Za mojich čias bola láska úprimná, myslí si Iveta (52). Myslím, že partneri dnes medzi sebou málo komunikujú, vraví jej dcéra Michaela (32).

Čo pre vás znamená rodina?

Miška: Rodina pre mňa znamená miesto, kde sa vždy rada vraciam, ľudí, ktorí sú mi veľmi blízki. Myslím si, že sme ako rodina veľmi prepojení, a to aj napriek tomu, že časť z nej žije v ďalekej krajine. Aj v dnešnom rozbehanom svete sa vždy stretneme pri nedeľnom obede, kde naša babička s absolútnou ľahkosťou chystá aj tri druhy jedál, každému čo chutí. Je veľmi dôležité, že máme v sebe oporu a vieme sa na seba spoľahnúť.

Iveta: Rodina je pocit domova, pocit šťastia, istoty. Je pre mňa obrovským darom, akou rodinou som obklopená. Všetci máme veľa spoločného, je mi len občas smutno, že moja sestra s rodinou žijú v ďalekej Austrálii. No vďaka dnešným moderným technológiám sme vo veľmi častom kontakte.

Ste si navzájom podobné?

Miška: Ja s mojou maminou tak pomenej, podobu vnímam v tom, že sme obe také citlivé duše. Som podobná skôr svojej tete, alebo našej babičke. Neobsedím, som veľmi aktívny človek. Všetci hovoria, že nech robím čokoľvek, všetko okolo mňa lieta.

Iveta: Ja si myslím, že dcéra a ja sme si podobné v temperamentnosti a v záľube v cestovaní. Inak v nej vidím viac povahovo svoju sestru, respektíve mamu.

Čím je pre vás materstvo?

Miška: Materstvo vnímam ako krásne poslanie ženy. Myslím si, že odovzdať životné skúsenosti a vychovať nového človiečika je náročná, ale zároveň krásna úloha.

Iveta: Materstvo považujem za najkrajšiu vec, aká môže ženu stretnúť. Stať sa matkou je náročná, no zároveň veľmi obohacujúca skúsenosť, ktorá dáva vzťahu dvoch ľudí zmysel. Myslím si, že jeden z najsilnejších momentov v živote ženy je okamih, kedy uvidí svoje dieťa po pôrode. Mám len jednu dcéru a teším sa, kedy sa aj ona stane matkou.

Čo si myslíš, Miška, aká budeš mamina?

Asi veľmi podobná tej svojej, alebo babičke. Koniec koncov všetci odkukávame akýsi model fungovania rodiny, vždy v tej vlastnej. A predpokladám, že presne vo veciach, kde som vždy tvrdila, že tak presne takáto na svoje dieťa nebudem, budem presne rovnaká.

Myslíte si, že za socializmu bolo ľahšie vychovávať deti? Alebo je to ľahšie teraz?

Miška: Každá doba má svoje výhody aj nevýhody. Z môjho pohľadu vtedy mali síce deti menej hračiek, žiadne technológie a na výber len zopár rozprávok. Zato sme boli neustále vonku, hrali sa rôzne hry. Dnešné deti majú na druhej strane väčšie možnosti vo vzdelávaní, a to aj v inej krajine ako na Slovensku. Majú možnosť cestovať, ovládajú cudzie jazyky už ako mladí ľudia. Zároveň majú možnosť zamestnať sa aj v zahraničí.

Iveta: Za socializmu bolo možno o čosi ľahšie vychovávať deti, nebolo toľko technológií a toľko nástrah s tým súvisiacich. Na druhej strane im dnes tieto vymoženosti v mnohom uľahčujú život, štúdium i prácu. Ja sama si bez týchto vymožeností život neviem predstaviť. Deti sa kedysi viac venovali krúžkom, hrali sa vonku, mali pohyb. Smutné je, že dnešní rodičia majú čoraz menej času venovať sa deťom.

Aký je rozdiel medzi tým byť zamestnaná vo vtedajšom režime a ako to Miška pociťuješ ty?

Miška: Vtedajší režim poskytoval určitú istotu práce, ktorú dnes nemáme. Dnes už nie je samozrejmosťou, že po skončení školy bude mladý človek automaticky zamestnaný. Máme síce viacej možností, avšak pracovný čas sa posunul na úkor súkromného či rodinného života. Zamestnať sa v dnešnej dobe znamená ponúknuť vždy viac a viac.

A preto my mladí musíme na sebe neustále pracovať. Dnes je taktiež bežné, že ženy sú vo vedúcich, manažérskych pozíciách, čo vo vtedajšom režime bolo tabu. Čo sa týka žien matiek, ktoré sú zamestnané, na Slovensku veľmi chýba to, čo je v zahraničí samozrejmosťou, a to práca na čiastočný úväzok, prípadne škôlky u zamestnávateľa pre deti zamestnancov.

Iveta: Pracujem u svojho zamestnávateľa už od skončenia strednej školy, takže som, našťastie, nikdy nepocítila stres zo zháňania si práce, respektíve strach o mesačný príjem a zabezpečenie rodiny. Samozrejme, že vnímam vo svojom okolí a v dnešnej dobe tlak, ktorý stále silnie a že niekto istotu v práci nemá. Každý sme nahraditeľný...

Máte nejaké špeciálne spomienky na detstvo?

