Keby v ten deň niekde našli hoci aj živého dinosaura, žiadna správa by nebola väčšia. Aj by sme si o tom mysleli svoje, keby sme vedeli, co si vlastne máme myslieť.

Reakcie na správu takéhoto kalibru – ikona ženskej krásy zbavená symbolov ženskosti – boli také, ako to už pri šokujúcich správach býva. Extrémne v oboch protipóloch. Jasot, potlesk a patetické prejavy uznania na jednej, podozrievanie, znevažovanie a hystéria na druhej strane. Razom sa vyrojili konšpirátori s desivými teóriami o farmaceutickej loby, aj pobúrení laici, z ktorých každý mal k tomu čo povedať. Sarkasticky kričali, že mužov s rizikom rakoviny semenníkov budeme kastrovať a tým, čo mali v rodine nádory na mozgu, treba spraviť lobotómiu alebo rovno amputovať hlavu.

Aby sme to nezhadzovali len na iných, aj my sme prihodili nejaké to polienko do vatričky. Zdalo sa nám, že Angelina, po troch vlastných odrodených deťoch, v 37 rokoch a s rapídnym úbytkom na váhe, skrátka nutne potrebovala zreparovať hrudník, aby si prinavrátila svoje najkrajšie roky. A aby neprišla o status pani dokonalej mixnutej matkou Terezou, zakryla to celé príbehom o strachu z dedičnej choroby. Skrátka, „fundovaných“ komentátorov a analytikov bez reálnych odborných znalostí a informácií boli plné krčmy a diskusné fóra. A tak sme sa upokojili, vychladli a začali pátrať po informáciách bez emócií, aby sme zistili, ako to vlastne je. Nielen s Angelinou, ale s dedičnou rakovinou prsníkov vôbec.

S trochou zdravého rozumu sa zbytočnej hystérii a unáhleným súdom dalo predísť prečítaním kompletného vyhlásenia Angeliny Jolie k celej nepríjemnej veci. Významné zahraničné denníky ho uverejnili v plnom znení. K nám sa dostalo väčšinou vo forme krátkych úryvkov v agentúrnych správach, zastretých oparom senzácie a stratených vo víre špekulácií, komentárov, blogov a sugestívnych facebookových statusov. Mama Angeliny, francúzska herečka Marcheline Bertrand, zomrela na rakovinu prsníka. Bojovala s ňou celých 10 rokov a ako 56-ročná prehrala.

„Vydržala dosť dlho, aby mohla objať svoje prvé vnúčatá. No moje ďalšie deti nebudú mať šancu spoznať ju a zažiť, aká milujúca a dobrá bola,“ píše Angelina Jolie. „Často sa s deťmi rozprávame o ‚maminej mame‘, snažím sa im vysvetliť, prečo tu nie je a aká choroba nám ju vzala. Neraz sa pýtali, či sa to isté nemôže stať i mne. Vždy im odpoviem, že sa nemusia báť. No pravda je, že mám ‚chybný‘, zmutovaný gén BRCA1, a riziko, že ochoriem, bolo veľmi vysoké. Lekári odhadli moje riziko rakoviny prsníka na 87 % a rakoviny vaječníkov na 50 %.“ To sú čísla, ktoré v prípade rakoviny prsníka znamenajú takmer istotu choroby. Angelina Jolie zrejme prišla do fázy, keď jej vlastné prsia už splnili svoju biologickú funkciu, prestali byť pre ňu symbolom ženstva a stali sa zdrojom strachu a hrozby.

„Keď som spoznala svoju reálnu situáciu, moje perspektívy a možnosti, rozhodla som sa konať. Chcela som minimalizovať riziká, ako to len bolo možné, a rozhodla som sa pre obojstrannú mastektómiu. 27. apríla som ukončila trojmesačnú sériu operácií, ktorú sa mi podarilo udržať v súkromí, a pokračovala som v práci. Dnes o tom píšem preto, lebo dúfam, že veľa iných žien dokáže vyťažiť z mojej skúsenosti. Rakovina je slovo, ktoré v ľuďoch vyvoláva strach a pocit bezmocnosti. Dnes sa však pomocou krvných testov dá zistiť, či patríte do najviac ohrozenej skupiny, potom sa môžete tomuto poznaniu postaviť a niečo zmeniť. Chcem povedať ženám, že rozhodnutie o operácii vôbec nebolo ľahké. No dnes som šťastná, že som ho urobila. Moje riziko ochorenia kleslo z 87 % pod 5 %... Už môžem svojim deťom pokojne povedať, že sa o mňa nemusia báť. A necítim sa o nič menej ženou.“

Obojstranná mastektómia ako prevencia rakoviny pri dedičnom zaťažení nie je novinka. Lekári ju vysokorizikovým pacientkam odporúčajú. Len málo z nich však takéto zásadné rozhodnutie urobí. Pre väčšinu z nás je predstava života bez pŕs neprijateľná, sú dôležitou súčasťou nášho tela a ženského sebavedomia. Plastická operácia a remodelácia je fi nančne náročná, a preto pre mnohé ženy nedostupná.

