Meningitída, čiže zápal mozgových blán je celosvetovo rozšírené ochorenie, ktoré môže nečakane zabiť kohokoľvek a kedykoľvek. Najčastejšie ho spôsobujú baktérie ako meningokoky, pneumokoky a hemofily.

Nebezpeční bacilonosiči

Pôvodcovia meningitíd sú súčasťou ľudskej mikroflóry, najmä dýchacích ciest. U niektorých ľudí nebezpečné baktérie prežívajú aj niekoľko mesiacov bez príznakov a im samotným nespôsobujú žiadne ochorenia. Majú totiž imunitný systém, ktorý si s nimi poradí. Ony však môžu nakaziť citlivých jedincov, u ktorých ochorenie prepukne.

„Infekcia sa šíri vzduchom, priamym kontaktom i slinami. Percento nosičov stúpa v uzavretých priestoroch, školách, pri spoločenských a rodinných oslavách. A šírenie nákazy uľahčuje i cestovanie ľudí,“ vymenúva odborníčka na infektológiu a geografickú medicínu docentka Katarína Holečková.

Pri jednotlivých baktériách sa to mierne líši. „Najohrozenejšie bývajú najmä deti do štyroch-piatich rokov. Po tomto období sa imunitný systém stáva odolnejší. Ďalšou výraznou skupinou, ktorá je ohrozená najmä meningokokmi, sú dospievajúci,“ vysvetľuje detská lekárka Elena Prokopová. Meningitídu však môže dostať každý človek. Bakteriálni pôvodcovia zápalu mozgových blán potrebujú najmä človeka s oslabeným imunitným systémom, vyčerpaného, po väčšej námahe alebo po prekonaní inej choroby.

„U detí je typický akútny stav s vysokou horúčkou, často až do 40 °C, ktorá má rýchly nástup a neklesá ani po podaní liekov proti teplote. Sprevádza ju triaška, ktorá vzniká náhle a trvá dlho, aj 10-20 minút, a nevie prestať,“ vymenúva prediatrička a upozorňuje aj na kožné prejavy, tzv. petechie. „Treba si pritom všímať hlavne nohy. Ak medzi prstami či pri členkoch uvidíte fialové bodky, je to akútny stav a treba ísť okamžite do nemocnice,“ radí E. Prokopová a na rozpoznanie kožných prejavov odporúča skúšku sklom.

„Mamičky môžu použiť sklenený pohár a zatlačiť na petechie. Ak nezmiznú, ide o meningitídu.“ Pomôcť môže aj test v ľahu. Položte dieťa na chrbát a pokúste sa mu pritlačiť hlavu na hrudník. Ak to nevie a pokrčí pritom nohy alebo nevie v ľahu zdvihnúť vystretú nohu, ale ju zohne v kolene, ide o príznaky meningitídy.

„Čas hrá obrovskú úlohu. Od vyslovenia podozrenia na hnisavú meningitídu by sme mali do pol hodiny začať liečbu antibiotikami,“ vysvetľuje infektologička MUDr. Holečková. V prípade bakteriálnych meningitíd je liečba jednoznačne antibiotická a uskutočňuje sa na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Je nevyhnutné bojovať s komplikáciami a život ohrozujúcimi stavmi ako napríklad otrava krvi, zástava srdca či bezvedomie.

Prevencia je postavená najmä na očkovaní. V plošnom očkovaní u nás je očkovanie proti HiB (Haemophilus influenzae B) a pneumokokom. „Od zavedenia očkovania proti týmto pôvodcom sa počet ochorení na Slovensku znížil,“ hovorí infektologička. Proti meningokokom existuje ajviacero vakcín. „Proti vírusovým meningitídam je možná ochrana proti kliešťovej meningoencefalitíde, pre ostatné vakcíny neexistujú,“ dodáva odborníčka.

Na začiatku sú mnohé príznaky zhodné s inými ochoreniami, napríklad bolesti svalov a kĺbov.

● neznesiteľné, stále rastúce bolesti hlavy

● náhla vysoká teplota, ktorá nereaguje na lieky

● poruchy vnímania a apatia – pacient môže upadnúť do bezvedomia

Zápal mozgových blán najčastejšie spôsobujú baktérie, ale jestvujú aj meningitídy vyvolané vírusmi, výnimočne hubami a parazitmi. Pôvodcovia bakteriálnych meningitíd sú meningokoky, pneumokoky, hemofily, menej častejšie ho spôsobuje aj E.coli a Mycobacteria tuberculosis.

Pneumokok (Streptococcus pneumoniae) – je baktéria bežne prítomná v našich dýchacích cestách. Za normálnych okolností pneumokoky osídľujú horné dýchacie cesty, možno ich teda nájsť na sliznici nosohltana. Ak sa pneumokokové baktérie dostanú do imunitne oslabeného tela, začnú sa množiť a môžu prejsť na sliznicu prínosových dutín alebo stredného ucha a spôsobiť ich zápal.

Hemofilus (Haemophilus influenzae ) - je baktéria, ktorá je tiež v horných dýchacích cestách. Patrí do veľkej skupiny baktérií, z ktorých typ B je najnebezpečnejší, pretože sa za vhodných podmienok veľmi rýchlo množí a vyvoláva závažné ochorenia.

Meningokok (Neisseria meningitidis) – je baktéria tvaru kávového zrnka. Je citlivá na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky aj vysychanie. Na vzduchu rýchlo hynie, no nízke teploty znáša dobre. Šíri sa najmä vzduchom (kvapôčková infekcia).

Zápal mozgových blán a mozgu môžu spôsobiť aj vírusy, napríklad chrípkový alebo herpetické. Je to však menej častý pôvodca a takéto meningitídy vznikajú až v ďalších štádiách pôvodnej choroby ako závažné komplikácie.

Zápal mozgových blán má rýchly nástup a je veľmi agresívny. Smrť človeka môže spôsobiť prakticky do 24 až 48 hodín. Ak teda máte podozrenie na toto ochorenie, nečakajte v čakárni, ale na to okamžite upozornite lekára.

Medzinárodné združenie organizácií bojujúcich proti meningitíde CoMO si 24. apríla 2013 už po šiesty raz pripomenulo Svetový deň boja proti meningitíde. Slovensko tak urobilo tento rok prvý raz.

Rýchla a nebezpečná: Meningitída útočí nečakane, bráňte sa!

Výber pre vás

Rýchla a nebezpečná: Meningitída útočí nečakane, bráňte sa!

Súvisiace články

Rakovina ma nezlomila, so silou leva som bojovala o život

Kliešte útočia: Aké choroby prenášajú a ako sa chrániť?

Veľký problém s malou potrebou: Trápi vás močový mechúr?

Výber pre vás