Najprv to mal byť príbeh o Aničke, ktorá sa s vidinou lepšej angličtiny vybrala do sveta a z potuliek si okrem vreckovej Sochy slobody priniesla cudzokrajného muža. Potom sme si uvedomili, že dnešné Anče sa vyberajú do sveta aj s inými vidinami, než je jazyk. Ten už slušne ovládajú vopred, ide im skôr o prácu, štúdium, zážitky. Časy, keď prvá aupair spolužiačka priviedla do mestečka svojho Taliana, Brita či, panebože, frajera tmavej pleti, sú pasé. Dnes sú paradoxne väčšími exotkami tie, ktoré svojho nastávajúceho poznali od detstva a na otázku, kde ste sa vy dvaja zoznámili, môžu poslúžiť len trápnym príbehom o tom, že iskra zrejme preskočila v miestnej samoobsluhe, on mal sedem, ona päť a mamy ich poslali po chlieb. Na okraj. Znamená to, že chlap, ktorého pre vás chovali toť na vedľajšej ulici, vás už ničím neprekvapí? Na to sa nespoliehajte. Nebudú to síce medzikultúrne nedorozumenia, ale keď ho prvýkrát uvidíte miešať uvarené špagety s pomletým makom (slíže ako slíže), dôjde vám, že o ňom ešte veľa neviete.

Fúzia s Turkom, ako ju vidí Lucia Keçeci (23). S manželom Yasarom žije v tureckom Samsune.

„Už od osemnástich rokov som rada lietala po svete, takže pre mňa nebol problém vycestovať za výhodnou prácou. Mala som pracovať v kaviarni vo Viedni. Keď som prišla, bol to šok, pretože som zrazu nevedela, či som v Rakúsku, alebo v Turecku. Podnik bol plný Turkov a ja som sa začínala báť. Našťastie som našla útočisko u môjho vtedy ešte šéfa, aj preto, že troška vedel po slovensky. Mal vtedy 45 a ja 21. Keďže som ešte Viedeň nepoznala, všade ma vozil autom, do práce, z práce... Neviem, čím ma upútal, sama sebe sa čudujem, oni sú prosto niečím iní. Keď mi niekto povie, že moslim si neváži ženu, tak ja hovorím, že je to naopak. Paradoxne, on mi dodal sebadôveru, nosieval mi domov čerstvé raňajky, bol zdržanlivý, absolútne na mňa netlačil, nechcel so mnou dlho spať. Ale pozor! Bol strašne žiarlivý. Vždy som vedela, že ak spravím čo i len jeden chybný krok, je po všetkom. A tak je to aj dodnes. Som takto spokojná, naučila som sa pri ňom veľa. Najmä to, že sa nemám zhadzovať. Manžel neznáša, keď žena pije alkohol a správa sa ako štetka. Má rád čistotu, aj to ma na ňom zaujalo. Po každom jedle si umýva zuby, po toalete sa sprchuje, používa krémy, dezodoranty, neviem, či nevlastní viac kozmetických hlúpostičiek ako ja.“

Prídi Janík premilený, prídi k nám! Ja ti... Jak, že nemôžeš?

Ďalšia, ktorá po boku tureckého frajera sníva svoju Tisíc a jednu noc, zdržanlivosť týchto mužov dosvedčuje príhodou, v ktorej sa brat dotyčnej opil takým spôsobom, že sa nevedela dostať do svojho apartmánu, a tak ju milý Omar uložil do vlastnej postele, prikryl vlastnou perinou a sám strávil noc na plážovom ležadle priamo na pláži. Premýšľame, čo by v takejto háklivej situácii urobil typický našinec. Podľa toho, čo naznačujú beťárske poklady našej ľudovej slovesnosti, v ktorej Janíčkovia vytrvalo ťukajú na okienko a dobýjajú sa v noci do chyžiek, je nám to vcelku jasné. Tureckí muži vraj ešte vedia, čo je to zomrieť pre kamaráta, aj to, čo je to zamilovať sa na smrť. A keď milujú, majú oči len pre vás. Koniec reklamy.

