To už ani nebol potrat, keďže bábo bolo celkom vyvinuté, nazval by som to skôr smrťou nášho dieťatka, pre ktoré sme mali výbavičku, meno... Dá sa s niečím takým vôbec vyrovnať?

<strong>Radí psychológ Mgr. Boris Sopko</strong>

Ľudo, je mi ľúto, že ste prišli o dieťatko. V jednej chvíli je všetkého akosi priveľa – myšlienok, pocitov, reakcií, otázok, a akosi primálo odpovedí. Tiež neviem úplne presne, čo teraz napísať. Najlepšie by hádam bolo ostať s tým celým, čo je práve teraz prítomné – s bolesťou, hnevom, so zúrivosťou, strachom, s márnosťou. Otvoriť sa bolesti, zármutku, všetkým ťažkým emóciám. Otvorene a priamo čeliť tvrdej, krutej skutočnosti. Z niečoho mám pocit, že to je najrýchlejší a najzdravší, hoci najbolestnejší spôsob, ako tým prejsť a uchovať si pritom schopnosť žiť a ísť ďalej. Dieťatko bolo vaším prvým spoločným dieťaťom, aj keď umrelo, skôr ako stihlo žiť. Žiaľ, skôr ako ste sa z neho mohli naozaj tešiť, prišli ste oň. Na jednej strane odišlo a už sa nikdy nevráti, na druhej strane je veľmi dôležité, aby tu nejako zostalo. Hoci dieťatko umrelo a odišlo, na inej úrovni je súčasťou vašej rodiny a navždy to tak bude. Ak preň necháte miesto vo svojom srdci, vám obom to pomôže vyrovnať sa s bolestnou skutočnosťou, so stratou a získať opäť schopnosť pozerať sa vpred a tešiť sa na to, čo príde. Veľmi držím palce.

Prišli sme o nenarodené dieťa, ako sa s tým vyrovnať?

Výber pre vás

Prišli sme o nenarodené dieťa, ako sa s tým vyrovnať?

Súvisiace články

Neznášam svoju sestru: Kvôli nej som dokonca potratila!

Smutné tajomstvo vyzradené: Beyoncé v minulosti potratila!

Nedržte celibát! 5 mýtov o sexe počas tehotenstva

Výber pre vás