Je mi s ním tak fajn... ale prečo mi nikdy nepomôže v kuchyni ani s nákupmi? Neuprace si po sebe trenírky, slipy a ponožky, nechá na stole použité taniere? Pýtajú sa mnohé ženy samy seba a samy si aj odpovedia: Veď ja ho zmením. Prispôsobím si ho tak, ako chcem. Naozaj? Myslíte, že sa to podarí? Nemeckí psychológovia sa touto otázkou zaoberajú už dlho. Je taký úžasný... len keby nechodil tak často na tie ryby (futbal, hokej, pivo...)!

Pri spomienke na ten večer, keď to Romanovi ukázala, sa Helena ešte aj dnes musí smiať. Aj vtedy, ako tak často predtým, jej len tak, z ničoho nič oznámil, že na večeru pozval kolegov. Zasa jej sľúbil, že všetko pripraví sám – veď je predsa skvelý kuchár! Ale ako vždy, celá príprava zostala na nej, pretože jej úspešný priateľ, ako nespočetnekrát predtým, sedel do ôsmej v kancelárii a dorábal nejaké neodkladné projekty. Po príchode hostí ich opäť zabávala sama rečami o tom, aký je Roman výborný a ako zodpovedne berie svoju prácu. Pri večeri (Roman ešte stále nebol doma) jej zlosť spôsobila žalúdočnú nevoľnosť, a tak po predjedle a polievke vstala a povedala: „Cíťte sa tu ako doma, mäso je v rúre a zemiaky sa ešte musia variť desať minút,“ a odišla. Skončila nadránom v neďalekom bare, kde mladému barmanovi a neznámemu obdivovateľovi celú noc vykladala všetko, čo ju v súvislosti s Romanom trápilo – aký je nepresný, nespoľahlivý, egoistický, ako myslí len na robotu a ona je z toho úplne zúfalá, ako raz naňho čakala dva dni s pobalenými kuframi na dovolenku a on jej zasezavolal, že musí dokončiť nejaký dôležitý projekt... Na oslavu jej narodenín meškal tak dlho, až k ich rezervovanému stolu pustili iný pár. Skôr ako sa mu rozhodla pomstiť, skúšala Helena všetko, prosila, žobrala, naliehala. Skúšala to aj s trikmi. Povedala mu, že kino sa začína o siedmej, hoci v skutočnosti sa začínalo o pol ôsmej. Nič nezabralo. Nakoniec to Helena vzdala s tým, že Romana jednoducho neprerobí. Má pravdu? Musí sa zmieriť s tým, aký jej priateľ je?

V spolužití Márie a Petra ide o Máriu. To o jej premenu sa Peter usiluje. To on sa nechce zmieriť s tým, ako sa veci majú. Veď keby nič neurobil, umreli by v špine a neporiadku. Keď ide na služobnú cestu, Mária sa o nič nestará. Nechá zhniť ovocie v mise, neutiera prach, nevynáša smetie... Môže Peter Máriu zmeniť? Nemeckí psychológovia tvrdia, že áno. Zmeny sú v partnerstve prirodzené, pretože aj na vzťah vplýva množstvo vonkajších okolností. Po medových týždňoch sa spolužitie postupne stáva vecou zvyku. Spolužitie sa mení aj vtedy, keď pár získa vlastné bývanie, narodia sa deti, keď potom opustia hniezdo, jeden z partnerov stratí prácu alebo odíde do dôchodku. Prispôsobovanie sa je súčasťou celého života. Ak to nedokážeme, vedie to k frustráciám a sklamaniam.

Začiatok spoznávania sa sprevádza hlboká eufória a omyly z idealizovania si partnera. Toho vtedy vidíme v úplne inom svetle. Vnímame síce jeho chyby, ale považujeme ich za nepodstatné. Aj Peter predsa navštevoval Máriu a musel prekračovať haldy nevypraných šiat, aby si mal kde sadnúť. A vôbec mu to neprekážalo. V súčasnosti však hovorí, že mu ani vo sne nenapadlo, že si celý ten neporiadok prenesie z podnájmu do ich spoločného bytu.

Raz však príde čas, keď príde na lámanie chleba. Vtedy sa jeden z partnerov rozhodne zmeniť toho druhého k lepšiemu. Následne prichádzajú výčitky na posteľové výkony či pribúdajúce kilogramy. On odrazu neznáša jej hlasný smiech, najmä v spoločnosti, a ona zrazu vidí, že je nudný a taký obyčajný... Sú to často zdanlivé maličkosti, ktoré partnerom na sebe prekážajú. Ale skrývajú sa za nimi oveľa závažnejšie otázky ohľaduplnosti a dôvery. Partner žiada, aby sa ten druhý zmenil na dôkaz lásky.

Ak chcem, aby sa zmenil partner, mala by som sa zmeniť aj ja sama, tvrdia experti. Výčitkami, vyhrážaním sa, nariekaním a ponosami nič nedosiahnete. A pomsta – to je vyhlásenie vojnového stavu. Aký požičaj, taký vráť. Za trestom nasleduje trest a za pochvalou pochvala. Preto je na ukončenie sporov a začatie zmien potrebné komunikovať. Rozprávať sa a rozprávať o tom, čo cítime, čo vnímame pozitívne, a čo sa nám nepáči a prečo to nemôžeme akceptovať. Pritom nič nevyčítajte, rozprávajte sa bez ironických poznámok a hnevu. S nimi nedosiahnete nič.

Na začiatku partnerstva sa priveľmi idealizuje a primálo hovorí o tom, čo kto od vzťahu a budúcnosti očakáva. V prvom rade sa vôbec nehovorí (a malo by sa) o základných predstavách o živote. Vezmeme sa? Chceme mať deti? Chceme obaja robiť kariéru? Tieto dôležité otázky sa vôbec neriešia. Veď kto by v čase totálnej zamilovanosti myslel na také banality, ako je presnosť a poriadok? No podľa toho, ako sa správame k vzájomným túžbam po zmene, sa vyvíja každý vzťah. Kto chce, aby sa ten druhý prispôsobil, si však musí uvedomiť, že absolútna pravda neexistuje. Presnosť nie je lepšia ako nepresnosť a čistota síce je pol života, ale nie celý.

■ Hneď na začiatku vzťahu hovorte o svojich predstavách o budúcnosti. ■ Neskrývajte svoje vnímanie hodnôt. ■ Snažte sa zistiť, do akej miery je partner ochotný prispôsobovať sa. ■ Zbystrite pozornosť, ak nepripustí iný názor. ■ Ak sa vám niečo nepáči, povedzte to otvorene, ale taktne a vo vhodnej chvíli. ■ Vyvarujte sa slovného ubližovania. ■ Myslite na to, že vzťah nie je väzenie a všetko sa musí diať na dobrovoľnej báze.

Dúfate, že svojho partnera zmeníte? Zabudnite!

Výber pre vás

Dúfate, že svojho partnera zmeníte? Zabudnite!

Súvisiace články

5 základných kameňov lásky

Prečo ženy milujú psov? Klebetia s nimi lepšie než s mužmi!

Duševný striptíz: Liek na nekonečné partnerské hádky

Výber pre vás