Kto z nás si v lete rád nepochutná na sezónnom ovocí a zelenine? Špenát, zemiaky či jahody nám rastú niekedy priamo za oknami a v záhradách.

Na trhu sa momentálne stretáva domáca ponuka sezónnej zeleniny a ovocia s tou z dovozu, ktorá k nám prúdi počas celého roka. Mnohí domáci pestovatelia však majú podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory problémy s plnením podmienok obchodných reťazcov.

„Preto využívajú alternatívne formy odbytu vrátane predaja z dvora, samozberu či predaja na trhoviskách. Veľké predajné siete totiž zvyčajne vyžadujú vyššie objemy dodávok počas celého roka, čomu sa nedokážu prispôsobiť všetci producenti zeleniny na Slovensku,“ vysvetľuje Stanislav Nemec, hovorca spomínanej komory.

Východiskom by vraj mohlo byť ich združovanie do odbytových organizácií. „Tie by mohli investovať do baliacej a triediacej techniky a pripravovať rôzne spotrebiteľské balenia podľa požiadaviek obchodu. Pre ten by boli zároveň vážnymi obchodnými partnermi. To by im malo umožniť dohodovať priaznivejšie podmienky, než aké dosiahnu producenti v rámci individuálnych rokovaní s obchodom,“ myslí si S. Nemec.

Prečo sú zdravé: Obsahujú veľa vody a takmer žiadne kalórie – to ich robí skvelou zeleninou na chudnutie. Draslík odvodňuje, znižuje krvný tlak, lykopén posilňuje srdce a krvný obeh.

Typicky slovenské: „Keď siahnete po odrode ako Jergus, Milica, Norika, Rebeka, Zámčan, Babuška, Dominika, Hruštička, Devín, Ivo či Žofka, je takmer isté, že pochádza zo Slovenska,“ vymenúva Monika Pavlatovská, plodinová špecialistka na zeleninu z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP).

Dovoz: z krajín EÚ, ako napríklad Holandsko, Belgicko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Chorvátsko, ale aj z tretích krajín ako Macedónsko a Turecko.

Odbor ovocinárstva a IP, ÚKSÚP Veľké Ripňany Ing. Samuel Michálek

Má Slovensko dostatok sezónneho ovocia?

Všeobecne môžeme povedať, že v produkcii ovocia nie sme sebestační. Dôvodom sú pomerne nízke výmery ovocných sadov, ktoré dlhodobo klesajú. Hlavným ovocným druhom sú jablone. Na Slovensku sa v priemere dopestuje 37- až 45-tisíc ton jabĺk. Zo zahraničia sa ich ročne dovezie 70- až 75-tisíc ton. Dovoz ovocia mierneho pásma vypestovaného v zahraničí stúpol od roku 1999 o 129 percent. Produkcia, naopak, o 54 percent klesla.

Priemerná cena jahôd sa tento rok pohybovala okolo 2,50 až 2,60 €/kg. Samozber priamo u pestovateľov vyšiel približne na 1,30 €/kg. Odhliadnuc od ceny, prečo je takýto samozber výhodnejší?

No minimálne už aj preto, že v sadoch z integrovanej produkcie sa ovocie pestuje zdravšie a pre konzumenta je bezpečné. Pri jeho kontrolách sa dajú zistiť všetky záznamy o pôvode.

Prečo je zdravý: Voľne pestovaný šalát obsahuje viac antioxidantov (ktoré sú dobré pre srdce a krvný obeh) ako šalát zo skleníka.

Typicky slovenské: „Druhy ako Liban, Julek, Pražan, Janík, Radomír, Carmen či Dekor pochádzajú zo slovenských polí,“ hovorí M. Pavlatovská.

Tip: nekupujte orosené hlávky pod fóliou – tvoria sa tam zárodky a baktérie. Dovoz: z krajín EÚ – napr. ČR, Poľsko, Taliansko a Španielsko.

Prečo sú zdravé: Vďaka komplexným uhľohydrátom a vlákninám vás udržia dlho sýte. Obsahujú bielkoviny, draslík, magnézium, vitamín C a B vitamíny.

