V roku 2001 sa v mojom vysokoškolskom študijnom pláne objavila aj povinná trojtýždňová prax vo výučbe anglického jazyka. Mala som vtedy 22 rokov a celý život pred sebou.

Vybrala som si gymnázium v našom malom mestečku. Riaditeľka ma pridelila k najlepšej angličtinárke. Napriek tomu, že som bola trošku nervózna, tešila som sa. Angličtinárka ma usadila v kabinete a oznámila mi, že sa oň budem deliť s ďalším učiteľom. Dala mi učebnicu, s ktorou sa mám obo­známiť, a odišla. O chvíľu sa otvorili dvere a v nich stál krásny, atletický, mladý muž s najkrajšími modrými očami, aké som kedy videla. Usmial sa na mňa žiarivým úsmevom a povedal „hi“. Volal sa Matt, bol z amerických mierových zborov a tu pracoval ako dobrovoľník. Skôr než sa skončil môj prvý deň praxe, bola som až po uši zaľúbená.

Od toho dňa sme boli nerozluční. Chodili sme na dlhé prechádzky a veľa sa rozprávali. Matt sa zoznámil s mojimi rodičmi a súrodencami, trávil s nami víkendy a rodinné oslavy a vedela som, že je to osudová láska. Takú lásku som nikdy predtým a už ani potom nezažila.

Keď som Mattovi oznámila, že už mám dlhší čas naplánovaný pobyt v USA, ktorý sa mal onedlho začať, bol veľmi smutný. Jemu ostával ešte rok na Slovensku. Aj ja som bola smutná, ale už bolo neskoro pobyt rušiť a verila som, že taká láska jeden rok vydrží, no mýlila som sa, rozišli sme sa.

Nakoniec som v USA zostala, našla som si dobrú prácu. Po čase, keď som sa spamätávala z nešťastného vzťahu, som od bývalej šéfky dostala email, v ktorom stálo, že ma u nich hľadal nejaký muž. Vraj mi nechal telefónne číslo. Než som sa nazdala, hovorila som s Mattom.

O pár týždňov som letela za ním a bolo to, ako keby sme sa nikdy neboli rozišli. O dva mesiace som sa za ním presťahovala a všetko sa zdalo ideálne. Stretla som sa konečne s jeho rodičmi a bratom a spoznala jeho rodné mestečko na pobreží Tichého oceánu. Ale ako to už v živote býva, s obrovskou láskou prichádzajú aj obrovské problémy.

Tak ako sme si Mattom veľmi rozumeli, tak sme sa dokázali aj pohádať. Raz som sa od neho dokonca odsťahovala, ale nakoniec sme sa k sebe aj tak vrátili.

Keď som prišla o naše prvé dieťa, nechápal moju bolesť a ja som sa na neho za to veľmi hnevala. Hnevalo ma, že všetko robí tak, ako mu to prikážu rodičia. Hnevalo ma, že so mnou nechcel cestovať na Slovensko. Radšej šiel k mamičke. Hnevalo ma, že pre ňu bol ochotný urobiť viac než pre mňa.

Opäť som otehotnela a tentoraz to vyšlo. Naše dieťatko sa narodilo na Slovensku. Po veľkých nezhodách som sa rozhodla k Mattovi nevrátiť. Aspoň na nejaký čas, kým obaja neprehodnotíme situáciu. Ale verila som, že sa ľúbime a prekonáme to.

Prešlo pár týždňov, potom aj mesiacov a hoci sme sa snažili urovnať to, vzďaľovali sme sa. Zase sme sa pohádali a jeho rodičia mi oznámili, aby som sa ani ja, ani dcéra k nim neunúvali. Odvtedy som o Mattovi nepočula. Nevída dcéru, netelefonuje, nepíše. Nezaujíma sa o nás. Zrejme sa rozhodol ísť smerom, ktorý mu opäť vybrali rodičia. A ja, keď sa dívam do dcériných oceľovomodrých očí, aké má jej otec, premýšľam, čo jej poviem, keď podrastie a bude sa na neho pýtať.

Veľmi dojímavý príbeh lásky. Skoro by sme povedali, že je to ako z knihy. Láska na prvý pohľad, odlúčenie, stretnutie po rokoch, opätovné nájdenie, dieťa a zase rozchod. Rebeka, možno to predsa nebol ten pravý, ale ak veríte, že áno, prvý krok je na vás. A možno sa oplatí zabojovať aj kvôli dcére.

Naša osudová láska skončila veľmi smutne: Z toho, čo mi svokrovci urobili, sa neviem spamätať

Výber pre vás

Naša osudová láska skončila veľmi smutne: Z toho, čo mi svokrovci urobili, sa neviem spamätať

Súvisiace články

Celebritné multirodinky: Majú deti ako smetí a možno ešte neskončili! Beckhamka šokuje

Uff, drsné! Podvedené ženy priznali, ako odhalili partnerovu neveru: TOTO nechce zažiť žiadna!

Plánujete svadbu? Ak zabudnete na 4 dôležité pravidlá, vaše manželstvo nikdy nebude šťastné!

Výber pre vás