči, bude plakať telo!

Výber pre vás

Potláčate emócie? Ak neplačú oči, bude plakať telo!

Súvisiace články

Podlomené zdravie Dana Hůlku: Vraj ho niekto preklial!

Zákerná mykóza: Čo robiť, keď vám svrbenie ničí život

Výber pre vás