Mala som pocit, že svojho muža dobre poznám: Všetko sa zmenilo, keď mi zavolala TÁTO žena!

Myslela som si, že svojho muža dokonale poznám a už ma pri ňom nič neprekvapí, lenže... Sme spolu žili už osemnásť rokov, synovia študovali na strednej škole, my sme konečne splatili všetky pôžičky a tešili sa, ako budeme cestovať a užívať si jeden druhého. Tešila som sa, že som mala na partnera skrátka v živote ohromné šťastie.

Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď mi zavolala istá žena. Vraj so mnou musí čo najskôr hovoriť, pretože má pre mňa zásadnú správu. Nemám o tom však hovoriť pred manželom, všetko chce najskôr prebrať so mnou.

Dohodli sme si stretnutie hneď na druhý deň v jednej kaviarni v hlavnom meste. Bola som z toho dosť nervózna. V kaviarni na mňa čakala upravená pekná žena, minimálne o desať rokov mladšia ako ja. Začala tým, že je jej to celé veľmi trápne, ale už si nevie rady. Môj manžel jej vraj odmieta vyplácať výživné na ich päťročnú dcéru. Nechce priznať otcovstvo!

Akoby do mňa udrel hrom, vôbec som tomu nemohla uveriť. Keď sa však tá žena rozhovorila, všetko do seba začalo zapadať. Jeho časté služobné cesty pred pár rokmi, podráždené správanie, narážky na to, aké sme my, ženy, manipulátorky...

Vôbec som nevedela, čo robiť. Žena priznala, že sa s mojím mužom stretávala pár rokov, keď mu však povedala, že je tehotná, všetko hneď skončil. Ako vo sne som jej sľúbila, že s ním všetko preberiem. Hneď večer som "vyštartovala". Zaskočila som ho tak, že okamžite všetko priznal. Vraj sa to celé odohralo v čase, keď som sa mu príliš nevenovala, riešila svoju prácu aj problémy s naším synom.

Chcel svoje správanie za každú cenu nejako rozumne ospravedlniť, ale to sa mu nepodarilo. Povedala som mu úplne jasne, že sa postaví k povinnosti platiť alimenty čelom a ja sa až potom rozhodnem, ako to medzi nami bude ďalej.

Cítila som sa veľmi zranená, podvedená, zmätená. Podivné obdobie medzi nami trvalo skoro rok, celú tú dobu som všetko v sebe riešila. Našťastie mám kamarátku psychologičku, ktorá mi pomohla sa v probléme zorientovať.

Nebola som si istá, či a kedy svojmu mužovi odpustím, ani či s ním po to všetkom mám vôbec zostať. On si však "sypal popol na hlavu", na dcéru začal platiť a mňa dlhé mesiace neskutočne rozmaznával. Vykašlala som sa na názory okolia i na ohováranie susedov, došlo mi, že svojho muža napriek všetkému milujem a chcem s ním byť. Odpustila som mu a dala druhú šancu. Dúfam, že ma už nikdy takto bolestne nesklame.

Čitateľka Stanka