Na veci sa snažím pozerať vždy z tej lepšej strany, čo sa odráža aj v mojich článkoch. Preto príbehy plné ľudskosti, inšpiratívne ženy a veci medzi nebom a zemou, sú moja parketa. Vyspovedala som množstvo žien a mužov v Rozhovoroch nielen pre ženy naživo na našom Instagrame @novycasprezeny, ktoré si stále môžete pozrieť. Napísala som jednu knihu Vyvolený a Eva a pracujem na ďalšej. Rada posúvam veci dopredu, preto všetko nové vítam s otvorenou náručou.

Ivana Adamcová

Ak si myslíte, že poruchami príjmu potravy trpia len mladé dievčatá, nie je to tak. Týka sa to aj dospelých žien a dokonca mužov. Najdesivejšie na tom je, že hranica klesá už k siedmim rokom, keď sa môžu objavovať prvé príznaky – ako to bolo u samotnej Valentíny. V ôsmich rokoch si zaťahovala opasok tak silno, až mala modriny. „Poškodzovala som sa, týrala bolesťou, ale vo svojich očiach som si to zaslúžila, lebo som mala škaredé veľké brucho.“

Na začatie takého konania má vplyv veľa faktorov. Napríklad, že mama drží diéty. Ak je rodič nespokojný so svojím telom a prejavuje oň prehnaný záujem, dieťa to vníma a kopíruje. „Pocit, že nie som pekná, umocnila napríklad aj reakcia jedného chlapca, ktorý sa so mnou nechcel rozprávať, lebo som nebola dosť krásna,“ vysvetľuje Valentína. Problematické môže byť aj určité naplnenie predstavy, ako byť pekná. „Od najbližších som počúvala, že som krásna, ale formulovali to podmienene, že mohla by som byť pekná, keby som sa takto obliekla, učesala, maľovala... Alebo že budem pekná, keď vyrastiem. Nemysleli to zle, no mňa to bolelo a spúšťalo vo mne silný pocit nedostatočnosti.“

Nielen okolie dokáže spúšťať túto chorobu, rovnako silný je tlak spoločnosti, sociálnych sietí či dôraz, ktorý sa kladie na zdravú výživu a diéty. Málokedy si uvedomujeme, že ak majú deti pocit menejcennosti, tak tieto faktory to len zhoršia. Porucha stravovania je zákerná v tom, že sa vyvíja nenápadne a postupne. Aj Valentína začala chudnúť až v 15 rokoch.

„Najprv som iba delila potraviny na dobré a zlé. Napríklad som prestala jesť maslo. Alebo keď som zjedla niečo nezdravé, mala som výčitky a začala som cvičiť, aby som to dostala preč z tela. Časom som si k tomu vytvorila vzťah. Mala som pocit, že keď budem cvičiť alebo budem štíhla, konečne budem niečo znamenať,“ vysvetľuje Valentína, ktorej už v 15 rokoch vyšla kniha a v tom období začala aj s výkonnostnou atletikou. Napriek úspechom mala priveľa pochybností a za to, že sa jej darilo, sa zvykla aj trestať.

Pri tejto chorobe žiadne ocenenia nestačia. Napriek akémukoľvek úspechu, ktorý sa jej podaril, sa začala zhadzovať. Nikdy sa necítila dosť dobrá. Mladá žena tvrdí, že keby nemala okolo seba milujúcich rodičov a ďalších ľudí, bolo by to ešte horšie. „Schudla som natoľko, že som ohrozovala svoj život. Psychologička sa ma na to snažila upozorniť, ale nevnímala som to – chcela som chudnúť ďalej napriek riziku smrti. V mojej hlave som nebola hodná života. No uvedomovala som si, že tým ničím aj rodičov. Hoci mi to bolo ľúto, nemala som chuť, energiu ani motiváciu to riešiť. Preto som získala pocit, že ukončiť to bude najlepšie pre všetkých,“ hovorí o svojej maximálnej bezmocnosti.

