Z jogy na Sparťana 

Anna Palunová zo Sniny: Pochopila som, že svoje limity si určujem ja sama! 

Moja túžba na začiatku ma doviedla k joge. Chcela som cvičiť, nie chudnúť, ale nevedela som čo. Bola som v nesúlade sama so sebou. Známa sa ma opýtala, či nechcem cvičiť jogu. Tak som skúsila, ale vôbec mi to nešlo. Bola som ako drevo, žiadna ohybnosť, nič, ale teraz ďakujem sama sebe, že som to nevzdala. Páčilo sa mi, že nie je jednotvárna.

Po čase ma však pomalá a jemná joga nudila. Ani neviem, ako a kedy, pridala som aj beh. Pri behu „nemyslím“, čo je pre mňa dokonalá meditácia. Je to tak, každá sme iná a každá potrebuje aj iný typ športu a iný typ meditácie. Tú pokojnú jogovú som sa nikdy nenaučila. Raz som natrafila na video z pretekov Spartan Race a rozbúšilo sa mi srdce. Žasla som, čo všetko sa pri tomto behu odohráva, rozmýšľala som, ako sa tí ľudia cítia pred, počas a po... Chcela som to zažiť tiež, je to ako život, bežíš cez trať s prekážkami, nevieš čo a kde, ale vieš, že to musíš zdolať, ak to príde!

Pochopila som, že svoje limity si určujem sama! Bolo to úžasné!
Pochopila som, že svoje limity si určujem sama! Bolo to úžasné!
Zdroj: archív čitateliek