Môže nás meno urobiť šťastnejšími? Áno! Jednoduchšie posúvajú k úspechu, ale ojedinelé... UFF!

Ankety dokazujú, že 6 % ľudí by si ihneď zmenili svoje meno, keby mohli. Predovšetkým ženy nie sú vždy spokojné s výberom mena ich rodičmi: 19 % z nich sa už rozčuľovalo kvôli krstnému menu. 4 % hovoria, že mali už z toho nejaké nevýhody. 33 % sa nechá radšej prezývať prezývkou.

Rovnako riskantné ako exotické mená sú aj trendy. V 90-tych rokoch napríklad explodovalo meno Kevin vďaka filmu Sám doma. Z toho vyplývajúce dôsledky: štúdia jednej univerzity v Nemecku dokazuje, že deti s menami Kevin a Chantal učitelia základných škôl už vopred považovali za deti so slabším výkonom v škole a s podozrivým správaním. Dodnes je tomu tak. Cudzokrajne znejúce mená detí ich vopred diskvalifikujú a ľudia im nedôverujú. Majú voči nimi predsudky a radi ich vyčlenia z bežného kolektívu.

V štúdii Newyorskej univerzity sa zase ukázalo, že ľudia s ľahko vysloviteľným menom zastávajú vyššie posty v práci. „Keď je nejaká informácia jednoduchá a zrozumiteľná, je pravdepodobnejšie, že sa nám bude páčiť,“ vysvetľuje psychológ Adam Alter pre Wired. Potvrdzuje to ďalší výskum, ktorý tvrdí, že ľuďom z personálnych oddelení sa najviac páčia bežné a časté mená, u nás Jana, Ján, Michal, Anna, Mária a pod. Ľudia s menom, ktoré je zriedkavé, sa personalistom nepozdávali, a teda majú aj menšiu šancu na prijatie do zamestnania.

A ešte pikoška... Poznáte takzvaný efekt písmen v mene, ktorý pomenoval bulharský vedec Jozef Nuttin už v osemdesiatych rokoch? Zistil, že ľudia pri výbere mena svojím potomkom uprednostňujú písmená obsiahnuté v ich vlastnom mene. Predpokladaným dôvodom je, že svoje meno často počujeme aj píšeme, a vedci tento fenomén používajú aj na meranie nevedomého sebavedomia. Čím radšej máme písmená svojho mena, tým lepší mávame vzťah sami k sebe.