Ako to vidí ONA

S Romanom som sa zoznámila ako 19-ročná. Žila som v rodine poznačenej alkoholizmom. Hádky, bitky a nadávky boli medzi mojimi rodičmi na dennom poriadku. Romanovi rodičia sa zase rozviedli a nevedeli si prísť na meno, tak sme obaja brali náš vzťah ako únikovú cestu z nefunkčných rodín. Zobrali sme sa po roku chodenia a odsťahovali sa od rodičov čo najďalej. Onedlho sa nám narodili dve deti. Obaja sme však boli takí poznačení našimi rodinnými problémami a zaťažení rodinnou históriou, že sme sa začali hádať aj my dvaja. Starostlivosť o deti, strach, či si udržíme prácu, a finančná neistota urobili svoje a my sme to nezvládli. Namiesto toho, aby sme sa navzájom podporili, sme bojovali. Keď to už začalo byť neznesiteľné, rozviedli sme sa.

Vydala som sa znova

O dva roky som sa znova vydala. Ani nie tak z lásky, ako preto, aby som dala svojim deťom kompletnú rodinu a istotu. Zobrala som si finančne zabezpečeného muža, ale ako sa ukázalo, to na šťastný vzťah nestačilo. Boli sme spolu sedem rokov, ale neboli to šťastné roky.

Nikdy som ho neprestala ľúbiť

Raz som čistou náhodou naďabila pri nákupoch na prvého exmanžela. Vyzeral, že je naozaj rád, že ma vidí. Pozval ma na čaj a presedeli sme spolu asi dve hodiny. Povedal, že by chcel vrátiť čas, aby sme to všetko napravili. Pocítila som, že som ho nikdy neprestala ľúbiť a práve on bol môj skutočný priateľ. Veď sme si toho toľko preskákali!

Zrazu som k nemu cítila náklonnosť aj vďačnosť, že ma počúva a rozumie mi. Zdá sa, že za ten čas sa dosť zmenil a vyzrel. Vyžaroval z neho pokoj a vyrovnanosť a ja som práve to v tej chvíli potrebovala. Každé ďalšie stretnutie ma utvrdzovalo v tom, že je mi s ním dobre a viem si znovu predstaviť život s ním. O rok sme sa druhýkrát vzali a dnes som si istá, že som nič lepšie nemohla urobiť.

Ako to vidí ON

Boli sme príliš mladí, keď sme si začali, a obaja sme toho mali naloženého na pleciach od našich rodín viac ako dosť. Hádali sme sa, lebo sme nevedeli inak komunikovať, mali sme v sebe veľa nahromadeného hnevu. Ani deti nášmu vzťahu nepomohli a problémy sa len kopili. Myslím si, že sme vtedy urobili dobre, že sme sa rozviedli. Inak by sme sa asi pozabíjali.

Obaja sme mali skúsenosť aj s inými partnermi a za seba poviem, že som v druhých ženách vždy hľadal aspoň kúsok Renátky. Potreboval som na vzťah s ňou dozrieť a najmä vyriešiť si problémy v sebe. Dnes viem, že keď má človek 19 či 20, ešte netuší nič o pravej láske. Nerozumie takému veľkému záväzku, akým je manželstvo, a nevie si predstaviť cestu, čo ho čaká. Je to dlhý a zložitý proces dávania a dostávania, šťastia aj nešťastia, vzletov aj pádov. A to, čo je v tom celom cennejšie ako zlato, je skutočné priateľstvo.