Typicky slovenské: Od konca mája sú na trhu. Mladé hľuzy majú jemnú šupku. Nemusíte ich šúpať, stačí umyť a ošúchať drsnejšou stranou hubky na hrnce.

Dovoz: Skoršie nové zemiaky prichádzajú zväčša z Egypta, Cypru, Francúzska a Talianska.

Prečo sú zdravé: 70 % vitamínov sa nachádza v šupke, prípadne priamo pod ňou. Preto ich radšej nešúpte, ale zato poriadne umyte. Typicky slovenské: „V Listine registrovaných odrôd máme typicky slovenské odrody jabloní, ako Slovakia, Hrivna, alebo Zlatava. Ale mnohé z nich sa vôbec nepestujú. Do pestovania sa zaviedli nové odrody zo zahraničia, ktoré majú novú kvalitu a sú žiadané.

Napríklad odrody jabloní typu Golden Delicious, Fuji, Braeburn, Gala, Jonagold, Pinova a ich farebné klony s lepším červeným vyfarbením šupky,“ vysvetľuje S. Michálek.

Dovoz: Španielsko, Poľsko, Rakúsko, Nový Zéland, Čile.

Prečo je zdravá: V hľuzách je vzácny selén a antibiotické látky, ktoré chránia pred mnohými chorobami.

Typicky slovenské: K týmto odrodám patria určite Argenta, Delikatesa a Rena. V regáloch je však teraz veľa druhov, niektoré sú ešte uskladnené z minulého leta alebo boli importované. Jarná cibuľka bola priamo z polí. Odporúča sa konzumovať ju najlepšie surovú.

Dovoz: Macedónsko, Turecko, Španielsko, Nemecko.

Prečo sú zdravé: Takmer žiadne kalórie, mnoho vitamínu B – uhorky sú perfektná letná zelenina.

Typicky slovenské: Rastú celoročne v skleníku. V sezóne sa dajú kúpiť aj z voľných polí.

„Pri uhorke siatej sú našimi typickými odrodami Desana, Lavina či Vesna, po roku 2000 boli registrované napríklad i Evička, Katika či Veronika a Lenka,“ uvádza príklady M. Pavlatovská.

Dovoz: Macedónsko, Turecko, Chorvátsko, ale i Holandsko a Španielsko.

Prečo sú zdravé: „Sú bohaté na kyselinu listovú, draslík, karotén a mangán. Obsahujú veľa vitamínu C, vápnik, draslík, jód i železo,“ vymenúva Ing. Samuel Michálek z odboru ovocinárstva a IP z ÚKSÚP Veľké Ripňany.

Typicky slovenské: „Slovensko je závislé na introdukcii (zavádzaní) nových zahraničných odrôd, ktoré sa pestujú v oblasti Veselého, Čachtíc, Sedlísk či Piešťan. Sú to odrody Darselect, Elsanta, Honeoye, Korona, Salsa a iné. Jahody dopestované u nás majú výbornú kvalitu a vynikajúcu chuť,“ tvrdí odborník.

Dovoz: Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Španielsko.

Prečo sú zdravé: Táto zelenina priamo zo záhonu obsahuje horčičný olej, vďaka ktorému je mierne ostrá, ale pôsobí antibakteriálne a pomáha predchádzať problémom so žalúdkom.

Typicky slovenské: Kvôli krátkej dobe dozrievania (cca 4 týždne) dostanete čerstvý domáci tovar až do októbra. Z našich odrôd sú známe Katka, Maria, Milka, Mama a Fatra. Tip: Zošúverené kúsky dajte na chvíľu do studenej vody, budú opäť chrumkavé.

Dovoz: Čína, Srbsko, Holandsko, Taliansko, Španielsko, Grécko, Nemecko.

Prečo je zdravá: Mrkva už svojou sýtou oranžovou farbou dokazuje, čo v nej je: množstvo betakaroténu, ktorý telo premieňa na vitamín A. Už jedna stredne veľká mrkva pokryje potrebnú celodennú dávku.

Typicky slovenské: „Je to odroda Delícia, Nantes a po roku 2000 registrovaná Ola,“ vymenúva plodinová špecialistka. Mrkva sa skladuje celoročne, no čerstvá priamo z polí je najlepšia a má obsiahnuté všetky potrebné látky. Tip: Najlepšie je kupovať zväzok aj so zelenou časťou, ktorá sa dá posekať a použiť ako bylinky.