Fúzia s Talianom, ako ju vidí Eva Cucurachi (30). S manželom Giorgiom a neposednými dvojičkami žijú v srdci Talianska v Ancone.

„Na začiatku nášho manželstva bola moja taliančina chudobná. Spolu s kolegami sme sa dohodli, že budúci piatok pôjdeme s rodinami na večeru do iného mesta. Niečo, čo Taliani z nevysvetliteľného dôvodu milujú, je presúvať sa aspoň tridsať kilometrov ďalej, len aby si mohli objednať pizzu či tanier cestovín. To je zvyk, ktorý som celkom nepochopila, ale priznám sa, že po siedmich rokoch v Taliansku aj ja s celou rodinou chodím na kapučíno a koláčiky do cukrárne, ktorá je vzdialená hodinu od môjho mesta, pretože tam chutia lepšie. Samozrejme, nerobíme to každý deň. Ale tieto výlety sú skvelá príležitosť, ako byť s priateľmi či rodinou. Musím vám položiť otázku. Keď vám v pondelok poviem, že sa uvidíme na budúci piatok, o ktorý piatok podľa vás pôjde? Každý logicky uvažujúci Slovák si v mysli povie, no, tento piatok zrejme nie, ide o ten budúci. Podobné počty som si urobila v hlave aj ja a oznámila som svojej polovičke, aby si na budúci piatok nerobil program, lebo ideme na večeru do susedného mesta. Lenže som nevedela, že keď Taliani povedia budúci, myslia už tento. Tu už našincovi začína byť jasné, prečo sa o Talianoch hovorí, že sú motáci. Môj program na tento piatok bol pokojný večer s knihou. Natiahla som si pohodlné tepláky, vypla neumyté vlasy a usadila sa na pohovke. Muž niečo robil v kúpeľni. Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď asi po hodine vyšiel celý nahodený. On sa díval v šoku na moju teplákovú kreáciu, vzájomný šok chvíľu trval, nakoniec sme si ujasnili, čo znamená „budúci“. Pre istou som zavolala kolegyni, ktorá už bola na ceste do pizzerie. Dorazili sme s riadnym meškaním a môj muž si neodpustil poznámku, že sa začínam talianizovať.“

Niečo o tom, ako sa používa slovenská perina, alebo krátke rozjímanie na tému kto je tu divný od Evky Cucurachi.

„Príjemná tichá hosťovská izba. Teda, zvyčajne tichá. Práve teraz je tu vskutku živo. Všetok ten hluk pochádza od môjho svokra. Inak pokojný starý pán práve nešťastne rozhadzuje rukami vo vzduchu, hlava sa mu energicky otáča doprava a doľava (na znak nesúhlasu) a tvári sa nesmierne utrápene. Pritom si stále niečo hovorí popod nos. Hovorí tak rýchlo, že ani nestíham registrovať, kedy sa skončila jedna veta a začala druhá. Netuším, čo sa stalo. Možno aj preto jediná myšlienka, ktorá mi v tejto situácií napadá, je, že Taliani sú rozkošní, keď sú nešťastní a sťažujú sa. „Čo je to?“ vraví mi a ukazuje na perinu klasicky zloženú napoly. „To je perina aj s obliečkou. Pekná, však?“ Otáčam sa k Giorgiovi: „Tvoj otec nemá rád tulipány?“ Lenže ten krúti hlavou. „On nevie, ako tá vaša perina funguje.“ Spomínate si na film Slunce, seno, erotika a na scénu, v ktorej sa pani Růžičková pchá do postele ustlanej na taliansky spôsob? Iba stručne. Podušky polovičnej veľkosti, s čím sa ako-tak zmierim. Kameň úrazu je, že Taliani vždy s hrdosťou im vlastnou napchajú koniec periny pod matrac na strane, na ktorej sú nohy, potom ju roztiahnu a druhý koniec periny strčia pod vankúš. To je to, čo herečka komentovala slovami ‚voni to snad sešili nebo co’. Aby bolo dielo dokonalé, položia navrch prikrývku, ktorú tiež ustielajú komplikovane.“ Evin svokor, celý život zvyknutý na to, že perina sa „otvára“ pod vankúšom, strávil svoju prvú noc na slovenskej posteli tak, že vošiel do periny zboku, perinu nechal zloženú napoly a nohy mu trčali von. Prečo je to také krátke? Čo je toto za národ?, premýšľal, kým ho našiel spánok. (Skúšal sa tiež nasúkať pod plachtu, ale tam narazil na holý matrac.) „Vždy, keď k nám svokor príde na návštevu, najskôr uteká do hosťovskej izby, aby sa uistil, že perina je na svojom mieste. Keď zistí, že áno (pokazili by ste dieťaťu radosť?), so spokojným výrazom v tvári pokračuje v návšteve.“

Fúzia s Američanom, ako ju vidí Katarína Brizendine Chebeňová (26). S manželom Toddom žijú vo Vietname, v Ho Či Minovom Meste.

„Keď som po vysokej škole odchádzala do juhovýchodnej Ázie kvôli práci (Katka sa ako terénna pracovníčka organizácie Magna Deti v núdzi zapojila do projektu zastavenia prenosu vírusu HIV z matky na dieťa – pozn. red.), posledná vec, ktorá by mi bola napadla, je, že práve tam si nájdem manžela. A že bude Američan, som už absolútne nepredpokladala. Mám okolo seba viacero medzinárodných vzťahov a mám pocit, že ich úspech záleží najmä na otvorenej mysli, ako každý vzťah. Ja však nie som úplne typická Slovenka a manžel nie je typický Američan – viac ako tri roky žijem v Ázii a on žil polovicu života mimo USA. Je však veľmi zaujímavé, ako obaja narábame s našou identitou.

Todd je hrdý na to, že je Američan, a očakáva, že všetci okolo poznajú film či hudobnú skupinu, o ktorej práve rozpráva. Napriek všetkým veciam, ktoré v USA nie sú ideálne, vždy svoju krajinu prezentuje ako príklad. Našťastie, hymnu mi tu nevyspevuje, hneď by som mu to zakázala... Ja som zasa k Slovensku dosť kritická, možno až priveľmi. Ale to je typicky slovenské, nie? Tiež si myslím, že som oveľa viac pri zemi, v realite. Uvedomujem si, aké je to byť z bývalej komunistickej krajiny, musieť prekonať jazykovú a informačnú bariéru, nemať toľko príležitostí. Manžel veľa vecí berie absolútne samozrejme a navzájom sa vyvažujeme. Keď sme chystali svadbu, pravidelne sa na mne smial, keďže vždy domotám  výslovnosť v a w, a tak som namiesto závoja na hlave (veil on my head) mala veľrybu (whale on my head). Jemu sa zas podarilo z papúč spraviť ‚papiče’ a takto sa naučil prvé neslušné slovenské slovo.

Mám pocit, že humor je prirodzenou súčasťou každodenného života manželovej rodiny. Veci sa neberú až tak vážne, v každej konverzácii sa použije niekoľko citácií z klasických amerických komédií, no najmä nikto nerieši, čo si o nás pomyslí sused. Neviem si predstaviť, že by mu povedzme mama povedala – čo to máš na sebe, čo by na to povedali ľudia. Netrápi ich, čo kto má, čo si iní myslia. Tiež mám veľmi rada ten jeho typický americký You can do it postoj. Mne trocha chýba, vždy na všetkom nájdem milión dôvodov, prečo niečo nemusí vyjsť. A tak som rada, že mám niekoho, kto ma podporí za akýchkoľvek okolností.

Američania sú zvyknutí jedávať vonku, objednávať si cez donášky, pripravovať veci z polotovarov. Varenie nie je niečo, čo by muž od ženy automaticky očakával. Keď sme spolu začínali chodiť, ani vtedy, keď sme už spolu žili, Todd netušil, že viem variť. Je veľmi príjemné vedieť, že manžel moje varenie oceňuje, nikdy sa nezabudne poďakovať a vždy povie, ako mu veľmi chutí – ale neberie ho ako samozrejmosť, neprekáža mu objednať si alebo pripraviť niečo sám, keď sa mi do varenia nechce. Slovenskí muži by si z toho mali brať príklad, keďže veci, ktoré berú samozrejme, samozrejmé nie sú.

Čo sa týka jedla, mám za manžela typického, no zároveň atypického Američana. Keď som prvýkrát urobila na raňajky chlebík vo vajíčku, spýtal sa ma, kde je k nemu lekvár. Kombinácia amerických palaciniek s praženicou, so slaninkou a s javorovým sirupom nikdy neprestane udivovať zase mňa. Arašidové maslo a zmrzlina by sa u nás mohli konzumovať na tony, tak trvám aspoň na tom, aby tieto veci boli čo najkvalitnejšie, ideálne bio. Na druhej strane, manžela kŕmim najmä vegetariánskou stravou a napodiv neprotestuje. Teším sa z toho, pretože Američania sú známi najvyššou spotrebou mäsa. Som šťastná, že aj v tejto oblasti má otvorenú myseľ a zje čokoľvek – okrem kelu a baklažánu.

Vďaka manželovi som sa veľa o sebe naučila. O časti mojej ‚slovenskosti’, ktorú si chcem udržať, ako aj o tej, ktorá ideálna nie je. A momenty, keď nosím na hlave veľrybu či keď manžel zhovárajúc sa cez Skype s mojou mamou nasadí prízvuk sovietskeho agenta (pre zábavu, vraj mu naša angličtina znie práve takto) a kričí chav ár jú, nám do vzťahu prinášajú smiech a zábavu. Ako Todd vravieva, manželstvom so Slovenkou som si zobral zábavu na celý život.“

Predstavte si, že trávite leto na Korfu ako hotelová animátorka a počas predcvičovania akvaaerobiku si všimnete, že vaša skupinka nemeckých dôchodkýň sa rozrástla o mladého muža, ktorý sleduje každý váš pohyb a tvári sa, že cvičí. Práve sme opísali spôsob, akým sa dá tiež prísť k manželovi. Od aerobikovej romantiky uplynulo zopár rokov a my využívame exkluzívnu možnosť vyobracať mladé slovensko-grécke manželstvo. Ona: „Je tu niekoľko vecí. Napríklad ten ich systém ‚teraz sa chlapi rozprávajú’. Často pozorujem svokru, ako sa márne snaží zapojiť do dialógu Christosa s otcom. Raz. Dvakrát. Ani ju neregistrujú. Tuším to začínajú robiť aj mne. Po druhé, keď som si u nich prvýkrát položila pásik papriky na chlieb s maslom, nevychádzali z údivu, čo to robím. No a po tretie, keď spolu telefonujú, musím si zapchávať uši.“ On: „Ty zase nevieš robiť čureki (tradičné grécke pečivo – pozn. red.). A vôbec, všimol som si, že vy Slováci si stále uťahujete z Maďarov. Uvedomujete si to vôbec?“

Príbehy Tisíc a jednej noci: Môj život s cudzincom

Výber pre vás

Príbehy Tisíc a jednej noci: Môj život s cudzincom

Súvisiace články

Aké sú Vianoce známych Sloveniek s manželmi cudzincami?

Vieš, s kým spíš? Nie je to princ na bielom koni

Ulovte si cudzinca s naším manuálom!

Výber pre vás