ROMANA sa pýta: Ako mám zvládnuť situáciu s dcérou?
Brali sme sa narýchlo, pretože som bola tehotná. Pochádzam z dediny a je pochopiteľné, že naši mali v očiach hrôzu pri predstave, že by som sa vydávala s bruškom. Tak naše manželstvo aj dopadlo. Partner bol viac mimo domu ako doma, potom sa odsťahoval do zahraničia. Musím však povedať, že na dieťa platil. Nebolo to pravidelne, ale poslal naraz väčšiu sumu a bolo to viac, než mali iné kamarátky v podobnej situácii. Napokon sme sa rozviedli, keďže sa chcel vonku ženiť. Našla som si priateľa a nažívame ako rodina - on, ja a dcérka. V poslednom čase sa však stále častejšie hlási jej otec, dospievajúcu dcéru si kupuje drahými darčekmi a u nás doma je z toho dusno. Dokonca mi vykričala, že by radšej bývala s ním než s nami, aj keď to nehrozí, lebo on má dávno inú rodinu a brať si ju k sebe nechce. Čo sa s tým dá urobiť?
VEŠTICA odpovedá: Porozprávajte sa s bývalým a stanovte si hranice
Nemáte to ľahké, keďže dcéra je v tínedžerskom veku. Ak je to možné, v prvom rade by ste sa mali porozprávať s bývalým manželom. Pokiaľ sa chce tak výrazne podieľať na výchove, mal by si uvedomiť, že aj on má zodpovednosť, najmä ak jeho činy ovplyvňujú vaše spoločné dieťa. Mal by sa s vami zladiť a robiť kroky, ktoré vašu autoritu posilňujú, nie oslabujú. Ak to nevníma a nechce to počuť - a ešte horšie by bolo, keby to robil schválne, - tak to zostane hlavne na vás. Snažte sa potom vyhýbať zbytočným konfliktom, ale trvajte na veciach zásadných. Je pár pravidiel, ktoré je nutné dodržať, pevne sa ich držte, zvyšok je na debatu a kompromisy. Váš priateľ vám teraz priamo nepomôže, dokonca by mohol zasahovaním do vzťahu otec - dcéra narobiť viac škody ako úžitku. Jeho úloha je, aby bolo oporou vám, keď toho bude na vás veľa. No a potom zostáva len veriť, že turbulentné roky dospievania napokon nejako spoločne zvládnete.
