Stretla som sa s bezohľadnosťou, ktorá ma šokovala. Nemohla som uveriť, že niekto odmietne zachrániť život, lebo si to podla nich nezaslúži.

Minulé leto som mala zlú skúsenosť, ktorá ukázala charakter niektorých ľudí. Bolo tesne pred obedom, slnko pražilo a vonku bolo takmer 38 stupňov. Čakalo ma pár vyšetrení u lekára, ktoré som nevyhnutne potrebovala absolvovať. Sadla som preto do auta, s úľavou zapla klimatizáciu a cestovala k nemocnici. Ako som vystúpila, zamkla auto a vykročila, môj pohlaď upútala jedna pani. Bola v staršom veku, pekne oblečená, nič zvláštne na nej nebolo, keby nebola veľmi bledá v tvári.

Mala neistý krok a ako keby ju ťahalo do jednej strany. V jednej chvíli sa doslova zvalila na zem a zostala nehybne ležať. Hneď som sa pustila tým smerom. Bola odo mňa ďaleko, ale našťastie stáli pri nej traja ľudia a tí sa nad nou skláňali. Aj napriek tomu som pridala do kroku a pokračovala smerom k nej.

Na moje veľké prekvapenie sa predo mnou odohrala scénka ako zo zlého filmu. Všetci traja ľudia, ktorí stáli pri nej, rad radom jej vyhrnuli rukávy a namiesto toho, aby jej pomáhali, začali jej prezerať ruky až po lakte. ,,Čo to robia?“ zostala som prekvapená. To som, našťastie, už bola pri nej a skúšala som, či dýcha. Pohľad som uprela na ľudí s otázkou v očiach, čo to vlastne robili? Každý z nich iba ľahostajne stál a jeden z nich mi povedal: ,,Má dopichané ruky, určite droguje alebo na niečom ide.“ Moja jediná odpoveď bola: ,,No a? Aj tak jej pomôžme!“

Tá pani bola stále v bezvedomí, krvácala z nosa a mala pooškieranú tvár, pretože spadla tak nešťastne, že sa buchla o hranu obrubníka. Tí traja ľudia len pokrčili plecami a pobrali sa preč. Po nejakej krátkej chvíli sa mi podarilo prebrať paniu k vedomiu, iba sa na mňa dezorientovane pozerala. Pomohla som jej vstať a po mojom naliehaní, že ju musí prezrieť lekár, privolila a začala mi ďakovať. Počas cesty do nemocničnej budovy som sa dozvedela o nej viac. Nebola to žiadna drogovo závislá žena! Bola onkologický pacient! Práve preto mala ruky celé doráňané od ihiel. Každý týždeň chodila na injekčnú chemoterapiu. Niekedy ju znášala horšie, ako napríklad dnes, keď jej prišlo zle. Bolo jej nevoľno od žalúdka a v tom teple to asi nezvládla.

Čo všetko mi z tohto celého vyplýva? Je smutné, ako sa niektorí ľudia správajú. Ako dokážu na prvý pohlaď vyvodiť také hrozné závery, že nepodajú pomocnú ruku, aj keď vidia, že je to nevyhnutné. Nie každý, kto má na rukách modriny po vpichoch ihly, musí byt automaticky narkoman. Ani si neuvedomili, že niektorí ľudia bojujú o život každý deň, pretože majú takú silnú túžbu prežiť, že vydržia celé dni, ba týždne v ukrutných bolestiach, a iní by boli schopní túto snahu zničiť v krátkej chvíli svojimi predsudkami. Pritom stačilo tak málo. Od toho dna si viac všímam ľudí a bez váhania poskytnem pomoc každému. Či už vyzerá ako narkoman, alebo onkologický pacient.

Keď vidíme niekoho bojovať o život alebo sa nezaobíde bez našej pomoci, určite by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách. Minimálne zavolať prvú pomoc alebo niekoho, kto pomôcť vie a chce. Karin, vaša duchaprítomnosť je obdivuhodná a tešíme sa, že patríte medzi ľudí, ktorí sa neriadia predsudkami. Práve vďaka takým ako vy mnohých zachránili.

Skutočný príbeh čitateľky: Žena sa pred ňou zvalila na zem: Z toho, čo nasledovalo, sa dodnes nespamätala!

Výber pre vás

Skutočný príbeh čitateľky: Žena sa pred ňou zvalila na zem: Z toho, čo nasledovalo, sa dodnes nespamätala!

Súvisiace články

Tomu neuveríte! Ovocie namiesto liekov? Zastaví rakovinu a zníži tlak!

Toto nikomu neprajem! Začala som si s úžasným mužom, ale potom prišlo peklo

Toto by ste mali vedieť! Neuveriteľné, čo robia s vaším telom nezrelé banány a voda

Šokujúci príbeh: Toto som nečakala! Kaderníčka mi pomohla odhaliť smrteľnú diagnózu

Výber pre vás