Naši predkovia sa zdravšie stravovali a aj menej jedli. Naša generácia je odchovaná na polotovaroch, ktoré sú napustené mnohými éčkami a inými konzervantmi. Nehýbeme sa, veľa jeme, fajčíme a pijeme alkohol. Aj ja som mala svoje neresti v podobe cigariet a sladkostí, ale verila som, že sa ma žiadne vážnejšie choroby v mojom živote nedotknú. Bohužiaľ, stalo sa. Celý život som snívala, že budem mať veľkú rodinu, úžasného manžela a domček na okraji mesta.

Pochádzam z veľkej šesťčlennej rodiny, v ktorej je tradíciou mať veľa detí. No ja som na partnerov šťastie nemala. Vždy som natrafila na klamárov, hlupákov či chorobných žiarlivcov. Až raz, keď som spoznala Petra, pochopila som, aký má byť partnerský vzťah. Bol milý, galantný, charizmatický a nesmrdel grošom. Keďže som pochádzala z chudobnejších pomerov, celkom mi to vyhovovalo. Napriek tomu som nikdy nezaháľala a pracovala som všade, kde sa dalo, aby som si zabezpečila skromný, ale vyrovnaný život so všetkým, čo potrebujem.

Mala som ho nesmierne rada ako človeka. Bol pri mne vždy, keď som to potrebovala. Prežili sme spolu veľmi pekné obdobie, až do chvíle, kým som pri menštruácii nezačala trpieť obrovskými bolesťami. Nevedela som, čo si počať, až ma priviezol na pohotovosť. Tam mi oznámili, že mám nádor, ktorý sa musí čo najskôr vyoperovať. Keďže som mala problémy s krvou, pred zákrokom mi museli dať plazmu. Bola som v šoku.

Dvadsaťjedenročné dievča s nádorom v tele?

Aj doktori krútili hlavou. Biopsia potvrdila prítomnosť nebezpečne poškodených buniek, ktoré boli v začiatočnom štádiu rakoviny. Rozplakala som sa, ale nabrala som vďaka priateľovi silu leva a začala som bojovať o svoj život. Mala som šťastie v nešťastí. Trauma z prítomnosti choroby ma však sprevádza aj teraz. Mám pocit, že som občas hypochondrička, ale našťastie, aj vďaka chorobe som sa stala silnejším človekom. Nebolo to ľahké, počas liečby som sa cítila fyzicky i psychicky veľmi zle.

Pomáhala mi rodina, priateľ i samotní lekári. Nikdy dovtedy som sa necítila taká krehká a silná zároveň. Ľudia na tomto svete si málo vážia, čo majú. Dnes viem, že moja choroba bola akýmsi výkričníkom, aby som si vážila svojich blízkych ešte viac. Preto som vďačná za všetko, čo zažijem, či už dobré, alebo zlé. Vážim si každý jeden deň, východ slnka, raňajky s partnerom, výlet so psom či úsmev dieťaťa. Verím, že raz sa mi splní aj posledný sen a aj ja budem mať dieťa, po ktorom tak túžim a ktoré, žiaľ, zatiaľ ešte nemôžem mať.

Verím, že čoskoro sa mi podarí úplne sa doliečiť a nájsť vytúžené šťastie. Počas svojej choroby som pri sebe mala svojho partnera i rodinu s priateľmi, no v duši mi zostali hlboké stopy, ktoré sa nedajú zmazať. Vďaka chorobe som zmenila svoj rebríček hodnôt a na prvé miesto som postavila svojich blízkych. Dovtedy tam kraľovala škola, práca, sláva, kariérny rast a drahé módne doplnky. Môj priateľ vždy stál pri mne a aj teraz mi nastavuje v mnohých oblastiach zrkadlo. Choroba navždy zmenila môj život k lepšiemu. Uvedomila som si včas, čo je najdôležitejšie a dodnes si to pri preventívnych prehliadkach pripomínam. Je to zdravie. Najcennejšia ľudská hodnota, od ktorej sa odvíja všetko ostatné.

Taká vážna choroba ako rakovina určite urobí poriadny vietor, ak nie uragán, v našich hodnotách a zaužívanom spôsobe rozmýšľania. Chce to úplne sa prenastaviť, preladiť a začať myslieť inak. Chce to pozbierať všetky sily a naprogramovať sa na boj. Je úžasné, že Katke sa to podarilo a okrem všetkého zlého vidí na chorobe aj to pozitívne – naučila sa vážiť si každý jeden naplno prežitý deň. Lebo to vôbec nemusí byť samozrejmosť. Rovnako ako zdravie, ktoré sa nedá objednať z katalógu.

Rakovina ma nezlomila, so silou leva som bojovala o život

Výber pre vás

Rakovina ma nezlomila, so silou leva som bojovala o život

Súvisiace články

Primárka: Takmer prišla o nohu, teraz pomáha iným

Šokujúce! Jedno z dvojčiat je hluché, druhé má rakovinu

Utrápená Zuzana Bubílková: Takto ju zničila rakovina!

Výber pre vás