Dovoz: Skladový a tovar z dovozu sa predáva najmä bez zelenej časti. Okrem našej sezóny prichádza mrkva z Ukrajiny, Holandska a Talianska.

Majú domáce produkty (ovocie a zelenina) skutočne viac vitamínov ako tie z dovozu?

Dovezené produkty sa zväčša oberajú skôr ako úplne dozrejú. A nezrelé ovocie a zelenina majú nižší obsah vitamínov než zrelé plody. Navyše ich ďalšie straty môžu nastať počas prepravy a skladovania.

Jablká, marhule či paradajky z domácej produkcie majú v porovnaní s dovozom vyšší obsah vitamínov vďaka tomu, že majú možnosť prirodzene dozrieť a rýchlo sa ocitnú na pultoch. Ak máme možnosť, mali by sme uprednostniť plody vypestované doma.

Na druhej strane, v zimnom období, keď sú domáce druhy ovocia a zeleniny málo dostupné, predstavujú dovážané druhy významný zdroj vitamínov.

Prečo sú pre nás vitamíny také dôležité?

Umožňujú riadny chod látkovej premeny, zrážania krvi, tvorby kostí, obranyschopnosti a množstva ďalších funkcií. Keďže si organizmus nevie vitamíny vytvoriť – s výnimkou vitamínu D – musíme ich prijímať stravou. Vitamíny sa nám spájajú najmä s ovocím a so zeleninou, ktoré sú bohaté najmä na céčko.

Významným zdrojom ďalších vitamínov sú však aj iné potraviny: mlieko a mliečne výrobky, vajcia, ryby, strukoviny, zemiaky či orechy. Najlepšou cestou, ako dodať organizmu všetky vitamíny, je preto pestrá strava.

Nemali by sme zabúdať, že vitamíny A, D, E a K sa dokážu v tráviacej sústave účinne vstrebať, iba ak pokrm obsahuje tuk. Zeleninový šalát by sme preto vždy mali pokvapkať trochou rastlinného oleja, dobrou kombináciou je i pečivo natreté margarínom a preložené zeleninou.

Sú biopotraviny zdravšie ako obyčajné?

Prednosťou biopotravín je síce nižší obsah pesticídov, no podľa novej americkej štúdie sa obsah vitamínov v biopotravinách a bežne produkovaných potravinách líši minimálne. Priaznivé účinky na zdravie a zníženie rizika civilizačných chorôb sa dá dosiahnuť zvýšením príjmu ovocia a zeleniny, či už sú biopôvodu alebo konvenčne dopestované.

Produkcia biopotravín v rámci ekologického hospodárstva však má význam i pre životné prostredie. Navyše kúpou domácich produktov podporujeme našich producentov potravín. predsedníčka Združenia pre zdravie a výživu MUDr. Katarína Babinská

Slovenské ovocie a zelenina: Prečo sú lepšie ako z dovozu?

Vyberáme pre vás niečo PLUS

Chcete v júni krásnu a zdravú záhradu? TOTO pre ňu musíte urobiť!

Letné zápaly močových ciest: Ako sa im vyhnúť a kedy spozornieť

Izraelská armáda varuje obyvateľov Teheránu! Aha, čo sa má diať

Smutná posledná rozlúčka s expolitikom Jánom Ľuptákom: Prečo naňho Mečiar a Slota zabudli?!

10 najbezpečnejších krajín v prípade tretej svetovej vojny: Ak budete utekať, tak SEM!

Odložené daňové priznanie treba podať do konca júna: Inak hrozí vysokánska pokuta!

Z každého jedla ma nafukuje, aj čierneho čaju. Čo mám jesť?

Rastliny, ktoré by ALERGICI mali v tomto období obchádzať: Tieto vás PREKVAPIA!

Zdravá letná farba: Idete na pláž? Dajte si betakarotén!

Odhalí vás! Obľúbené ovocie prezrádza, akí naozaj ste

Iskrivé a dlho čerstvé: Ako očistiť ovocie od "chémie"

Výber pre vás