Po neúspešnom pokuse o samovraždu sa objavil plán B, s ktorým nerátala. Zomrieť sa jej nepodarilo, tak mohla ešte zabojovať o svoj život. „Zdá sa, že najefektívnejšou formou liečby tohto ochorenia je rodinná terapia. Aj mňa spolu s odbornou pomocou zachránila láska. To, čo urobila mamka pre mňa, bolo kľúčové. Moja dôvera k nej bola silnejšia ako k chorobe. Preto som jej nakoniec dovolila nakŕmiť ma. V tom období som nedokázala zjesť sama obed, ale mamka ma vzala do náručia a nakŕmila ma ako bábätko. Tá láska bola to, čo mi zachránilo život, jej opatera mi pomáhala bojovať s temnotou v hlave a uverila som, že je z toho cesta von,“ opisuje bod zlomu.

Pomohol jej aj telefonát trénera atletiky, ktorý jej ukázal, že nemusí všetko zahodiť, že má dôvod žiť. „Pre chorobu som nebola šťastnejšia ani spokojnejšia, viac mi vzala, ako dala. Uvedomila som si, že viac získam, ak sa jej zbavím.“ Ale musela nájsť motiváciu. Každá psychická choroba niečo dáva a zbaviť sa jej môžeme, keď nájdeme náhradu, ktorá ponúkne viac. V jej prípade to bola pomoc druhým.

Aby sme vedeli predísť tomu, čo sa jej stalo, treba situáciu uchopiť komplexnejšie. „Nie som odborník, ale myslím si, že by bolo dobré podporovať pocit sebavedomia už v útlom detstve – napríklad rodičia by sa mohli sami seba spýtať, akú hodnotu prikladajú kráse a aké nároky majú na svoje deti a potom sa o tom s nimi otvorene rozprávať... Aby sa nestalo, že sa dieťa uzavrie do seba a rodičia prídu na problém, až keď je neskoro.“

Podľa Valentíny by sa malo zmeniť aj školstvo. Mnohé prevenčné programy, napríklad proti obezite, nie sú formulované správne. „Obezita je veľký problém, ale záleží na tom, ako o nej rozprávame. Momentálne sú rozhovory založené na vyvolávaní strachu z tučnoty, čo vytvára túžbu po štíhlosti aj tam, kde netreba.“ A preto zdôrazňuje: „Nehľaďme len na to, aký máme byť a čo na nás treba zmeniť. Musíme sa naučiť pozastaviť sa v prítomnosti a oceniť sa teraz, keď sme, aký sme. Vnútri aj zvonku.“

Vidíme, že to chce spoločenskú zmenu myslenia, a mohli by sme o tom začať diskutovať. Valentína sa do toho pustila naplno. Založila projekt Chuť žiť, napísala rovnomennú knihu aj založila stránku www.chutzit.sk. Chce upozorňovať na to, že nielen deti, ktoré trpia chorobou, ale aj rodičia potrebujú podporu. Často si vyčítajú, kde urobili chybu, a cítia rovnakú bezmocnosť ako dieťa. Ale práve oni sú kľúčoví v liečbe, preto musia zostať silní.

Teraz chodí do škôl aj s odborníkmi a rozpráva o tom. A nielen to, chcela by vďaka spolupráci s odborníkmi naštartovať zlepšenie podmienok v detskej psychiatrii, pretože je v zlom stave. Aj vďaka Valentíne sa zvyšuje záujem o tieto témy, deti a tínedžeri o nich chcú rozprávať, volajú viac na linky pomoci a pýtajú sa na odbornú pomoc. Aj takto sa dá pretaviť to zlé, čo nás zasiahlo, do niečoho dobrého a väčšieho.

19-ročná Valentína si prešla peklom, anorexia ju takmer pripravila o život: Čo ju zachránilo?

Ivana Adamcová

Autor článku

Ivana Adamcová

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

19-ročná Valentína si prešla peklom, anorexia ju takmer pripravila o život: Čo ju zachránilo?

Ivana Adamcová

Súvisiace články

Milka zo seriálu Susedia: Aha, čo prezradila zo zákulisia nakrúcania! Čoho sa najviac obávala?

„Zastavte svadbu, mala som to byť ja!" kričala šialená žena, potom urobila TOTO

Priateľka ju prinútila ísť na oslavu: Vtedy ešte netušila, aké prekvapenie jej osud prichystal

Svojmu vytúženému dieťatku dali meno po zosnulej sestre, má to však háčik: Na TOTO nemysleli!

Danka si zničila život s lajdákom: Keď som ju stretla v električke, zostala som v nemom úžase

Ľúbim ho, no jedna vec ma ničí: TÝMTO môj muž prekročil všetky hranice! Ako TO mohol povedať?

Autor článku

Ivana Adamcová

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás