A na čo si pritom dať pozor? Porozprávali ste nám svoje skúsenosti.

Psychicky ma to zložilo

Prvýkrát som šla do Rakúska, ale po 2 týždňoch som sa vrátila. Bolo mi smutno za manželom a deťmi. Po roku som znova odišla opatrovať kvôli peniazom. Striedala som rodiny, raz zomrel pacient, raz odišiel do domova dôchodcov... Potom som odišla na rok do Nemecka. Rozviedla som sa s manželom. Našla som si dobrú rakúsku agentúru a 2 roky som pracovala cez ňu. Mala som 2 pacientov, o ktorých som sa musela starať, ale zárobok bol fantastický.

Janku najprv očarila Michalova záhrada.
Janku najprv očarila Michalova záhrada.
Zdroj: Shutterstock

Našla som si systém a robota ma bavila, mala som úžasnú striedačku, s ktorou sme sa dopĺňali. Pacienti zomreli a odišla som do rodiny, kde som opatrovala seniorku – šéfku hotela. Bývali sme v hoteli a aj sme sa tam stravovali. Babka bola milá, ale rodina arogantná. Poslednú výplatu pred babkinou smrťou mi ani nevyplatili. Agentúra sa nechcela súdiť a ja tiež nie. Potom som odišla do Mníchova, ale už som užívala lieky aj antidepresíva. V Mníchove som mala ostať 1 mesiac, ale po 2 týždňoch som bola donútená odísť – to bola moja najťažšia robota.

Babka­ mala Parkinsona, bola po operácii stavcov a dedko mal začínajúcu demenciu. Ja som sa tam strašne narobila. Nočné vstávanie i nočné smeny, nákupy, varenie, rôzne domáce práce. Po 2 týždňoch ma syn poslal domov, doteraz netuším prečo. Táto rodina ma tiež nevyplatila, bola som cez košickú agentúru, povedali mi len: „Môžete sa súdiť.” Syn ma posadil na vlak v Mníchove bez peňazí, jedla a pitia. Vo Viedni ma prepadli a okradli. Domov do Nitry som prišla o 2 dni na vlastné náklady a za pomoci niekoľkých ľudí. Psychicky ma to úplne položilo!

Beáta