DILEMA čitateľky INGRID: Je medzi nami VÁŠEŇ, ale nevnímam ho ako OSUDOVÉHO muža, ako ĎALEJ?

S priateľom sme sa zoznámili na dovolenke, obaja sme sa vtedy ocitli niekde, kde sme veľmi nechceli byť. Mne sa práve vtedy skončil vzťah a potrebovala som len niekam vypadnúť, on sa práve rozvádzal s manželkou a možno si myslel, že by sa mohli ešte dať nejako dohromady. Nedopadlo to tam slávne, ale nejako sme sa do seba zahľadeli. Vymenili sme si kontakty a on sám ma onedlho vyhľadal. Bolo to veľmi vášnivé a nakoniec je to také doteraz. Keď sme však dlhšie spolu, nevydržíme bez hádok. Nemáme spoločné bývanie, takže po stretnutí nasleduje pár dní pauza. Rozmýšľam, či je toto láska. Už aj navrhol, aby sme spolu bývali, že určite nájdeme spôsob ako fungovať. Mám však obavy, že by to bol len začiatok konca. Mám to skúsiť?

Ste stále v situácii, keď sa necítite komfortne. Nič nie je isté, nemáte ten pravý pocit, že toto je skutočne muž vášho života. Na jednej strane ste vo vzťahu, ktorý sa celkom nedá nazvať vzťahom a zároveň v stave zamilovanosti, ktorý sa nedá nazvať láskou. Všetko, čo urobíte, je tak trochu hazard. Čím rýchlejšie urobíte nejaké zásadné rozhodnutie, tým skôr sa dozviete výsledok. Zároveň vás to môže posunúť niekam ďalej - ale skôr k nadobudnutiu istoty, že takto to nemá byť, než nádej, že to bude fungovať. Každý váš krok by však mal byť taký, aby sa z nastúpenej cesty dalo vrátiť alebo úplne zmeniť smer. Nemá zmysel urobiť definitívne rozhodnutie a potom ľutovať, že ste ho spravili.