„Mastektómia je síce drastické a razantné, ale skutočne účinné riešenie,“ potvrdzuje primárka oddelenia lekárskej genetiky Národného onkologického ústavu Lucia Copáková. „Po operácii sa riziko rakoviny prsníka zníži približne z 80 pod 5 %, čo je obrovský rozdiel. Nulové riziko medicína zaručiť nemôže, ale dokáže ho znížiť na absolútne minimum. Alternatívou operácie je pravidelná prevencia, tá však pred chorobou neochráni.“ Preventívne kontroly len pomôžu odhaliť rakovinu v ranom štádiu, aj to nie vždy. Potom nastúpi dlhá a nepríjemná liečba – operácia, ožarovanie, chemoterapia... V prípade rakoviny prsníka sa môže choroba vrátiť, objaviť po čase na druhom prsníku, alebo na oboch naraz, a celý proces liečby sa opakuje.

Je to nesmierne náročné a ubíjajúce – nielen pre postihnutú ženu, ale aj pre jej okolie a rodinu. S takouto dedičnou záťažou žijú ženy v neustálom strachu a každé čakanie na ďalšie výsledky je traumatizujúce. Je to nielen ustavičná hrozba choroby, ale aj potenciálna hrozba predčasnej smrti. Strachu, že neuvidím dospievať svoje deti. Že nespoznám svoje vnúčatá. Že zomriem mladá. „Je dobré, že sa o tom hovorí a píše. Medializácia, najmä cez takú známu osobu, vždy vyvolá záujem a ohrozené ženy sa viac zaujímajú o možnosti, ktoré im medicína ponúka,“ vraví Lucia Copáková.

„Neočakávam však masový záujem o testovanie. Veľa žien zo strachu nechce počuť pozitívny výsledok. Správa, že s veľkou pravdepodobnosťou ochoriete na rakovinu, s každým zamáva. Preto ani netestujeme ľudí mladších ako 18 rokov. Na takúto informáciu musí byť človek dostatočne zrelý. A hlavne, on sám sa musí rozhodnúť, ako s ňou naloží a akú formu prevencie si zvolí. Psychicky je to veľmi náročné a väčšina pacientok volí pravidelné kontroly. K radikálnemu riešeniu dospejú až v zrelom veku, keď už majú deti a strach o život prevýši všetko ostatné. Niekedy však býva neskoro.“

Angelina Jolie znova kráča po červených kobercoch s pokojom v očiach a s dekoltom plným ako za čias Lary Croft. Iste, s jej fi nančným zabezpečením sa aj smrti čelí o čosi ľahšie. Tvrdenie, že za peniaze si zdravie nekúpite, už, bohužiaľ, celkom neplatí. A tak zatiaľ čo hlavne lekárska obec a známe osobnosti – zvlášť ženy, čo rakovinu prsníka prekonali – ocenili jej odvážne rozhodnutie a otvorenosť, iné „obyčajné“ ženy jej zazlievali, že namiesto propagácie farmaceutickej fi rmy a medicínskeho centra mala svoj obrovský mediálny vplyv využiť skôr na to, aby boli testovanie a liečba dostupné všetkým ohrozeným ženám.

Myslíme si, že v tomto ešte Angelina nepovedala posledné slovo. Hoci nie sme úplne presvedčené, že zodpovednosť za zdravotnú starostlivosť v krajine majú niesť na pleciach hollywoodske herečky. Angelina Jolie zobrala do vlastných rúk tú najväčšiu zodpovednosť, ktorú v živote má – byť čo najdlhšie zdravou mamou svojim šiestim deťom. Len pár týždňov po jej veľkom oznámení zomrela na rakovinu sestra jej mamy. Mala 61 rokov. Smutná, no jednoznačná odpoveď na otázku, či sa rozhodla správne.

Hovorí primárka Oddelenia lekárskej genetiky Národného onkologického ústavu Lucia Copáková:

Čo si myslíte o celej „kauze“ okolo pŕs Angeliny Jolie?

V prípadoch, keď je potvrdený zmutovaný gén BRCA, je odstránenie prsníkov a následná vrekonštrukčná operácia presne ten postup, akým by sa to malo robiť. Snažíme sa minimalizovať riziko vzniku nádoru práve odstránením najohrozenejších orgánov. Štandardne sa postupuje tak, že najprv by sa mali odstrániť vaječníky a vajíčkovody, ideálne do veku 35 rokov. Tým sa eliminuje karcinóm pohlavných orgánov a o polovicu klesne aj riziko rakoviny prsníka.

