Chýbajúca radosť zo života či nespokojnosť v práci sa postupne prenášajú aj do domáceho prostredia. Človek je konfliktný, stáva sa neznesiteľným. K práci pribudne ďalší stresový faktor, a tým je domov. Tlak na postihnutého sa zvyšuje a ten sa časom stáva ľahostajným nielen k práci, ale aj k sebe samému. „Náchylnejší vyhorieť sú muži, pretože nevedia ventilovať emócie, našťastie mnohým pomáha šport,“ hovorí PhDr. Pavla Nôtová, psychologička NsP Medissimo. Riziko je, ak človek sám nezistí, že postupne vyhasína. Varovným signálom by mali byť strata záujmu o prácu, vyčerpanosť a depresívna nálada.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je depresia pohromou 21. storočia. Môže byť vedľajším príznakom syndrómu vyhorenia. Kým depresiu treba liečiť farmakoterapeuticky, pri syndróme vyhorenia sa osvedčila psychoterapia. Pomôžu vám:

Psychológ alebo psychoterapeut

Stretnutie si musíte dohodnúť vopred, informujte sa o poplatkoch, pretože mnoho psychológov nemá s poisťovňami zmluvy a platíte u nich v hotovosti. Jedna hodina sedenia so psychológom stojí približne od 15 do 50 eur. Vo väčších mestách nájdete aj bezplatnú psychologickú pomoc.

Je špecializovaný lekár a až na niektoré výnimky u nich neplatíte. Psychiatrickú ambulanciu nájdete v každej nemocnici. Je dobre, ak sa vopred telefonicky objednáte a dohodnete si termín stretnutia. K psychiatrovi nepotrebujete odporučenie od praktického lekára. Ak je váš stav vážny, lekár je povinný venovať sa vám aj bez objednania. Netrápte sa predsudkami, ide o vaše zdravie.

Je to lekár prvého kontaktu a tak vám pomôže a poradí s ľahšími stavmi, inak vás odporučí k psychiatrovi alebo psychoterapeutovi. Môže vám tiež odporučiť neurologické alebo endokrinologické vyšetrenie, ak by to pokladal za vhodné. Psychické poruchy sú niekedy „vedľajším produktom“ telesných ochorení. Preto možno podstúpite rôzne odborné vyšetrenia.

Môžete si prečítať množstvo článkov či rôznych diskusií. Dozviete sa veľa o ochorení, ale pomôcť vám môže len psychológ alebo psychiater pri osobnom stretnutí. V internetových diskusiach zistíte, že s týmto ochorením nie ste sami, trpí ním viac ľudí a neboja sa o tom rozprávať. Skutočnú odbornú pomoc nechajte na psychológa.

Pomoc zo strany zamestnávateľa

„Svojich podriadených by si mali všímať aj šéfovia, a to nielen z pracovnej stránky,“ hovorí doktorka Nôtová. „Ak šéfovia nezachytia varovné signály, môže poklesnúť výkonnosť. Ľudia môžu v práci odviesť veľmi dobré výkony, ak poznajú, aké sú ciele, majú možnosť spolurozhodovať o nich a liekom proti vyhoreniu je ocenenie za každú vec, ktorú urobia dobre.“

Ako sa chrániť pred vyhorením?

• dodržiavajte vyvážený životný štýl - nepodceňujte zásady psychohygieny, spánok, aktívny pohyb, odpočinok • pestujte si širšiu sociálnu podporu, majte zázemie • pestujte si dobré vzťahy na pracovisku • dôsledne si plánujte relaxačné aktivity • udržiavajte si určitý odstup od klientov • vyhýbajte sa rutine, obmieňajte pracovné postupy • zlepšujte svoje komunikačné schopnosti • buďte asertívni, naučte sa riešiť a zvládať konflikty • primerane ventilujte emócie • pestujte si koníčka, robte niečo len pre potešenie • neustále sa vzdelávajte

Ochranou je aj smiech a humor

Osobná angažovanosť a zanietenosť v prospech práce je živnou pôdou pre vznik syndrómu vyhorenia. Viete, ako sa chrániť? Podľa psychologičky Nôtovej je dôležitá prevencia a jej podstatnou súčasťou je dovolenka. „Ak idete na dovolenku s prácou, tak si organizmus vôbec neoddýchne. Prácu počas tohto obdobia treba hodiť za hlavu. Dôležité je mať priateľov z inej brandže, koníčky, ktoré nesúvisia s prácou a pomerne jednoduchým, ale účinným spôsobom je smiech, ak sa ešte človek vôbec dokáže na niečom zasmiať. Ak už človek vyhorel, je nutná úplná zmena práce, dokonca aj odboru.“

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Vyhoreli ste? Ako sa dostať znovu do formy

Výber pre vás