Baranec je tretí najvyšší kopec Západných Tatier (2 184 m n. m.) a doteraz som mala šťastie motať sa len popod ním. Toto leto však konečne nastal čas, kedy som mala to potešenie spočinúť aspoň na okamih na jeho vrchole. A keďže mi tam bolo naozaj dobre, odporúčam tento výlet aj vám, milé horomilky.

Vydáme sa na Baranec žltou značkou z ústia Žiarskej doliny. Avšak nevojdeme priamo do nej, cestu nahor si zvolíme cez Holý vrch. Úvod trasy vedie lesom, pomerne strmými serpentínami. Keď už máme poriadne spotené čelá a vydávame zvuk pripomínajúci parný vlak, nohy sa nám začínajú triasť a výstup nahor sa nám zdá nekonečný, odrazu sa medzi kosodrevinou objaví smerovník s nápisom Holý vrch. A čistinka s pekným výhľadom do doliny. Kedysi tu bol aj prístrešok, dnes nám musia postačiť nekryté lavičky a naše zásoby. Malé občerstvenie na tomto mieste nám totiž padne ako balzam pre telo.

Pokračujeme ďalej pomedzi kosodrevinu v troch terénnych vlnách. Okolité výhľady stoja naozaj za všetku námahu. Po ľavej ruke sa týči ďalší impozantný krásavec – Baníkov, smerom vzad vidíme v plnej kráse hlavnú dominantu Liptovskej kotliny – priehradu Liptovská Mara, ktorá podľa počasia odráža farby oblohy nad ňou.

Vpravo vidíme hrebeň vedúci k Barancu z Jakubovian spolu s hlbokou Trnoveckou dolinou. Na vrchole tretieho terénneho stupňa sa končí pásmo kosodreviny a začína pásmo alpských lúk. A tu sa určite chvíľu zdržíme, pretože krása rozkvitnutých lúk nám nedovolí ísť ďalej – toľko tvarov, farieb, vôní je potrebné do seba nasať.

Posledných približne 40 minút výstupu je pomerne náročných. Nie tak technicky, ako svojou strmosťou. A sme na vrchole. Určite sa tu stretneme s pomerne početnými skupinami ďalších horalov idúcich na vrchol z opačnej strany. Miesta je tu však pre všetkých dosť. Po krátkej prestávke zostupujeme naozaj strmým úbočím niekoľko desiatok metrov, aby sme si opäť mohli vystúpať o trochu menší počet metrov na vrchol Smreka (2 093 m n. m.).

Výhľady cestou sú naozaj majestátne. Roháčsky hrebeň Západných Tatier pred nami leží ako na dlani. A ak máme šťastie aj na svetlo, fotografie z tejto trasy nám budú dodávať energiu počas celej dlhej zimy, kedykoľvek sa na ne pozrieme. Zo Smreka už pomerne pohodlne zostúpime do Žiarskeho sedla a pri myšlienke na dobre chladené a orosené pivo sa tešíme na návštevu Žiarskej chaty, ku ktorej nám to bude trvať približne hodinu.

Záver trasy vedie pohodlnou asfaltovou cestou do ústia Žiarskej doliny, presne na miesto, odkiaľ sme pred zhruba 6-7 hodinami túru začínali. Môžeme si ju urýchliť požičaním si kolobežky a rýchlou jazdou nadol. Milé horalky, nejde o jednu z ľahších túr, ale po jej prekonaní vám z hlávok vyšumia všetky starosti moderného sveta a vy sa budete cítiť ako znovuzrodené. Na to dám svoj krk.

Náš tip: Medvedia štôlňa

Ak vám vyjde čas, choďte si pozrieť jediné sprístupnené staré banské dielo na Liptove – Medvediu štôlňu. Prejdete si miesta, ktoré človek tvrdou prácou vytvoril za desiatky rokov s vidinou získania zlata, všetko v neopakovateľnej atmosfére horiaceho olejového kahanca. Čelovú lampu dostane každý návštevník pred vstupom, špeciálny odev ani obuv nepotrebujete. Otvorené majú od 10.00 do 16.00 hodiny do konca októbra denne, od novembra do konca marca cez víkendy a sviatky.

Nádherné a voňavé alpské lúky pod vrcholom.

Smerovník na vrchole Holého vrchu.

Žiarska chata a záver Žiarskej doliny.

Rozkvitnuté kvety priamo na vrchole, v pozadí vrchy Smrek, Ostrý Roháč, Plačlivé, Tri Kopy a Hrubá Kopa.

Trojitá dávka prírody: Tu načerpáte novú životnú energiu

Výber pre vás

Trojitá dávka prírody: Tu načerpáte novú životnú energiu

Súvisiace články

Filmový víkend v Piešťanoch: Červený koberec tam nehľadajte!

Sedem divov srdca Korutánska: Malebná krajina vás očarí

Bývanie ako z rozprávky! Po takomto zámku túži každá princezná

Výber pre vás