Ako často, okrem toho, že rátate aj neviditeľné vrásky, sa pri pohľade do zrkadla sama so sebou zhovárate? Je to naozaj čudný pocit, keď na seba uprene hľadíte a pritom si dohovárate alebo sa chválite. Ten pocit je však aj veľmi motivujúci.

Strhaná tvár, čierno pod očami, vyrážka na čele, mastné vlasy, ale aj šmuhy na zrkadle, ktoré budete mať počas rozhovoru so sebou tendenciu čistiť. Mali by ste sa sústrediť len na seba. Ak vám to pomôže, diskutujte pri tlmenom svetle, upravená, namaľovaná, pred dokonale vyleštenou „obrazovkou“. Niektoré z nás to však chcú mať takpovediac na prírodno. Niečo v zmysle: „Ak nechceš takto vyzerať, tak konečne dodržiavaj pitný režim, lebo najviac trpí tvoja pleť.“

Uznávame, že desať minút pravdy pred zrkadlom nemá také psychohygienické účinky, ako keď sa vyrozprávate kamarátke pri víne, sestre, partnerovi, psychológovi, koučovi alebo aj farárovi, čo tiež schvaľujeme. Pôsobí však zázračne „sebakontrolne“. Nikto vás nechlácholí, nezľahčuje daný problém ani nezmetie zo stola vaše úspechy uštipačnou poznámkou. Ste to len vy sama, kto vyhodnocuje, chváli, kritizuje, dáva riešenia. Veľa sa toho o sebe naučíte.

Veríme, že sa táto metóda niekomu môže zdať narcistická. Ale pozrime sa na to z druhej strany. Neustále sme v zornom uhle, niekto sa na nás pozerá, sme objektom záujmu alebo sme aj iným ľahostajné (aj prehliadanie je istým spôsobom nazeranie na našu osobu). Tak prečo by sme sa na seba nemali pozerať aj my, pochváliť sa aj pokarhať? Je prirodzené so sebou komunikovať, nie je to nijaký prehrešok.

Český teológ, psychológ a spisovateľ Max Kašparů hovorí (v knihe o Bludných kruhoch a bludných kameňoch), že jeho klienti na otázku „S kým ako prvým ráno po prebudení nadviažete vzťah?“ odpovedajú v zmysle buď „Predsa s partnerom, ktorý leží vedľa mňa“, alebo „Predsa s Bohom“. On však tvrdí, že ako prvých si uvedomujeme samých seba, to, že sme sa v zdraví opäť zobudili, nič nás nebolí (alebo aj naopak).

Až potom riešime okolospiacich alebo sa odovzdávame do Božích rúk. Prvý vzťah, ktorý máme a hrá dôležitú úlohu v našich životoch, je zdravý vzťah nás samých k nám samým. Na to sa vraj často zabúda alebo sa to považuje za niečo nejestvujúce, podružné, sebecké, čo je veľká chyba.

Ak sa predsa len na zrkadlovú besedu necítite, rozprávajte sa so svojím diárom. Každý večer doň v skratke vpíšte, čo všetko ste robili. Stačí heslovite v bodoch tak, aby ste pri bilancovaní týždňa, keď sa k poznámkam vrátite, dokázali dešifrovať, o čo išlo.

Dale Carnegie, odborník na osobný rozvoj, uvádza vo svojich prácach príklad obľúbeného amerického štátnika a diplomata Bena Franklina. Ten si robil každý deň analýzu, z ktorej nakoniec vyčítal, že to, čo mu najviac bráni dosiahnuť pocit pohody a dobre vykonanej práce, je plytvanie časom, zbytočné rozčuľovanie sa nad malichernosťami, hádavosť, výbušnosť a tým aj tendencia vyvolávať konflikty. To už sme vo vysokej politike.

Nám postačí, ak pochopíme, prečo ráno nestíhame, ako sa môžeme vyhnúť zápcham na cestách, že vždy, keď si dáme čokoládu, máme migrénu, že keď sme nervózne, nemáme dvíhať mame telefón, lebo sme na ňu bez príčiny nevrlé, že keď si zacvičíme, cítime sa povznesene, že keď sa prekonáme pri upratovaní, hoci odpadávame od únavy, spí sa nám potom lepšie... vhodné si doplňte.

Ak sme uzrozumené samy so sebou, sú naše vzťahy s okolím jednoduchšie, prirodzenejšie, lepšie. Spomínaný Max Kašparů prirovnáva naše ja k najlepšej karte nášho života. Falošný hráč na konci hry vyťahuje eso z rukáva. Pre nás by vraj esom mal byť vzťah k sebe a takúto kartu treba poctivo vyložiť na stôl vždy ako prvú.

Zistite, kto naozaj ste: Stačí 10 minút denne pred zrkadlom!

Výber pre vás

Zistite, kto naozaj ste: Stačí 10 minút denne pred zrkadlom!

Súvisiace články

Návšteva psychológa: Je to hanba, či normálna vec?

3 podmienky životného šťastia: Bez boja to nepôjde!

Odmalička trpím návalmi úzkosti: Ako sa dá tento stav zvládnuť?

Výber pre vás