6. zmysel nás NIKDY neoklame: Ako rozlúštiť tajné signály našej intuície? 2 kroky zvládne každý

Intuícia je neviditeľný dar, s ktorým sa narodila každá z nás, ibaže nie každá vie, čo s ním a ako ho využívať vo svoj prospech. Je to ten povestný šiesty zmysel alebo vnútorný hlas, ktorý nám môže byť dobrým radcom, ak sa ho naučíme pustiť k slovu a počúvať. Určite sa vám už stalo, že ste práve mysleli na niekoho z rodiny a on vám vzápätí zavolal.

Alebo ste premýšľali o spolužiačke zo strednej a o dva dni ste na ňu naďabili v supermarkete. Alebo sa vám niekam veľmi nechcelo ísť, tak ste nakoniec nešli a zistili ste, že ste urobili dobre, lebo sa tam niečo zomlelo. Možno si poviete, že je to iba náhoda, ale je v tom oveľa viac. Takéto signály môžu byť spočiatku mätúce a nedokážeme rozlíšiť, čo je hlas intuície a čo si len namýšľame, ale s trochou tréningu a sebapoznania sa to dá naučiť. Rozhodne je čas spozornieť, ak vám vnútorný hlas našepkáva toto.

Ak vám vnútorný hlas alebo intuícia našepkáva, že do niečoho by ste sa nemali púšťať, lebo je to príliš nebezpečné, nerobte to. Je síce fajn prekonávať svoje obmedzenia a strach, ale nie za každú cenu, najmä nie za cenu toho, že vás to vychýli z vnútornej rovnováhy. Vnútorný hlas je akýsi prvotný inštinkt a ten býva väčšinou pravdivý, preto netreba ísť proti nemu. Všetci máme v sebe zakódovaný inštinkt „útek alebo obrana“, ktorý nás varuje pred bezprostredným nebezpečenstvom.

Mnohé z vás to už určite zažili, len to možno nazývate inak. Niekto pociťuje vnútorné chvenie, iný akúsi ťažobu na žalúdku, skrátka zvláštne vnútorné napätie, ktoré sa môže objaviť aj bez zjavnej príčiny. Je to pocit nepokoja, akoby sa malo stať niečo neblahé. Toto sú signály, ktoré vysiela podvedomie, a naše fyzické telo ich transformuje do rôznych prejavov. Určite si ich všímajte, nedeje sa to len tak.

Máte pocit, akoby na vás niečo liezlo? Nemusí to byť hneď choroba. Vaše telo môže zareagovať pocitmi nevoľnosti, ťažoby či akejsi malátnosti, ak niečo nie je v poriadku. Môže byť za tým stres z nešťastného vzťahu, preťaženosť v práci alebo sa takto môže prejaviť nespokojnosť s miestom, na ktorom práve ste. Vaša intuícia sa ozýva, aby vás ochránila a povedala vám, že je čas niečo s tým urobiť. Skúste jej načúvať, je to jedna z mála vecí, ktoré vás nikdy v živote nesklamú.

Stojíte pred vážným rozhodnutím, máte pred sebou viacero možností a vy nie a nie sa pohnúť z miesta? No potom zrazu ako blesk z jasného neba dostanete náhlu myšlienku, nápad, akoby znamenie, a zrazu sa všetko rozlúskne. Niekedy naozaj netreba tlačiť na pílu, ale o krok odstúpiť, poľaviť tlak a intuícia sa ozve. Ako hovoria „prebudení“: Všímajte si znamenia! Ak vnútorný hlas počúvnete, určite neurobíte zle. Rozhodnutia, ku ktorým sa dopracujete intuitívne, sú väčšinou najšťastnejšie.

To, že sa vám prihovára vnútorný hlas, zistíte aj vtedy, keď pocítite náhlu potrebu niečo spraviť – niekomu pomôcť, niekde zasiahnuť, niečo premiestniť či opraviť. Je to nevysvetliteľný a zvláštny pocit, ktorý vo vás dokáže zmobilizovať skryté sily aj rezervy. Ak máte takúto pohnútku do niečoho sa pustiť, choďte do toho. Nemá zmysel brzdiť to. Vaše vnútro vie, prečo vás tým smerom ťahá.

Myšlienky sú ten najúžasnejší nástroj, aký máme. Niekedy sa môžu zatúlať rôznymi smermi a vziať nás do nečakaných dimenzií a miest. A vždy je na to nejaký dôvod. Ak vám myšlienky utekajú stále jedným smerom, k nejakej téme alebo k osobe, mali by ste sa zamerať na to, prečo sa to deje. Možno vás vedú k niečomu nedokončenému, neuzavretému alebo aj celkom novému. Nechajte sa nimi viesť.

