Peklom si prechádzala 15 rokov. Dnes je z neho von a pomáha iným.

Bála som sa mamy a nedôverovala jej

Už ako dieťa som si pripadala čudná. Hrávala som sa väčšinou sama, nevedela som sa zapojiť do kolektívu, bála som sa ostatných detí. Bol to výsledok hádok rodičov, kriku a hnevu, ktorý som vzťahovala na seba. Cítila som sa vinná, ani som nevedela za čo. V noci som tajne sedávala na schodoch a nechápala, prečo sa rodičia k sebe nemôžu správať slušne. Mama bola mladá, nevyrovnaná a na partnerstvo ani materstvo nebola pripravená. Všetko si vydobýjala krikom, hnevom a manipuláciou. Ako dieťa som sa jej bála a nedôverovala som jej. Bola som svedkom mnohých nechutných scén z jej chorobnej žiarlivosti. Urobila nám s otcom zo života peklo.

Navonok som sa tvárila, že som silná

Bola som zúfalá, bála sa ľudí. Že mi ublížia, že ma nepochopia. Hoci ich príbehy, zmýšľanie a konanie ma fascinovali. Uzatvárala som sa však čoraz viac do seba, svojho sveta, do ktorého ťažko niekto prenikol. Bola som smutná a často chorľavá. Do života som vstupovala neistá, s nulovým sebavedomím a strachom, že to nezvládnem. Nikto ma doma nenaučil veriť v svoje schopnosti. Moje úspechy v škole boli podceňované, nápady hneď skritizované. Môj názor nebol dôležitý. Tvárila som sa, že som silná, no moje vnútro to tak necítilo. Niesla som si v sebe z domu programy, že svet nie je bezpečný a lásku si musím zaslúžiť – poslúchaním a napĺňaním požiadaviek rodičov, výsledkami v škole. Tá bola mojou jedinou istotou. Tam som vynikala.

Depresia ju takmer pripravila o to najcennejšie.
Depresia ju takmer pripravila o to najcennejšie.
Zdroj: Archív D. N.

Závidela som ostatným radosť zo života

Vážne problémy prišli pred štátnicami. Ani neviem, ako som ich zvládla. Rodičia mali jednu zo svojich kríz a môj priateľ, teraz už manžel, odišiel do zahraničia. Stratila som jedinú blízku dušu, ktorú som vtedy veľmi potrebovala. S bolesťami brucha som skončila na operačnom stole. Pri nepotrebnej operácii slepého čreva sa potvrdila cysta na vaječníku. Psychicky som sa zrútila. Stratila som vieru v seba a upadla do sebaľútosti, strachu o svoj život, z choroby, zo smrti. Časté panické záchvaty vyústili do depresií a strachu vyjsť z domu... pomoc psychológa a psychiatra bola neúčinná. Triašky celého tela a úzkosť sa stupňovali, priala som si umrieť. Zároveň som sa smrti bála. Závidela som ostatným, ktorí sa tešili zo života.

Stála som pri okne a chystala sa skočiť

S depresiou som takto bojovala 15 rokov. Raz sa mi darilo lepšie, inokedy horšie. Strach a úzkosť však zostávali. Nedokázala som sa uvoľniť, oceniť sa, zmýšľať o sebe pozitívne. Aj v ostatných som videla nepriateľov, ktorí na mňa len útočia a chcú mi ublížiť. Jedinou oporou mi bol môj muž. Vzali sme sa a narodili sa nám dve deti. Našla som si prácu v dobre platenej spoločnosti a zdalo sa, že to pôjde k lepšiemu. No v roku 2008 prišla kríza a mňa aj manžela prepustili z práce.

Na krku sme mali hypotéku, deti boli ešte malé a ja som sa snažila nájsť si čím skôr nové zamestnanie. Môj stav sa začal opäť zhoršovať. Nevidela som žiadne východisko. Ovládli ma negatívne myšlienky, strach, úzkosť a obrovská bolesť v duši. Všetko sa mi zdalo zbytočné. Stála som pri okne a chystala sa skočiť... Zachránil ma telefonát blízkej osoby a myšlienka na deti, ktoré by tu po mne zostali.

