Milka zo seriálu Susedia: Aha, čo prezradila zo zákulisia nakrúcania! Čoho sa najviac obávala?

V seriáli ste sa prvýkrát objavili ešte ako tínedžerka, potešilo vás, že si rolu Milky zahráte opäť?

– Jasné, že som sa tešila. So Susedmi som spätá. Ľudia ma počas tej 10-ročnej odmlky občas spoznali a to bolo asi znamenie, že keď sa seriál vráti, bude mať stále svojich divákov a fanúšikov.

Cítite sa dnes pred kamerou inak ako kedysi?

– Kedysi som bola ustráchaná, bola to predsa moja prvá veľká skúsenosť. Dnes som vedúcou celého nakrúcania, a tak aj keď hrám, produkčnú v sebe úplne nevypnem. Prešla som nejakú cestu a svojich kolegov sa už nebojím, sú mi veľkou oporou. Napriek tomu mám rešpekt stáť po boku Andyho, Peťa, Zuzky, Viky a Marty.

V seriáli ste za akúsi rebelku. Boli ste taká počas dospievania aj vy?

– Určite! Mala som číro, dredy. Bola som pankáčka, metláčka, hipisáčka… Boli všelijaké obdobia, ale spomínam na to veľmi rada. Myslím si, že to patrí k dospievaniu a hľadaniu osobného štýlu. 

S kým z predstaviteľov Susedov najlepšie vychádzate?

– S každým si mám čo povedať. Veľa vecí si na kolegoch vážim a mnohé obdivujem. Sú profesionálni, chodia vždy načas a pripravení, nosia so sebou skvelú energiu. Vieme sa porozprávať aj o súkromí, cením si ich rady do života. Ale s Dominikou máme spoločných asi najviac tém. Má veľké a dobré srdce, je príjemné tráviť s ňou čas mimo práce. Aj môj Jakubko ju má rád. (Úsmev.)

Máte nejakú veselú príhodu z natáčania?

– Príhod je mnoho. Máme to šťastie, že každý výrobný deň sa udeje niečo vtipné a nečakané.

Vaším manželom sa stal kameraman a kolega zo štábu Matúš. Spoznali ste sa na pľaci alebo je to náhoda, že pracujete v podobnej sfére?

– Najskôr by som mala povedať, že môj muž nie je kameraman. Píšu to tak, ale nie je to správne. Matúš má široký rozsah pôsobnosti na technických pozíciách v štábe a závisí od projektu, ktorú zastane. Pre lepšie vysvetlenie používame názov technik kamery. A áno, spoznali sme sa na pľaci.

Mnoho párov si na svadbu trúfne až po niekoľkých rokoch randenia, no vy ste do toho išli zhurta. Čo vás presvedčilo, že on je ten pravý? 

– Keď som bola malá a nešťastná z lásky, spýtala som sa maminky, ako zistím, že je to ten pravý. Vždy sa len usmiala a povedala, že to jednoducho budem vedieť. A my sme vedeli, že máme byť spolu ako rodina. Nemuseli sme sa brať, naozaj sme túžili patriť k sebe.

Ako reagovali vaši najbližší? Podporovali vás vo vašom rozhodnutí alebo sa vás trošku snažili spomaliť?

– Tí, čo nám priali, nás podporovali, tí, čo nie, nás odhovárali. (Úsmev.)

V priebehu roka ste sa však nestali len manželkou, ale aj maminou. Ako si túto životnú rolu užívate?

– Musím povedať, že je to ešte lepšie, ako som očakávala.

Zvykne sa hovoriť len o tom peknom, no je niečo, čo vám dáva poriadne zabrať?

– Samozrejme, nie je jednoduché skĺbiť všetok program a povinnosti. S tým sme však rátali. Pripravili sme sa na to a rodinu sme veľmi chceli. Jakubko je veľmi živé dieťatko, ale my sme si ho takého vysnívali. Prijímame to tak, ako to je. Keď nie je upratané, prežijeme to. Matúš je úžasný otec a manžel. Naozaj si užívame krásny čas.

Váš synček dostal klasické slovenské meno Jakub. Neuvažovali ste podobne ako mnoho celebrít nad niečím netradičným?

– Snažili sme sa vybrať meno, ktoré by sa hodilo k priezvisku a nebolo blízko jeho narodenín. Myslím si, že k nášmu priezvisku sa nehodí netradičné meno.

Prejdime k práci. Stíhate popri malom aj natáčať? 

– Mám skvelú prácu a vysnívanú rodinu, s nimi sa dá všetko. Môj muž, môj syn, moja maminka, tatino a sestry ma podporujú a pomáhajú mi, ak treba.

Boli ste tehotná aj počas natáčania. Ako ste zvládali hranie? Nebývalo vám zle?

– Aj keď mi zle nebývalo, bolo to náročné. Vraví sa, že tehotenstvo nie je choroba, ale na telo ženy je to obrovská záťaž. Počas tehotenstva som mala mnoho problémov, ale žalúdočné nevoľnosti ma, našťastie, obišli.

Mamičkou ste aj v seriáli, neuvažovali ste nad tým, že by synčeka hral váš vlastný syn?

– V tom čase bol Jakubko ešte veľmi maličký, mal vtedy mesiac. Tak sme sa dohodli, že bude lepšie, ak si nájdeme seriálového syna. A bolo to výborné rozhodnutie. Náš Evanko, v skutočnosti Frederik, je úžasné dieťa s pohodovými rodičmi. Fredy je profesionál a je radosť s ním spolupracovať.

A čo iné záľuby okrem herectva?

– Je ich veľa, no v prvom rade som členkou kapely Karpatské Horké, v ktorej pôsobím asi 9 rokov. Vydali sme CD a koncertujeme, koľko nám povinnosti dovolia. Teraz sme mali ročnú pauzu pre materské povinnosti, ale už sa dostávame opäť do formy a hráme.

Nedávno ste oslávili okrúhlu 30. Chystáte niečo špeciálne?

– Áno, chystám. Mať už navždy 29. (Smiech.)

Zdá sa, že ste si pred 30 stihli splniť všetky tajné sny... Po čom ešte túžite?

– Keď som si plánovala život, chcela som byť v 25 vydatá a mať deti. Keď sa to neudialo, bola som sklamaná a frustrovaná. Také méty, napríklad do 30 musím stihnúť to a to, si už nedávam. Beriem život, aký je, teším sa z mnohých vecí a, samozrejme, snívam. Ale ak sa mi sny nesplnia hneď a na počkanie, už nie som sklamaná. Všetko má svoj čas. K tomuto zisteniu som sa však musela dopracovať.

✔ Aká farba prevláda vo vašom šatníku?

– Modrá. 

✔ Ako by ste sa charakterizovali tromi slovami?

– Na toto som nikdy nevedela odpovedať. (Úsmev.)

✔ Od čoho ste najviac závislá?

– Od sladkostí. A zbožňujem seriál Priatelia, pozerám ho už roky dookola a viem ho naspamäť.