Miška: Na detstvo mám množstvo pekných spomienok, ale hreje ma tá, keď sa k nám na dvor zatúlal malý psík - kríženec. Po pár dňoch mi rodičia dovolili si psíka nechať. Jessie s nami prežila krásnych 11 rokov.

Iveta: Mala som krásne detstvo, vyrastala som v 70. rokoch. Moje detstvo bolo určite lepšie, aké teraz prežívajú deti. Rodičia prišli okolo 15.30 z práce a mali na nás čas. Venovali sa nám, chodili sme na výlety a dovolenky. Nemali sme žiadne stresy.

Čo sa zmenilo, prípadne nezmenilo v otázke lásky?

Miška: Keď porovnávam vzťah mojich starých rodičov, tak v ich dobe sa ľudia obyčajne zoznámili v rámci blízkej vzdialenosti, manželstvá sa tvorili z prvých lások a krátko po dvadsiatke obyčajne už pribudlo do rodiny aj dieťatko. Ľudia mali na seba viac času ako dnes, kedy je bežné, že tridsiatnici sú stále single a posunul sa aj vek ženy pri príchode dieťaťa na svet.

Vďaka otvoreným hraniciam a rečovým znalostiam sú bežné medzinárodné vzťahy, čoho som ja sama príkladom. Myslím, že problémom dnešnej doby je aj to, že partneri medzi sebou málo verbálne komunikujú, mnohé nahradili moderné technológie (mobil, e-mail, chat).

Iveta: Láska je stále rovnaká, len ľudia majú iné životné hodnoty. Za mojich čias bola láska čistá, úprimná. Teraz je v otázke lásky mnohokrát vypočítavosť, peniaze či postavenie. Samozrejme, česť výnimkám...

Čo pre vás znamená šťastie?

Miška: Šťastie je pre mňa absolútny stav pokoja, kedy nemám strach o svoju rodinu, najbližších, kedy nemám problémy, ktoré by som musela aktuálne riešiť, mám istotu práce. Šťastie je aj deň prežitý s najbližšími, prípadne pohľad na západ slnka, šťastie je cítiť lásku. Myslím, že by sme sa mali tešiť z maličkostí, ktoré sú malými úlomkami veľkého šťastia.

Iveta: Šťastie je veľmi vrtkavé, ja som šťastná aj z maličkostí. Štastie je to, keď je moja rodina zdravá, keď máme možnosť byť všetci zamestnaní.

Dali sa v minulosti ľudia ľahšie spraviť šťastnými?

Miška: Ťažko povedať, myslím, že v minulosti práve tie maličkosti boli podstatnejšie. Dnes sú ľudia na pocit šťastia omnoho náročnejší. Ale jedna stará vec je naozaj pravdivá, kým sme zdraví, tak to šťastie naozaj máme.

Iveta: V minulosti sa ľudia tešili z drobností, teraz by chceli mať mladí ľudia všetko naraz: byt, auto, luxusné dovolenky, a to hneď vo veľmi mladom veku.

Musia si budúce generácie robiť starosti?

Miška: Nie, pokiaľ budeme deťom venovať čas a vychovávať naše generácie spôsobom, aby zachovávali skutočné životné hodnoty.

Iveta: Budúca generácia to bude mať zrejme ešte ťažšie. Veď už dnešná generácia žije v zásade na úver. Bez neho obvykle nie je možné riešiť bývanie či auto. Ďalším generáciám veľmi držím palce, aby vedeli uchovať skutočné životné hodnoty.

Bude rodina v neistejších časoch opäť dôležitejšia?

Miška: Verím, že áno, pre mňa tá moja dôležitá určite je.

Iveta: Teraz už rodina nemá také zázemie. Mladí sa neberú, je vysoká rozvodovosť, pribúdajú nezhody, chýbajú peniaze. Každý vníma rodinu inak. Myslím si, že rodina je na prvom mieste a je celkom jedno, v akom čase, zriadení či politickej situácii žijeme.

Dcéra: Michaela Hardová (32), študovala na Ekonomickej univerzite podnikový manažment. Pracuje ako zástupkyňa vedúcej kancelárie starostky a projektová manažérka. Medzi jej koníčky patrí tanec, cestovanie, potápanie, prechádzky v prírode, hudba. „V súkromnej sfére sa teším na založenie vlastnej rodiny. Chcela by som prežiť svoj život tak, aby som sa raz v starobe obzrela späť a mala pocit, že som tu niečo zanechala a k niečomu prispela. V práci ma teší vidieť výsledky a posun,“ hovorí s úsmevom“

Mama: Iveta Hardová (52), pracuje ako odborná referentka. Medzi jej koníčky patrí plávanie, prechádzky a kultúra vo všetkých podobách. „ Zmenila by som prístup ľudí v medziľudských vzťahoch, ale nemenila by som žiadne životné rozhodnutie,“ vraví rozhodne sympatická pani Iveta.

Dve ženy, dve generácie: Bolo kedysi lepšie ako dnes?

Výber pre vás

Dve ženy, dve generácie: Bolo kedysi lepšie ako dnes?

Súvisiace články

Skutočný príbeh čitateľky: Naj kamoška ma vykopla na ulicu!

Supermama pätorčiat: 4 mesiace zvracala a pribrala 30 kíl

Šokujúce! U kaderníčky som zažila hroznú hanbu!

Výber pre vás