Ak máte nepríjemný pocit z človeka, ktorý vedľa vás kráčal kus cesty, akoby vás prenasledoval, a teraz pri vás stojí na zastávke, počúvnite intuíciu a vzdiaľte sa. Možno ste už zažili aj to, že niekto sa k vám správal veľmi milo, ale aj tak ste cítili, že mu nemôžete dôverovať, hoci ste na to nemali žiaden dôvod. Iba vnútorný pocit. Väčšinou je správny a daný človek s vami naozaj nemá najčestnejšie úmysly.

Toto ste už určite zažili. Hľadali ste si prácu, na desiatkach pohovorov vás odmietli a vy zrazu sedíte na interview s veľmi príjemnou paňou, s ktorou začnete „vykecávať“, lebo ste si sadli a niekde v kútiku duše viete, že ste konečne na správnom mieste. Stáva sa to, aj keď si vyberáte byt či dom a na ikstej prehliadke nájdete ten, v ktorom sa hneď cítite ako doma. Ak vás pri niečom prepadne pocit „takto to má byť a pri tomto sa cítim dobre“, počúvnite ho aj za cenu, že sklamete druhých, ktorí sa vás snažia presvedčiť o niečom inom.

Mgr. Ľubica Madudová zo Školy intuície

Ľubica je bývalá učiteľka na gymnáziu. Vo výchove a vzdelávaní sa jej nepáčilo jednostranné zameranie na racionalitu, tlak na výsledky, priveľa faktov a málo zážitkov, to, že normy valcujú individualitu. Práve preto z detí vyrastajú konformní dospelí neschopní priniesť nový pohľad na svet a nový pohľad na vlastný život. Vďaka práci na sebe začala vnímať, že treba začať spoznávaním samého seba a odkrývaním vlastného potenciálu.

Čo to tá intuícia je a ako ju môžeme využiť?

Intuícia je, rovnako ako fyzické zmysly, dôležitý prostriedok na vnímanie informácií. A to nielen tých o vonkajšom svete, ale predovšetkým o vnútornom živote. Fyzické zmysly nás občas môžu oklamať, no ak sa naučíme rozlišovať signály prijímané „šiestym zmyslom“, máme toho najlepšieho poradcu.

Keď mám nejaký zvláštny pocit, ako zistím, či je to intuícia alebo si to len namýšľam?

K tomuto stavu jednoznačnosti sa potrebujeme postupne dopracovať. Ide o schopnosť porozumieť prichádzajúcim signálom. V prvom kroku ich dokázať prijať či započuť, v druhom kroku rozpoznať, či išlo o signál od intuície alebo z niektorej inej časti našej osobnosti. Práve ten druhý bod nie je pre väčšinu ľudí jednoduchý. My ľudia máme silné podvedomé programy, vzorce správania, strachy, emočné zranenia a mentálne bloky. Takisto máme v sebe zakódovaný program ega. Väčšina ľudí prechádza životom v nastavení na programy ega, stotožňujeme sa s nimi, veríme im. V tomto stave však nemáme prístup práve k nášmu vnútornému vedeniu a hlasu duše.

Ako sa teda môžem naučiť počúvať intuíciu?

Aby sme dokázali s istotou dôverovať myšlienkam či vhľadom, ktoré k nám len tak prichádzajú, treba začať byť bdelý – vedomý si svojich vnútorných procesov. Dokázať rozlíšiť, z ktorej časti mojej osobnosti práve konám. Vedie ma strach? Vedie ma túžba? Strachy a túžby sú veľmi silné programy a s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú hlasom duše, ale hlasom ega. Moja rada teda znie: začnite pracovať sami so sebou a očisťujte si podvedomie. Aby sa vám neplietli signály. Samozrejme, netreba vyhádzať celú „pivnicu“. Stačí uvoľniť kritické množstvo zaťažujúcich programov, aby sa vám trošku rozjasnilo. Zrazu si začnete viac rozumieť, začne sa to otvárať, ste vnímavejší k sebe, k ostatným ľuďom i situáciám, ktoré sa vám dejú.

Akou rečou sa nám intuícia prihovára?

Intuícia má vlastnú „reč“. Závisí od typu človeka, akým spôsobom informácie prichádzajú. Sú 4 základné spôsoby prijímania signálov, 4 typy intuície. V každom človeku sú „namiešané“ v inom pomere.

Fyzická intuícia – signály sa prijímajú cez fyzické telo.
Emočná intuícia – prehovára k nám cez pocity.
Mentálna intuícia – naskočí nám myšlienka bez pocitu, taký jasný vhľad.
Duchovná intuícia – získavame vnútorné vedenie v súlade s dušou.