To je však tiež veľmi drastický zákrok, navyše v takom mladom veku.

Žiaľ, tam nastúpi aj predčasná menopauza so všetkými sprievodnými príznakmi, ktoré ani nemôžeme zmierňovať hormonálnou liečbou. Lenže tu vyberáme medzi menším a väčším zlom. A predčasná menopauza je určite menšie zlo ako nádor, ktorý zmetastázuje a my môžeme pacientku už len veľmi ťažko zachraňovať. Pretože napriek pravidelným kontrolám sa len veľmi malé percento nádorov podarí zachytiť v ranom štádiu. Najťažšie je to pre ženy, ktoré ešte nemajú deti. Ak nemôžu otehotnieť, je to veľký problém. Hormonálna liečba neplodnosti riziko ešte zvyšuje, je to teda veľmi ťažké rozhodnutie.

V prípade Angeliny Jolie sa o tejto operácii nehovorí.

Nie. A je to zvláštne. Zrejme sa tak po dohode s lekármi rozhodla preto, že prsia boli v jej prípade oveľa rizikovejšie. Aj psychologické hľadisko je určite dôležité. Prsia možno vďaka implantátom nahradiť, no odstránenie pohlavných orgánov spustí v ženskom tele nezvratné procesy.

Veľa jej kritikov tvrdí, že za celou kauzou je lobing farmaceutických fi riem, ktoré vyrábajú genetické testy. Čo si myslíte vy?

Tiež som to čítala, takéto špekulácie sa vždy objavia, lebo vždy sa nájdu spoločnosti, ktoré si z podobnej kauzy robia biznis. Strach z rakoviny podporený vplyvnou osobnosťou môže spustiť davovú psychózu, na základe ktorej sa dajú testovať aj ženy, ktoré ani nespĺňajú kritériá na testovanie. Navyše, v USA si ho pacientky hradia v plnej výške, ktorá predstavuje tisícky dolárov. Lenže testovanie génov BRCA funguje už veľmi dlho. Je niekoľko druhov testov od viacerých spoločností. To, že Angelina spomína jednu konkrétnu, možno na základe nejakej spoločnej obchodnej dohody, vnímam skôr ako jej šikovnosť a komerčné využitie vlastného mena. Určite si však nemyslím, že to bola jej hlavná motivácia.

Kto by sa mal dať testovať a aký je postup?

O takéto testy by mali požiadať ženy, ale i muži, u ktorých sa v rodine – po ženskej aj mužskej línii – vyskytla rakovina prsníka alebo pohlavných orgánov v mladom veku. Riziko by mal odhaliť na základe rodinnej anamnézy všeobecný lekár alebo gynekológ. No nie je to samozrejmé. Veľakrát si pacientky na test zavolám sama, keď na rozpise operácií vidím mladú ženu s karcinómom prsníka. Ukáže sa, že ochorením trpela jej mama, stará mama, teta alebo sestra a väčšinou sa u takej pacientky potvrdí zmutovaný gén. To znamená, že už dávno mala byť testovaná a sledovaná. Je to škoda, lebo testy sa robia na viacerých pracoviskách po celom Slovensku a poisťovne ich preplácajú, takže sú dostupné. Keď poznáme svoje riziká, vieme im čeliť. Medicína ich dnes dokáže minimalizovať, hoci za cenu radikálnych riešení.

Gény BRCA1 a BRCA2 máme všetci. Ich mutáciou, ktorá je dedičná a vpísaná v DNA, sa stáva riziko ochorenia rakoviny prsníkov, pohlavných orgánov, ale aj iných druhov rakoviny veľmi vysokým. Riziko vzniku karcinómu prsníka u pacientok, ktoré majú zmutované oba gény, sa pohybuje okolo 80 %, pričom každá piata s mutáciou génu BRCA1 ochorie už pred štyridsiatkou. Genetická mutácia tohto génu zvyšuje riziko rakoviny vaječníkov asi na 60 %. Niekoľkonásobne vyššie je i riziko karcinómu maternice, vajíčkovodov, ale aj iných orgánov. Testovanie génov BRCA je na Slovensku v prípade splnenia indikačných kritérií bezplatné, resp. ho plne hradí poisťovňa.

Prsia Angeliny Jolie: Ako to s jej operáciou naozaj bolo?

Výber pre vás

Prsia Angeliny Jolie: Ako to s jej operáciou naozaj bolo?

Súvisiace články

Aniston v slzách: Amputácia Angeliny Jolie ju rozplakala!

Brejchová o amputácii pŕs Angeliny: Radšej by som zomrela!

Boj so zákernou chorobou: Hviezdy sa vzopreli a zvíťazili!

Výber pre vás