Depresia ju takmer pripravila o to najcennejšie.
Depresia ju takmer pripravila o to najcennejšie.
Zdroj: Miro Miklas

Pochopila som, že zmena musí prísť zvnútra

Bolo nesmierne ťažké sa z depresie dostať. Lieky ma mohli na chvíľu utlmiť, no nemohli zmeniť moje myšlienky. Hľadala som niečo, čo by fungovalo natrvalo. Čomu by som bola ochotná uveriť a použiť to znova. Vyskúšala som hádam všetko. Akupunktúru, akupresúru, homeopatiu, jogu, tai-či, čikung, liečiteľov... Niečo pomohlo viac, iné menej, no nič natrvalo. Neskôr som si uvedomila, že zmena musí prísť zvnútra. Že musím prebudovať svoje myslenie a možno aj celú osobnosť. Bolo to len o mne. Ja som sa musela naučiť prevziať zodpovednosť za svoj život. Prestať sa ľutovať, viniť a obviňovať svoje okolie.

Zmena pohľadu na svet

Hľadala som spôsob, ako na to a objavila metódu emočných rovníc. V Česku ju praktizoval Aleš Kalina. Začala som s jeho videami a počúvaním CD, neskôr som absolvovala koučingový program ušitý mne na mieru. Pracovala som s programami a myšlienkami, ktoré ma ovládali. Naučila som sa zastaviť tie negatívne, ovládať ich a nahradiť novými, pozitívnymi. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Svet som začala vnímať inak. Moje okolie, seba vo svete, ľudí, vzťahy.

Všetko zase postupne nadobúdalo farby. Prišli nové príležitosti a ľudia, ktorí mi boli ochotní pomôcť. Tak ma to zaujalo, že som si u Aleša doplnila vzdelanie a začala pre neho pracovať. Teraz mám už vlastnú prax. Robím ako životný kouč a venujem sa emočnému programovaniu. Dnešná doba nás zomelie a použitých vypľuje. Nevieme pracovať so svojimi myšlienkami a tie nás postupne ubíjajú a likvidujú. Dnes som to už ja, kto mení iným životy. Pomáham ľuďom pochopiť seba, život a nájsť si v ňom pevné miesto.



Našla som schopnosť vstať a ísť ďalej

Vďaka technikám, ktoré teraz učím iných, sa dnes už viem v živote lepšie zorientovať. Stanoviť si priority, byť prítomná tu a teraz. Našla som samu seba. Znovuobjavila vieru v seba, schopnosť vstať a ísť, nájsť zmysel života a dať mu nový význam. Odpustila som rodičom a našla si k nim opäť cestu. Ďakujem depresii, lebo vďaka nej som spoznala svojich démonov, slabé aj silné stránky a tiež skutočných priateľov, ktorým môžem veriť, nielen keď sa mi darí.

Pri depresii je dôležité mať pri sebe niekoho, kto je v tom s vami. Kto neodsudzuje a nedáva vám dobre mienené rady typu – to prejde, premôž sa a vstaň z tej postele, skús ísť von, medzi ľudí... Vtedy potrebujete, aby vám niekto rozumel a počúval vás. Stál vedľa, povzbudzoval a inšpiroval. Mala som šťastie, že som mala nielen chápajúceho partnera, ale aj načúvajúceho kouča.

Depresia ju takmer pripravila o to najcennejšie.
Depresia ju takmer pripravila o to najcennejšie.
Zdroj: Miro Miklas

Čo je emočný koučing?

Zameriava sa na odhalenie a uvedomenie si negatívnych vzorcov a programov z detstva či nazbieraných skúsenosťami. Učí nás preprogramovať si naše nastavenia, náš mozog a vytvárať v ňom nové zápisy tak, aby sme sa začali vo svojom živote cítiť spokojne a dobre. Vďaka tomu už po pár sedeniach miznú nepríjemné cyklické myšlienky, úzkosť i strach. Učí nás vyznať sa v sebe, zvýšiť si sebavedomie, uvedomiť vlastnú hodnotu a postupne si budovať nové ciele, priority a život. Dôležité je však rozhodnutie pravidelne na sebe pracovať.